Ivan Szabó
| Ivan Szabó | |
| slovenský novinár, spisovateľ, publicista | |
 | |
| Narodenie | 9. júl 1939 (84 rokov) Leopoldov, Slovenský štát |
|---|---|
| Bydlisko | Bratislava |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Pedagogický inštitút v Nitre |
PhDr. Ivan Szabó (* 9. júl 1939, Leopoldov) je slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 9. júla 1939 v Leopoldove[1]. V rodisku navštevoval aj základnú školu (1945-1953). Jedenásťročnú strednú školu absolvoval v rokoch 1953-1956 v Hlohovci. Po maturite v rokoch 1956-1959 študoval na Chemickej fakulte SVŠT v Bratislave, potom však prestúpil na Pedagogický inštitút v Nitre, kde v rokoch 1959-1963 vyštudoval aprobáciu slovenský jazyk-dejepis-výtvarná výchova. Roku 1980 na Pedagogickej fakulte v Nitre získal akademický titul PhDr. (úryvok z dizertačnej práce Práca s detským autorom v časopise Kamarát vyšiel v bulletine O práci s knihou medzi deťmi a mládežou, vydala Matica slovenská Martin 1981). Po promócii roku 1963 absolvoval vojenskú prezenčnú službu v Brne (1963-1965). Po jej skončení bol učiteľom v Bánove, kde pedagogicky pôsobil do konca roka 1969. Od 1. januára 1970 nastúpil na miesto redaktora týždenníka pre chlapcov a dievčatá Kamarát. Tu pracoval v rokoch 1970-1972. Potom sa stal redaktorom, neskoršie vedúcim oddelenia obrázkového týždenníka Život. V redakcii pracoval v rokoch 1972-1979. Koncom roka 1979 nastúpil ako zástupca šéfredaktora do motoristického časopisu STOP auto-moto revue, kde zotrval jedenásť rokov - do roku 1990. Potom sa opäť stal reportérom Života, neskoršie vedúcim oddelenia a napokon zástupcom šéfredaktora. V tejto redakcii pracoval od roku 1990 až do apríla 1999. V máji 1999 sa stal šéfredaktorom motoristického časopisu ProfiAuto. Od 1. januára 2000 je v slobodnom povolaní. Aktívny je aj v oblasti výtvarnej tvorby. Medzi jeho obľúbené techniky patrí akvarel, olejomaľba a kresba. V tvorbe dominuje krajinomaľba. Na konte má niekoľko samostatných aj spoločných výstav[2] [3]. Od roku 1972 žije v Bratislave v mestskej časti Dúbravka[4]. Za svoju tvorbu bol ocenený ako osobnosť Dúbravky 2022 - významná osobnosť dúbravskej kultúry[5]. V tom istom roku získal ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja[6].
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Literárne sa začal prejavovať koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia ešte ako študent. Publikoval poviedky v časopisoch Nový pedagóg, Rozlet, Mladá tvorba, neskoršie Kamarát, Život, Ohník, Stop a Pravda. Jeho poviedky postupne uverejňovali rozličné literárne zborníky či antológie poviedok (Zo svitania, Rozkvet, Fragmenty, Doma, Ľudia v bielych plášťoch, antológia poviedok slovenských spisovateľov v bieloruštine Apošni verasnjovy dzeň)[7].
Knižne debutoval roku 1979 cestopisom Sibírska mozaika. Následne vydal niekoľko kníh literatúry faktu určených najmä pre mládež (Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti, Svet na pneumatikách, Bosý pilot). V určitom období písal knihy z oblasti kriminalistiky, ako sú zbierky krimipríbehov Keď prehovorí mŕtvy (spoluautor Tibor Michal), Osem poschodí k smrti (1991), Hriechy v kočikárni (1997) a Pasca na sobášneho podvodníka (2002). Históriu slovenského motorizmu zachytil v knihách Zabudnuté volanty a V zajatí rýchlych kolies. Svoj vzťah k ľudovej slovesnosti a k tajomným javom zdokumentoval v knihe príbehov, legiend a povestí Slovenské strašidlá od A po Ž. V nasledujúcej knihe Osudy slávnych zbojníkov sa obrátil do minulosti a čitateľom predstavil portréty 21 zbojníckych kapitánov nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Nemecka, Maďarska, Rakúska, Ukrajiny, Talianska. K histórii motorizmu sa vrátil v knihe Rozprávky na kolesách, ktorú adresoval starším deťom a opisuje v nej dvanásť príbehov súvisiacich s osobnosťami, ktoré sa zapísali do histórie motorizmu. V spoluautorstve s Lacom Švihranom vydal aj knihu Vzácne návštevy Bratislavy. Je to výber päťdesiatich šiestich osobností z oblasti vedy, umenia, hudby, kultúry, politiky, ktoré sú spojené s návštevou hlavného mesta Slovenska - od dávnej minulosti po súčasnosť.[8]
Publicistická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Písal reportáže z domova i zahraničia, riporty, články, príbehy, fejtóny, recenzie, seriály a eseje do mnohých slovenských denníkov a časopisov (Historická revue, Hlas ľudu, Kamarát, Knižná revue, Kocúrkovo, Literárny týždenník, Ľud, Ohník, Pravda na nedeľu, ProfiAuto, Roháč, Slovakia, Slovenka, Slovensko, Slovenský denník, Slovenské pohľady, Smena, STOP, Tele Plus, Urob si sám, Výtvarný život, Život). Spolupracoval aj s českými týždenníkmi Tvorba a Květy. Publikoval články v Ročenke Zväzu slovenských protifašistických bojovníkov, v Almanachu Nitra, v regionálnom časopise Leopoldov, v Ročenke motoristu, zostavoval a redigoval Magazín STOP-u. V mnohých prípadoch bol aj autorom fotografií k vlastným článkom a reportážam. Väčšinu autorských fotografií má aj v cestopise Sibírska mozaika a v knihe Ladislava Švihrana 1000 plus 1 slovenských naj (Perfekt 1996). Spolupracoval s rozhlasom, kde napísal niekoľko publicisticko-dramatických a literárno-dramatických pásiem o významných osobnostiach vedy, kultúry a umenia (C. Benz, J. Reed, A. Kvas, Ch. Chaplin, J.Werich, E. Zmeták, J. Šturdík, J. Želibský, J. Nemčík), s televíziou spolupracoval ako spoluautor scenárov k reláciám Televízny Klub Mladých (TKM) a k dokumentárnym filmom Lety za životom (príbeh pilota sanitného lietadla).
