Infekčná mononukleóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Infekčná mononukleóza

Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie spôsobené vírusmi Epsteina a Barrovej (Epstein Barr / EBV ) alebo cytomegalovírusom (CMV infekcia). Postihuje vnútorné žľazy, najmä slezinu a pečeň a uzliny, hrtanové a tylové. Choroba spočiatku vyzerá ako angína a je tak aj často diagnostikovaná, až potom, čo neúčinkujú antibiotiká, je pacient testovaný na prítomnosť vírusov. Často však býva u lekárov diagnóza mononukleózy zamenená s chrípkou. Infekčnej mononukleóze sa hovorí Choroba z bozkávania alebo Detská choroba, pretože najčastejšie ňou ochorejú malé deti, u ktorých je priebeh väčšinou bez príznakov, a dospievajúci. Choroba sa prenáša prostredníctvom slín - buď priamo najčastejšie bozkávaním, alebo nepriamo rukami a predmetmi čerstvo znečistenými slinami (hračky, poháre, uteráky). To sú ale najčastejšie možné spúšťacie mechanizmy. U dospelých jedincov nie je ochorenie vylúčené, máva však ťažší priebeh.

Nákaza a príznaky mononukleózy[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa vyskytuje slovo infekčná, ide o chorobu málo nákazlivú. EB vírus má v sebe približne 95% populácie a záleží len na okolnostiach či prepukne alebo nie, alebo či sa ním nakazí niekto iný. Mononukleóza sa prenáša už spomínanými slinami, ďalej k prepuknutiu ochorenia prispieva znížená obranyschopnosť organizmu, stres alebo totálne nervové vyčerpanie. Medzi typické príznaky patrí počiatočná celková únava, trvajúca až niekoľko týždňov, zvýšená teplota až horúčky (bežne okolo 39° C), zápal nosohltanu a zväčšenie uzlín (podčeľustných a krčných). Ďalšie príznaky môžu byť zväčšená slezina a pečeň (a ich zápal), opuchy viečok a tváre, nechutenstvo. Príznaky infekčnej mononukleózy[1] sa podobajú únavovému syndrómu, kedy sa pre pacienta môžu zdať aj tie najprimitívnejšie činnosti za neprekonateľný problém. Inkubačná doba je 4-6 týždňov.[2] Pacient získava po ochorení IM doživotnú imunitu voči tejto chorobe (to znamená, že ochorieť môže človek len raz za život určitým typom mononukleózy). Avšak niekedy je možné dostať ju znova, ak bude oslabená imunita.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

EB vírus sa do organizmu dostáva ústami a vniká do buniek sliznice nosohltana, slinných žliaz a lymfatického tkaniva mandlí. Rozmnoží sa a krvou sa roznesie do celého tela. V lymfatickom tkanive vírus napáda hlavne B-lymfocyty, ktoré sa začnú správať ako cudzí organizmus a telo začne protiútok. Bunky zvané T-lymfocyty majú schopnosť takto zdegenerované bunky ničiť a ochorenie potlačiť. Podstatou ochorenia mononukleózou je obranná reakcia organizmu, kedy jedna zložka (T-lymfocyty) musí vyvinúť takú aktivitu, aby zabránila množeniu sa a nesprávnej funkcii zložky druhej (B-lymfocyty). V celku dochádza k narušeniu rovnováhy medzi jednotlivými zložkami imunitného systému.

Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavne u ťažkého priebehu a u dospelých osôb môže dochádzať ku komplikáciám:

  • Upchatie horných ciest dýchacích
  • Obtiažne prehĺtanie
  • Zápal pľúc
  • Zápal srdcového svalu
  • Zápal mozgových blán
  • Oslabenie imunity
  • Ochorenie pečene, žltačka
  • Streptokoková angína
  • Vzácne komplikácie: pretrhnutie sleziny

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

U malých detí ochorenie prebehne často bez príznakov alebo len s ľahkým priebehom, takže pacient dochádza len na infekčné oddelenie. U vážnejšieho priebehu (neklesajúca horúčka, väčší zápal pečene, atď.) Dochádza k hospitalizácii. Špecifický liek na infekčnú mononukleózu neexistuje. Keďže ide o vírusovú infekciu, nemajú na ňu vplyv ani antibiotiká, ktorá sa podávajú iba na zmiernenie vedľajších priebehov ochorenia (napr. pri zápale hrdla)[2]. Na znižovanie horúčky sa používajú rôzne antipyretiká[2]. Najdôležitejšie pre úspešné uzdravenie je pokoj a diéta. Liečba trvá približne 6 mesiacov, prvý mesiac musí byť pacient doma, potom držať diétu niekoľko mesiacov (minimálne 2-3) a po vyliečení sa ešte nejaký čas fyzicky šetriť. Vždy ale záleží na výsledkoch testov a celkového zdravotného stavu pacienta, takže niektoré obdobia sa môžu skrátiť alebo predĺžiť.

Rekonvalescencia[upraviť | upraviť zdroj]

Zmeny krvného obrazu a pečeňové testy sa normalizujú do 2-3 mesiacov. Trvalé poškodenie pečene sa u liečených pacientov nevyskytuje. Niekoľko týždňov pretrváva potlačenie obranyschopnosti organizmu proti infekciám. Dôsledkom je zvýšená vnímavosť voči najrôznejším chorobám. Rekonvalescent by sa mal vyhnúť možnosti sa nakaziť alebo prechladnúť, ďalej by sa nemal fyzicky zaťažovať. Fyzická záťaž by sa mala zvyšovať postupne. Vrcholovým športovcom sa povoľujú plné tréningy až 3 mesiace po normalizácii laboratórnych testov. Pečeňovú diétu je nutné dodržiavať 3-6 mesiacov (podľa hodnôt pečeňových testov). Nutné sú pravidelné kontroly na infekčnom oddelení. Nedodržaním odporúčaného režimu sa pacient vystavuje riziku znovuprepuknutia ochorenia s oveľa vážnejším priebehom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Infekčná mononukleóza a príznaky vírusu, CANDYMAN.sk: (2.4.2016)
  2. a b c http://www.ordinace.cz/clanek/infekcni-mononukleoza/

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infekční mononukleóza na českej Wikipédii.