Ján Kellner (kňaz)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Kellner
Ján Kellner
Iné menáJan Kellner Brincko, Jan Kellner Brinsko, Jan Kölner-Brinsko, Jan Andreevich Kellner Brinsko
Narodenie26. december 1912
Hradisko, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie7. júl 1941 (28 rokov)
Kyjev, ZSSR
ProfesiaKatolícky kňaz

Ján Kellner (* 26. december 1912 – † 7. júl 1941) bol slovenský kňaz, misionár určený pre ZSSR, popravený počas stalinizmu v roku 1941.[1]

Raný život a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Kellner sa narodil v Hradisku, Rakúsko-Uhorsko, dnes na Slovensku v roku 1912,[2] v blízkosti mesta Levoča, kam sa jeho rodina neskôr v r. 1922 presťahovala. Tam začal navštevovať katolícku chlapčenskú základnú školu a o rok neskôr gymnázium, kde zmaturoval roku 1931.[3] V tom istom roku odchádza do Ríma študovať na Kolégium Russicum. Po dvoch rokoch štúdia filozofie a štyroch rokoch štúdia teológie na Pápežskej gregoriánskej univerzite bol vysvätený za kňaza 25. decembra 1937.[4] Nasledujúce dva roky pokračoval v štúdiu na Pápežskom východnom inštitúte a v roku 1939 začal pôsobiť v augustiniánskom kláštore v Prahe v ruskej/rusínskej[chýba zdroj] katolíckej farnosti,[1] s vyhliadkami na odchod do Ruska.[5] Na začiatku druhej svetovej vojny, na žiadosť Gestapa a pod hrozbou násilnej deportácie, odchádza na Slovensko, kde krátku dobu pracoval v papierni v Ružomberku.[1]

Odchod do Sovietskeho zväzu, väzenie a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 1940, Ján Kellner obdržal list od jezuitského predstaveného Wlodimira Ledóchowskeho adresovaný biskupovi Michalovi Buzalkovi o tom, že prechod Jána Kellnera do ZSSR je pripravený.[3] Následne mu bol vydaný falošný pas na meno "Relovský'.[3] Teodor Romža, neskorší biskup a mučeník, ho kvôli možným rizikám odrádzal od nelegálneho prechodu hraníc;[5] napriek jeho radám, 6. decembra 1940, Ján Kellner prechádza cez hranice do ZSSR.

Napriek náboženskej povahe misie však Sovietsky zväz považoval katolíckych misionárov do ZSSR vzdelaných v Kolégiu Russicu za špiónov z Vatikánu.[6] Ján Kellner bol zatknutý dňa 9. decembra 1940, krátko po prechode hraníc, keď ho štátnym orgánom nahlásil roľník, ktorého požiadal o pomoc.[7] Jeho prvotný výsluch trval tri dni a tri noci (17.-19. decembra 1940). Podľa zápisu mal Ján Kellner vypovedať, že sa už dlhý čas pripravoval na svoju misiu do ZSSR a že plánoval "prekračiť hranicu v oblasti Sambora, potom tajne ísť do Ľvova a ďalej do Moskvy a získať prácu v nejakej továrni, a potom plánoval zúčastňovať sa stretnutí radikálnych ateistov a na nich vystupovať proti ateizmu." Robil by tak s úmyslom "hlásať učenie Krista medzi mladými ľuďmi, s cieľom podporovať zjednotenie cirkví."[1][5] Následne bol prevezený do špeciálnej väznice NKVD v Kyjeve, kde bol podrobený celkovo trinástim výsluchom.[7] Po tom, čo hitlerovské Nemecko 22. júna 1941 zaútočilo na Sovietsky zväz, Moskva nariadila preskúmať zoznamy väzňov za účelom identifikácie väzňov vhodných na likvidáciu. Dňa 7. júla 1941 bol Ján Kellner odsúdený na trest smrti ako "nepriateľ ľudu" a v ten istý deň bol aj popravený zastrelením.[1][5]

Rozhodnutím prokuratúry Ukrajinskej SSR č. 1067/1989 z 16. júna 1989 bol prípad Jána Kellnera (arch. č. 64851) zahrnutý pod výnos Prezídia vrchného sovietu ZSSR z 16. januára 1989 o obetiach prenasledovania v 30., 40. a začiatku 50 rokov, čím bol Ján Kellner posmrtne rehabilitovaný.

Úcta[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná fotografia a životopis Jána Kellnera boli na pripomenutie a povzbudenie veriacim inštalované 1. júla 2007 v predsieni kostola v jeho rodnej obci Hradisko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Biography of Father Jan Kölner-Brinsko // Book of Remembrance: Biographies of Catholic Clergy and Laity Repressed in the Soviet Union (USSR) from 1918 to 1953 [online]. [Cit. 2016-11-07]. Dostupné online.
  2. WWW.SCHEMATIZMUS.ESTRANKY.SK. Dvojice menovcov D-M [online]. [Cit. 2016-11-07]. Dostupné online.
  3. a b c Časopis Slovo, Spolok Sv. Vojtecha v Trnave, jún 1993, Mimoriadne vydanie, 16 strán. Str. 15. http://www.casopisslovo.sk/wp-content/uploads/2016/05/1993_12_mimoriadne.pdf
  4. Osipova, I., Si el mundo os odia...: Mártires por la fe en el régimen soviético., Encuentro, 1998, p. 253. https://books.google.at/books?id=Gv4iBMZL8g8C&lpg=PA253&dq=jan%20kellner%20brinsko&pg=PA253#v=onepage&q=kellner&f=false
  5. a b c d Martiri [online]. [Cit. 2016-11-07]. Dostupné online.
  6. Russicum - Le spie del vaticano. Film, Rai. http://www.lastoriasiamonoi.rai.it/puntate/russicum/721/default.aspx
  7. a b Osipova Irina, Hide me within thy wounds: the persecution of the Catholic Church in the USSR, from material in criminal investigation and labor camp files, Germans from Russia Heritage Collection, North Dakota State University Libraries, 1 Dec. 2002, 217 strán. Str. 144.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]