Atómová elektráreň Fukušima jeden

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Letecký pohľad na areál elektrárne v roku 1975 (sever je vpravo)
Poloha jadrovej elektrárne

Atómová elektráreň Fukušima jeden ((福島第一原子力発電所 jap. Fukušima dai-iči genširjoku hacuden-šo) alebo skrátene Fukušima jeden/Fukušima 1 (jap. Fukušima dai-iči) je atómová elektráreňprefektúre FukušimaJaponsku. Skladá sa zo šiestich varných reaktorov, ktoré poskytujú dohromady výkon 4,7 GW, čo z nej robí jednu z 25 najvýkonnejších na svete. Pri zemetrasení v roku 2011 bola poškodená. 12 km južne sa nachádza jadrová elektráreň Fukušima 2, ktorá má 4 reaktory typu BWR-5 (4×1100 MW).

Reaktory[upraviť | upraviť zdroj]

S výstavbou sa začalo v roku 1966 a prvý reaktor bol spustený v roku 1970. Reaktory 1, 2 a 6 dodala firma General Electric, reaktory 3 a 5 firma Toshiba a reaktor 4 firma Hitachi.

Blok Typ[1] Komerčná prevádzka Výkon Dodávateľ Plánované odstavenie
Fukušima I – 1 BWR-3 26. máj 1971 460 MW General Electric marec 2011 *
Fukušima I – 2 BWR-4 18. júl 1974 784 MW General Electric júl 2014 *
Fukušima I – 3 BWR-4 27. máj 1976 784 MW Toshiba marec 2016 *
Fukušima I – 4 BWR-4 12. október 1978 784 MW Hitachi október 2018 *
Fukušima I – 5 BWR-4 18. apríl 1978 784 MW Toshiba apríl 2018
Fukušima I – 6 BWR-5 24. október 1979 1 100 MW General Electric október 2019
* pravdepodobne zničený

Nehoda v marci 2011[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1

V čase, keď bolo 11. marca 2011 Japonsko zasiahnuté zemetrasením, boli reaktory 1, 2 a 3 v prevádzke, zatiaľ čo na reaktoroch 4, 5 a 6 prebiehala pravidelná údržba. Ihneď po katastrofe sa tri bežiace reaktory automaticky zastavili.

Po tom, ako vlna cunami asi hodinu po zemetrasení zasiahla pobrežie, zastavili sa generátory použité pre núdzové chladenie. To spôsobilo nárast teploty a tlaku v reaktoroch. Hoci sa záložným zdrojom podarilo schladiť reaktory 2 a 3, v reaktore 1 aj naďalej klesala hladina vody a stúpal tlak. Pre jeho zníženie bola vypustená rádioaktívna para z kontajnmentu; zvýšená radiácia bola nameraná mimo aj vnútri areálu. Neskorší výbuch vodíku v pomocnej budove zničil aj betónový prístrešok, ktorý chránil reaktor pred počasím, ale oceľovú tlakovú nádobu, v ktorej je reaktor uložený, nepoškodil.

Následne sa na chladenie reaktora použila aj morská voda.

13. marca už chladenie na reaktore 3 nestačilo – aj tu sa použilo odpúšťanie mierne rádioaktívnej pary a chladenie morskou vodou. Deň potom však vybuchol vodík aj tu, opäť však nijak nepoškodil nádobu reaktoru.[2]

Keď vláda upozornila na možné jadrové nebezpečenstvo, bolo 170 až 200 tisíc ľudí z oblasti evakuovaných.

15. marca sa situácia zhoršila - ďalší výbuch, tentokrát v reaktore 2, možno poškodil aj nádobu reaktora.[3] Navyše sa vznietila nádrž s vyhoreným palivom pri reaktore 4, ktorý obsahuje zmiešané palivo s obsahom plutónia, ktoré je oveľa nebezpečnejšie v prípade úniku ako urán.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Reactors in operation [online]. IAEA, 31 December 2009, [cit. 2011-03-12]. Dostupné online.
  2. PROKEŠ, Jan; MIKOLÁŠ, Robert, a kol. Japonsko se znovu otřáslo, v elektrárně Fukušima vybuchl vodík [online]. Český rozhlas, 2011-03-14 11:59, [cit. 2011-03-14]. Dostupné online.
  3. a b Fukušimou otřásl další výbuch, šíří se radiace [online]. Aktuálně.cz, 2011-03-15 10:30, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jaderná elektrárna Fukušima I na českej Wikipédii a Fukushima I Nuclear Power Plant na anglickej Wikipédii.