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Knižné vydania[upraviť | upraviť zdroj]
- 1979 – Sibírska mozaika, Smena Bratislava
- 1979 – Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti, Mladé letá Bratislava
- 1983 – Tanec starého auta a iné príbehy (spoluautor), Pravda Bratislava
- 1986 – Svet na pneumatikách, Mladé letá Bratislava
- 1988 – Keď prehovorí mŕtvy (spolu s T. Michalom), MON Bratislava
- 1990 – Aféry po novembri (spoluautor), Nezávislosť Bratislava
- 1991 – Osem poschodí k smrti, Bradlo Bratislava
- 1996 – Bosý pilot, Arkus Senica [9]
- 1997 – Hriechy v kočikárni, Euroskop Bratislava
- 2002 – Zabudnuté volanty, Epos Ružomberok
- 2002 – Pasca na sobášneho podvodníka, PROSPERO Bratislava
- 2003 – Slovenské strašidlá od A po Ž, Štúdio humoru a satiry Bratislava
- 2003 – V zajatí rýchlych kolies, PROSPERO
- 2004 – Osudy slávnych zbojníkov, Štúdio humoru a satiry Bratislava
- 2005 – Vzácne návštevy Bratislavy (spolu s L. Švihranom) Región Poprad
- 2005 – Rozprávky na kolesách, Štúdio humoru a satiry Bratislava
- 2008 – Príbehy primášov, Štúdio humoru, satiry atď. Bratislava
- 2009 – Smiech a slzy Tatra revue, PT Marenčin Bratislava
- 2010 – Bratislavská lýra, PT Marenčin Bratislava
- 2013 – Strašidlopis, Vydavateľstvo Pozsony/Pressburg/Bratislava, Bratislava
- 2015 – Žaby na Trolaskoch, Mesto Leopoldov, Leopoldov
- 2015 – Takmer letmé známosti[10], vydavateľstvo Matice slovenskej Martin
- 2015 – Prešporsko-bratislavské historky, Perfekt Bratislava
- 2016 – Prešporsko-bratislavské strašidlá, Perfekt Bratislava
- 2017 – Príbehy zo starej Bratislavy (na motívy starých zápisníc Ovidiusa Fausta), Perfekt Bratislava
- 2018 – Významné osobnosti starého Prešporka, Perfekt Bratislava
- 2019 - Kladivom na kráľovnú, Perfekt Bratislava
- 2020 - Príbehy Prešporka v 18. storočí, AlleGro
E-knihy[upraviť | upraviť zdroj]
- Strašidelné povesti slovenské, Žár Ostrava 2014[11]
- Osudy modrej krvi na Slovensku, Žár Ostrava 2015
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 2006 – Cena Egona Erwina Kischa za dielo Vzácne návštevy Bratislavy
- 2006 – Cena Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos pre literatúru faktu
- 2009 – Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za dielo Smiech a slzy Tatra revue
- 2010 – Cena Egona Erwina Kischa za dielo Smiech a slzy Tatra revue
- 2016 – Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska: cena Klubu spisovateľov literatúry faktu za dielo Prešporsko-bratislavské strašidlá
- 2018 – Prémia Literárneho fondu za dielo Významné osobnosti starého Prešporka[12]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Spisovateľ Ivan Szabó, Literárne informačné centrum [online]. [Cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
- ↑ Výstava obrazov, Piešťanské informačné centrum [online]. [Cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
- ↑ Dotyky s prírodou v Dúbravke, Hospodárske noviny [online]. [Cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
- ↑ MČ Bratislava Dúbravka, osobnosti Dúbravky [online]. [Cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Spisovateľ Ivan Szabo | Mestská časť Bratislava-Dúbravka [online]. 2015.dubravka.sk, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
- ↑ FEIK, Michal. Ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja za rok 2022 získalo 23 osobností [online]. 2023-06-30, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
- ↑ Ivan Szabó, Spolok slovenských spisovateľov [online]. [Cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Diela v slovenčine, Literárne informačné centrum [online]. [Cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Google Knihy [online]. [Cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
- ↑ K. Zitová, recenzia, Knižná revue 02/2016 [online]. [Cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Strašidelné povesti slovenské, ukážka [online]. [Cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Odovzdali Ceny Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu, Spolok slovenských spisovateľov [online]. [Cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- S perom i so štetcom – Posezení na dálku se slovenským spisovatelem a malířem Ivanem Szabó - rozhovor
- Ivan Szabó - litcentrum.sk