Preskočiť na obsah

Jean Arthur Béliveau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jean Arthur Béliveau

Kanadský hokejista a tréner
Narodenie 31. august 1931,
Trois-Rivières, Quebec, Kanada
Úmrtie 2. december 2014 (83 rokov),
Longueuil, Quebec, Kanada
Prezývka Le Gros Bill
Pozícia center
Streľba ľavou rukou
Výška a váha 191 cm, 93 kg
Bývalé tímy NHL
Montreal Canadiens
QMJHL
Quebec Aces
Quebec Citadelles
Victoriaville Tigres
Aktívna činnosť 1950 – 1971
Sieň slávy: od roku 1972

Jean Arthur Béliveau (* 31. august 1931, Trois-Rivières, Quebec, Kanada – † 2. december 2014, Longueuil) bol profesionálny kanadský hokejista. 20 rokov hral v NHL za klub Montreal Canadiens, v rokoch 19651971 bol kapitánom tímu. Do Siene Slávy NHL bol uvedený v roku 1972. Často je radený medzi 10 najlepších hráčov histórie. Narodil sa v Trois-Rivières v Quebecu. Béliveau tam aj prvýkrát hral na profesionálnej úrovni v QMJHL. Debut v NHL zažil s Montreal Canadiens v roku 1950, ale rozhodol sa zotrvať v QMJHL do roku 1953.

Vo svojej druhej sezóne v NHL bol jedným z troch najlepších strelcov. Bol štvrtým hráčom, ktorý nastrieľal 500 gólov a druhým, ktorý získal 1000 bodov. Dvakrát v kariére získal Hart Memorial Trophy - Hartovu trofej (1956, 1964), jedenkrát Art Ross trofej (1956) a aj trofej Conn Smythe pre najužitočnejšieho hráča Play-off (1965). Béliveau získal rekordne 17-krát Stanley Cup, 7-krát z toho ako funkcionár Montreal Canadiens. V roku 2017 bol Béliveau vyhlásený za jedného zo 100 najlepších hráčov NHL v histórii.[1][2]

Narodil sa Arthurovi a Laurette Béliveauovým ako najstarší z ôsmich detí.[3] Jeho otec bol jedným zo šiestich súrodencov, z ktorých sa niekoľko v roku 1910 odsťahovalo do západnej Kanady, zatiaľ čo zvyšok zostal usadený v oblasti. Jeanova rodina sa presťahovala do Victoriaville, keď mal Jean šesť rokov.[4] Navštevoval školy L'École Saint-David, L'Académie Saint-Louis de Gonzague a Collège de Victoriaville.

Ako väčšina nádejných hokejistov v tej dobe aj jeho rodina mala za domom vlastné hokejové ihrisko na záhrade, na ktorom si mohli ich deti aj susedia zahrať amatérsky hokej. Do dvanástich rokov to bolo jediné miesto kde sa učil hrať. Prvým organizovaným klubom v ktorom hrával, bol tím v domácej lige, ktorá sa hrávala na ihrisku školy L'Académie. Ako súčasť tímu L'Académie 'all-stars' hrával Jean proti iným amatérskym družstvám. Keď zmenil školu začal hrávať už vyspelejšiu ligu za školský tím Victoriaville Panthers.

V lete ako dieťa hrával Béliveau aj bejzbal. Vo Victoriaville vynikal v miestnych ligách, nadhadzoval a občas hrával na pozícii vnútropoliara. Hral natoľko dobre, že jeho rodina dostala ponuku na zmluvu do nižšiej ligy, no oni ju v jeho pätnástich rokoch odmietli.[5]

Hráčska kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Béliveau bol hviezdou už v pätnástich rokoch. Vtedy ho objavil generálny manažér Montrealu Canadiens Frank J. Selke a ponúkol mu zmluvu formátu C. Taká zmluva bola zvyčajne ponúkaná mladým nádejným hráčom klubmi NHL a vyžadovala nastúpenie na určené zápasy za stanovený plat. Jeho otec odmietol a Jean potom podpísal kontrakt formátu B a súhlasil, že bude hrávať za Montreal, ak sa rozhodne stať sa profíkom.[6]

Béliveau bol do prvého tímu povolaný dvakrát v sezónach 1950/51 a 1952/53.[5] Obidve sezóny hral len minimálne množstvo zápasov. Viedol bodovanie Quebec Senior Hockey League (QSHL) v roku 1953. Nezdalo sa, že by ale javil veľký záujem o profesionálne hranie. Nakoniec dostal Selke nápad, že keby sa QSHL nejako zmenila na profesionálnu ligu tak by podľa zmluvy musel Béliveau podpísať Habs. Na Selkeho návrh majitelia Canadiens, Canadian Arena Company odkúpili QSHL a premenili ju z amatérskej ligy na profesionálnu. To prinútilo Béliveaua aby sa na sezónu 1953/54 pripojil k Montrealu.

Jean Béliveau ukončil hráčsku kariéru na konci sezóny 1970/71 ako líder v bodovaní tímu, ako druhý najlepší strelec tímu a líder ligy v bodovaní Play-off. Skóroval 507 gólov a nazbieral 712 asistencií, teda dokopy 1219 bodov v 1125 zápasoch základnej časti a k tomu 79 gólov, 97 asistencií a 176 bodov v 162 zápasoch Play-off. Jeho číslo 4 bolo v klube Montreal Canadiens vyradené 9. októbra 1971.[5] V roku 1972 sa stal členom Siene Slávy NHL. V súčasnosti sa drží na druhom mieste v bodovaní Montrealu za Guyom Lafleurom. Len Henri Richard (1256), Larry Robinson (1202) a Bob Gainey (1160) majú odohraných viac zápasov za montrealský tím. Jeanovo meno sa na Stanley Cupe objavilo rekordných 17-krát z toho 7 krát ako funkcionár (1973, 1976, 1977, 1978, 1979, 1986, 1993). Okrem toho, že získal dvakrát Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča sezóny, bol ešte štyrikrát druhý. Trofej pre najlepšieho strelca Art Ross vyhral raz a viackrát bol v tabuľke vysoko, čo odzrkadľuje jeho stabilné výkony. Spoločnosť The Hockey News označila Beliveaua v roku 1998 za siedmeho najlepšieho hráča histórie Canadiens.[7] Po jeho odchode do dôchodku bol Béliveau v klube vymenovaný za viceprezidenta a riaditeľa pre styk s verejnosťou.

