Jan Czochralski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jan Czochralski
poľský chemik
poľský chemik
Narodenie 23. október 1885
Kcynia Poľsko
Úmrtie 22. apríl 1953 (67 rokov)
Poznaň, Poľsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Jan Czochralski

Jan Czochralski (čítaj čochralský) (* 23. október 1885, Kcynia Poľsko – † 22. apríl 1953, Poznaň) bol poľský chemik, ktorý objavil Czochralskyho proces, ktorý sa vyskytuje v jednoduchom raste kryštálov a je používaný v produkcii polovodičových dostičiek.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Kcynii. Okolo roku 1900 sa presťahoval do Berlína, kde pracoval v lekárni. Vyštudoval Charlottenburg Polytechnic v Berlíne, kde sa špecializoval na metalurgickú chémiu. Czochralski v roku 1907 začal pracovať ako inžinier pre Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft (AEG).

V roku 1916 objavil Czochralského metódu, keď náhodou ponoril pero do kelímka s roztaveným cínom namiesto do kalamára. Hneď nato vytiahol pero a videl, že tenké vlákno stuhnutého kovu sa kýve z hrotu pera. Hrot nahradil kapilárou a Czochralski overil, že kryštalický kov bol jednoduchý kryštál. Czochralského experiment vytváral jednoduché kryštály ktoré mali milimeter v priemere a boli 150 centimentrov dlhé. Czochralski publikoval článok s jeho objavom v roku 1918 v Zeitschrift für Physikalische Chemie (nemecké chemické noviny), pod titulkom Ein neues Verfahren zur Messung des Kristallisationsgeschwindigkeit der Metalle (Nová metóda pre meranie a klasifikovanie kryštalických kovov). Po publikovaní sa metóda začala používať pre kryštalické kovy ako cín, zinok a olovo. V roku 1950, američania G.K. Teal a J.B. Little z Bell Labs použili túto metódu pre rast jednoduchých germániových kryštálov, s čím sa začala produkcia polovodičov.

V roku 1917 Czochralski zorganizoval výskumné laboratórium Metallbank und Metallurgische Gesellschaft, ktoré riadil do roku 1928. V roku 1919 bol jedným zo zakladateľom Nemeckej spoločnosti pre metalurgickú vedu (Deutsche Gesellschaft für Metallkunde), kde bol prezidentom do roku 1925. V roku 1928, na žiadosť prezidenta Poľska Ignacyna Mościckiho, sa vrátil do Poľska a stal sa profesorom Metalurgického a kovového výskumu na Chemickom úrade na Varšavksej vysokej škole technologickej.

Počas 2. svetovej vojny bol jedným z popredných vynálezcov a konštruktérom ručného granátu R wz. 42, známeho pod menom Sidolówka, pre Armia Krajowa. Po 2. svetovej vojne bol zbavený postu profesora kvôli obvineniu z kolaborácie s Nemcami počas vojny. Bol očistený od krivého obvinenia poľským súdom. Vrátil sa do svojho rodného mesta Kcynia, kde otvoril malý obchodík. Zomrel v roku 1953.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]