Ján Beblavý
| Ján Beblavý | |
| slovenský evanjelický kňaz, teológ, profesor, cirkevný historik a spisovateľ | |
| Narodenie | 27. marec 1898 Vrbovce |
|---|---|
| Úmrtie | 10. apríl 1968 (70 rokov) Jasenová |
| Rodičia | Michal Beblavý, Anna Štefková |
| Manželka | Libuša Beblavá, rod. Lukášková (*1903 – †1977) |
| Deti | Zora Kachničová (*1931 – †2021), Milena Bondorová (*1932 – †2013) |
Ján Beblavý (* 27. marec 1898, Vrbovce – † 10. apríl 1968, Jasenová) bol slovenský evanjelický farár, doktor teológie, profesor, cirkevný historik a spisovateľ.[1]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z rodiny Beblavých z Vrboviec, ktorej členom boli Pavel Beblavý, spisovateľ a evanjelický farár, autor prvého románu o Jánošíkovi, a Miroslav Beblavý, poslanec NR SR a predseda strany SPOLU-občianska demokracia.
- otec Michal Beblavý
- matka Anna, rod. Štefková
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Teológiu študoval na fakultách v Bratislave, Edinburghu, Paríži a Štrasburgu, kde mu v roku 1922 na základe dizertačnej práce Les idées eschatologiques de saint Paul et des Pères Apostoliques bol udelený titul doktora teológie. Po krátkom pôsobení na kňazských miestach na Slovensku bol v roku 1927 vymenovaný za profesora systematickej teológie a novozmluvných vied v Kaunase v Litve, odkiaľ sa vrátil v roku 1934, keď sa stal profesorom na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte (SEBF) v Bratislave. Bol jej dekanom v rokoch 1939 – 1942 a 1944 – 1948. Bol editorom Cirkevných listov (1951 – 1952) a spolueditorom odborného časopisu Theologica evangelica (1948 – 1951).
Po komunistickom prevrate v roku 1948 a následnom zoštátnení vysokých škôl sa aj na SEBF uskutočnili rozsiahle čistky. Na základe rozhodnutia Slovenského úradu pre veci cirkevné (SLOVÚC) bol označený za „reakčného“ profesora a zbavený funkcie profesora na SEBF rozhodnutím ministra Z. Fierlingera k 31. júlu 1952. Po krátkom pôsobení na mieste seniorálneho kaplána v Bratislave od apríla 1953 bol preložený do Jasenovej za zborového farára. Z Bratislavy bola v rámci Akcie „B“ vysťahovaná aj rodina profesora Beblavého. V Jasenovej po 15-ročnej službe cirkvi na Veľkú noc roku 1968 zomrel.[2][3]
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Sadhu Sundar Singh, apoštol XX. storočia (1925)
- Dve krásne duše: Adele Kammová a Renée de Benoitová (1928)
- Správnosť pomenovania, Nová zmluva: odtlačok z Cirkevných listov č. 22 – 24 (1943)
- Sborník venovaný Dr. Jánovi Jamnickému, profesorovi teológie, k 70. narodeninám (1948)
- Čtyři vyznání ; vyznání Augsburské, Bratrské, Helvetské a České, se čtyřmi vyznáními staré církve a se Čtyřmi články pražskými, spolu s Rudolfom Říčanom (1951)
- Lietuvių-čekų santykiai Vytauto didžiojo laikais (1930)
- Čekoslovakų Respublika (1931)
- Naujojo Testamento gadynés istorija (1933)
- Ivadas i Naująjį Testamentą (1933)
Ocenenia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BEBLAVÝ, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 284.
- ↑ BATKA, Ľubomír: Prof. ThDr. Ján BEBLAVÝ (1898-1968). https://e-anjelik.sk/archiv/32881 Archivované 2023-11-20 na Wayback Machine
- ↑ KACHNIČOVÁ-BEBLAVÁ, Zora: Akcia „B“. Naše svedectvo 13 (6) 2012, 18-20.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- UHORSKAI, Pavel, TKÁČIKOVÁ, Eva a kolektív: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 1, 2. Tranoscius Liptovský Mikuláš, 1997.