Jazykový úzus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Jazykový úzus alebo úzus (z lat. usus = zvyk, prax[1]) je skutočný stav v používaní určitého jazyka, istej formy jeho existencie alebo istého štýlu v istom komunikačnom spoločenstve (rodina, pracovný tím, vydavateľstvo a pod.) alebo (podľa niektorých názorov aj) len u jedného jedinca (idiolekt)[2]. Detaily definície sa rôznia podľa autora: úzom sa môže v širšom zmysle myslieť jazyková prax, teda skutočné používanie jazyka vrátane všetkých (príležitostných, nepravidelných a pod.) odchýlok a chýb, a v užšom zmysle len pravidelné, rovnaké používanie jazykových prostriedkov.[2][3][4][5][6]

Úzus a norma[upraviť | upraviť kód]

Pri hodnotení vzťahu úzu k jazykovej norme hrá predovšetkým úlohu, ktoré z viacerých možných definícií pojmov jazyková norma a úzus sa použijú[4]. Podľa jedného názoru je úzus reflexom jazykovej normy v praxi. Ak sa úzus definuje ako pravidelné, rovnaké používanie jazykových prostriedkov, tak norma túto pravidelnosť a rovnakosť zaručuje; potom však ide o riadený (reglementovaný) úzus. Podľa starších teórií úzus určuje jazykovú normu.[2][3]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. Elżbieta Olinkiewicz, Katarzyna Radzymińska, Halina Styś. Słownik Encyklopedyczny - Język polski. [s.l.] : Wydawnictwo Europa, 1999. ISBN 83-87977-20-9. (po poľsky)
  2. a b c úzus. In: Encyklopédia jazykovedy 1993. S. 468 (Takmer rovnaký text je v hesle úzus v Pyramíde.)
  3. a b úzus. In: Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž S. 711.
  4. a b uzus. In: KOŽINA, M. N.. Стилистический энциклопедический словарь русского языка (Stilističeskij enciklopedičeskij slovar russkogo jazyka). [s.l.] : Izdavateľstvo "Flinta", 2003. 694 s. ISBN 978-5-89349-342-9.
  5. jazykový úzus. In: Malá československá encyklopedie
  6. ÚZUS | Nový encyklopedický slovník češtiny [online]. czechency.org, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.