Ján Štefanec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Štefanec
architekt, vysokoškolský pedagóg
Narodenie16. jún 1903
Benice (Liptovský Mikuláš)
Úmrtie17. marec 1989 (85 rokov)
Bratislava

Ján Štefanec (* 16. jún 1903, Benice (Liptovský Mikuláš) – † 17. marec 1989, Bratislava) bol architekt a vysokoškolský pedagóg.

Rodina[upraviť | upraviť kód]

  • otec Ján Štefanec
  • matka Johanna rodená Dobáková

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Vyštudoval architektúru na ČVUT v Prahe (1921-1927), Ing. Tvoril v duchu funkcionalizmu, ťažiskom jeho tvorby boli verejné budovy. Navrhol a realizoval budovu Železničnej stanice v Banskej Bystrice (1951). Predseda Spolku slovenských architektov (od roku 1948), neskôr člen Zväzu slovenských architektov. Autor odborných článkov.

Diela[upraviť | upraviť kód]

  • Kúpalisko tehelné pole v Bratislave. Po obsadení Petržalky Nemeckom v roku 1938, Bratislava stratila mnohé aktívne športové zariadenia. Preto bolo potrebné vybudovať nové. Medzi prvé športové areály v meste patrilo Kúpalisko na Tehelnom poli. Pomerne malé kúpalisko chránila od ulice kulisa nízkych jednoduchých hranolov vstupných stavieb. Pokojnej architektúre dominoval športový bazén zo stupňovitou tribúnou a konštruktivistickou figúrou trojplošinového skokanského mostíka. Kúpalisko bolo postavené v roku 1939.
  • Železničná stanica v Banskej Bystrici. Súťaž na železničnú stanicu bola vypísaná v roku 1940. Verejnú súťaž vyhral Ján Štefanec so svojím návrhom. Realizačný projekt bol však upravený a vstupný vestibul tak bol poddimenzovaný. Architektúra stanice vzhľadom na vojnové roky je strohá a je v klasicizujúcom štýle. Budova má symetrickú kompozíciu, ktorá vrcholí v ústrednom objeme staničnej haly obloženej travertínom. Pôsobivý je aj prevýšený vnútorný priestor so železobetónovým kazetovým stropom a vitrážami s motívmi stredoslovenských banských miest.
  • Administratívna budova s divadelnou sálov – Malá scéna SND v Bratislave - spolupráca s architektom Jozef Lackom 1943 - 1948. Budova bola realizovaná v priebehu vojny a bola dokončená až v roku 1948. Objekt bol postavený v bloku medzi Dobrovičovou ulicou a Dostojevského radom, pričom tvorí ukončenie súvislého mestského bloku. Budova má neskorofunkcionalistický výraz. Objekt má tri rôzne dlhé i rôzne funkčne diferencované krídla. Bol použitý trojtraktový nosný systém. Forma proporcie a výber materiálov naväzuje na okolitú zástavbu. Hlavné priečelie na Dostojevskom rade je plastickejšie. Dominuje mu rizalit so vstupom kde v súčasnosti v suteréne pôsobí Malá scéna SND.

Ocenenie[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]