Júnové povstanie
Júnové povstanie (po bulharsky: Юнско въстание) je dedinské povstanie, ktoré vypuklo hneď po štátnom prevrate zo dňa 9. júna 1923.
Bulharská komunistická strana v povstaní zastávala neutrálnu pozíciu keď vyhlásila, že v povstaní ide o otázku rozdelenia moci medzi mestskú a dedinskú buržoáziu. Aj napriek tomu, že v povstaní chýbala organizácia, ktorá by spolčovala povstalcov do jednej skupiny, ľudia sa rozhodli do povstania ísť sami. Navyše Bulharský národný poľnohospodársky zväz a jeho prívrženci združení v tzv. oranžovej armáde, ktorá mala za úlohu upevniť moc agrárnej strany Alexandra Stambolijskeho nebol schopný zorganizovať odpor proti štátnemu prevratu v krajine zo dňa 9. júna 1923. Oranžová armáda je porazená a jej členovia boli zajatí.
Priebeh povstania
Najmasovejšie povstanie vypuklo v Plevenskej oblasti, kedy v dňoch 9. - 10. júna 1923 pod vedením agrárnikov Georgia Kočeva a Coňa Matova ľud vyprovokoval jeho začiatok v takmer všetkých dedinách v tejto oblasti. O deň neskôr (11. jún 1923) predseda miestnej organizácie BKS Asen Chalačev aj napriek tomu, že ÚV KSB je v neutralite, v Plevene vyhlásil povstanie. Povstalci obsadili takmer celé mesto. Ešte v ten istý deň na príkaz člena ÚV KSB Todora Lukanova boli zastavené všetky vojenské postupy a do večera vojská bulharskej vlády zlomili odpor v dedinách v tejto oblasti. Boje pokračovali v Loveči, kde sa obkľúčených asi 2000 povstalov bránilo ešte štyri dni. Úspešne si armáda bulharskej vlády počínala aj v Šumenskej a Tărnovskej oblasti, kde rodiace sa povstanie rýchlo potlačila a posvstalcov rozohnala.
Pod vedením Alexandra Stambolijskeho 10. júna 1923 povstali aj obyvatelia v okolí mesta Pazardžik. Tí sú však hneď na druhý deň kruto porazení armádou bulharskej vlády. Alexandăr Stambolijski bol 14. júna 1923 zversky zavraždený - jeho hlavu priniesli ako dôkaz potlačenia povstania predsedovi vlády Alexandrovi Cankovovi.
Výsledok povstania
Po potlačení povstania na krajinu doľahol teror. Mnoho aktivistov z agrárnej strany jej bývalého predsedu Alexandra Stambolijskeho a BKS bolo zatknutých a bez trestu odsúdených na smrť. Príčinou neúspechu povstania bola nekoordinovanosť spoločných krokov agrárnej strany BNPZ a BKS a tiež neutrálna pozícia ÚV KSB, ktorá vyplývala zo zlých vzťahov medzi oboma stranami počas vlády Alexandra Stambolijskeho.