Izák Caban

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Izák Caban
slovenský spisovateľ, dramatik, filozof a teológ
slovenský spisovateľ, dramatik, filozof a teológ
Narodenie5. júl 1632
Brodzany, Slovensko
Úmrtie18. marec 1707 (74 rokov)
Sibiu, Rumunsko

Izák Caban (Czaban, Zabanius, Czabányi) (* 5. júl 1632, Brodzany – † 18. marec 1707, Sibiu, Rumunsko) bol slovenský filozof, teológ a dramatik, predstaviteľ Prešovskej školy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine evanjelického farára v Brodzanoch, okres Partizánske (niektoré zdroje udávajú ako rodisko Brezno). Po štúdiách v Prievidzi, Šoproni a na univerzite vo Wittenbergu (od r. 1655, dosiahol tu titul magister) bol rektorom reformačnej školy v Brezne, kde ako formu poznávania zaviedol dišputy. Diskutovalo sa na nich o metafyzike a teológii, ale objavovala sa tu i kritika Aristotela. Od roku 1661 pôsobil v Prešove, kde sa spolu s Jánom Bayerom zaslúžil o premenu mestskej školy na lýceum a o jeho rozkvet; pôsobil tu ako profesor. Keď do Prešova prišli jezuiti presadzovať protireformačné tendencie, musel odísť (1670). Po krátkom pobyte v Tübingene sa vydal do Sibine (dnešné Sibiu v Rumunsku), kde ho menovali za riaditeľa gymnázia. Neskôr sa tu stal aj kazateľom. Jeho syn – kráľovský sudca v Sibini – sa zaplietol do sprisahania proti kráľovi a bol popravený (1703).

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Je prvým predstaviteľom atomizmu na Slovensku. V spise Existentia atomorum (Wittenberg, 1667), ktorý obsahoval 138 listov a bol výsledkom samostatného bádania, formou otázok a odpovedí uvádza 24 argumentov na dôkaz existencie atómov. Nadväzuje na Pierra Gassendiho a svojich učiteľov D. Sennerta a J. Sperlinga. Cabanova rozprava bola síce v mnohom poplatná scholastike, ale obsahovala prvky moderného myslenia a modernej fyziky. Napríklad Caban podobne ako Descartes hlásal, že autority treba uznávať len vtedy, ak nie sú v rozpore s rozumovým poznaním sveta. Pri svojej argumentácii sa odvoláva na pokusy, menovite na Guerickeho demonštráciu vákua. Hoci v knihe zostalo veľa z Aristotelových predstáv o hmote i pohybe, Caban sa pokúsil o atomistické vysvetlenie peripatetických foriem pohybu. Odmietol skryté vlastnosti a zaviedol architectonicus spiritus ako príčinu všetkého. Jeho atomizmus nebol materialistický.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1661 – Prešovské lýceum zdramatizované (Lyceum Eperiense dramaticum), učebná látka vo forme divadelných hier
  • 1662 – David, zdramatizovanie biblického príbehu
  • 1665 – Víťazoslávna zástava obetovaná každročne víťaznej prešovskej Minerve (Labarum Triumphale victrici Palladi Gragariae solenne), súbor šiestich divadelných hier
  • 1667 – Existencia atómov (Existentia atomorum)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
  • Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.