Počas svojej kariéry nebol Béliveau známy ako aktivista. Bol však jedným z niekoľkých hráčov, ktorí sa vyhrážali vystúpením zo Siene Slávy. Bol znechutený odvolaním bývalého výkonného riaditeľa NHLPA Alana Eaglesona, ktorý bol usvedčený z podvodu a sprenevery. Podporil tiež stanovisko NHL počas lock-outu v rokoch 2004 - 2005, pričom tvrdil, že požiadavky hráčov by poškodili šport a ligu.

Osobný život a úmrtie

[upraviť | upraviť zdroj]

Béliveau sa spoznal so svojou manželkou Élise Couture v roku 1950 v Quebecu. Pár sa zosobášil 27. júna 1953 v Kostole sv. Patrika. Mali spolu jedno dieťa, dcéru Hélene.[5] V roku 1957 sa Béliveau objavil v americkej televíznej hernej šou To Tell the Truth.

Po skončení kariéry v roku 1971 založil charitatívnu organizáciu Jean Béliveau Foundation, tá sa v roku 1993 zmenila na Society for Disabled Children.

Začiatkom 90. rokov dvakrát odmietol ponuku kanadského predsedu vlády Briana Mulroneyho na menovanie do senátu,[8] pretože sa domnieval, že zákonodarcovia by mali byť len zvolení. V roku 1994 mu predseda vlády Jean Chrétien ponúkol post generálneho guvernéra Kanady. Béliveau odmietol, aby bol so svojou dcérou a dvoma vnúčatami Mylene a Magalie, ktorých otec, policajt z Quebecu, spáchal samovraždu, keď mali dievčatá päť a tri.

V 90. rokoch trpel Béliveau mnohými zdravotnými problémami. Prvýkrát bol hospitalizovaný pre srdcové problémy v roku 1996. V roku 2000 bol liečený na nádor krku. Takisto sa zotavil z mozgových príhod z rokov 2010 a 2012. „Zaklopal som na dvere“, povedal po druhej príhode. „Ale vyzerá to, že na mňa ešte nie sú pripravení“.[9]

Béliveau zomrel 2. decembra 2014 vo veku 83 rokov, v Longueuil na predmestí Montrealu.[10] Jeho štátny pohreb sa konal v Katedrále Márie kráľovnej sveta v Montreale.[11]

Dedičstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Béliveau získal mnoho ocenení, vrátane niekoľkých čestných doktorátov z kanadských univerzít a medaily Loyola z Univerzity Concordia v roku 1995. V roku 1988 sa stal rytierom národného rádu v Quebecu, ktorý bol v roku 2006 povýšený na dôstojníka a v roku 2010 na hlavného dôstojníka. 6. mája 1998 generálny guvernér Roméo LeBlanc menoval Béliveaua spoločníkom Rádu Kanady, čo je najvyššia civilná cena krajiny. V roku 2001 bolo jeho meno pridané na kanadskej Walk of Fame, v tom istom roku bol vyznamenaný svojím portrétom na kanadskej poštovej známke. V auguste 2008 kanadská tichomorská železnica pomenovala stanicu na jeho počesť. 29. júna 2009 bol menovaný za čestného kapitána Kanadského národného hokejového mužstva na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri. V piatok 4. decembra 2014 Montreal Canadiens odohrali zápas s nášivkou, ktorá mala číslo „4“ v čiernom kruhu na ľavej strane dresu.

Klubové štatistiky

[upraviť | upraviť zdroj]
    Základná sezóna   Play-off
Sezóna Tím Liga Z G A Body TM Z G A Body TM
1947-48 Victoriaville Tigres QJHL 42 46 21 67 -- -- -- -- -- --
1948-49 Victoriaville Tigres QJHL 42 48 27 75 54 4 4 2 6 2
1949-50 Quebec Citadelles QJHL 35 36 44 80 47 14 22 9 31 15
1950-51 Quebec Citadelles QJHL 46 61 63 124 120 22 23 31 54 76
1950-51 Quebec Aces QMHL 1 2 1 3 0 -- -- -- -- --
1950-51 Montreal Canadiens NHL 2 1 1 2 0 -- -- -- -- --
1951-52 Quebec Aces QMHL 59 45 38 83 88 15 14 10 24 14
1952-53 Quebec Aces QMHL 57 50 39 89 59 19 14 15 29 25
1952-53 Montreal Canadiens NHL 3 5 0 5 0 -- -- -- -- --
1953-54 Montreal Canadiens NHL 44 13 21 34 22 10 2 8 10 4
1954-55 Montreal Canadiens NHL 70 37 36 73 58 12 6 7 13 18
1955-56 Montreal Canadiens NHL 70 47 41 88 143 10 12 7 19 22
1956-57 Montreal Canadiens NHL 69 33 51 84 105 10 6 6 12 15
1957-58 Montreal Canadiens NHL 55 27 32 59 93 10 4 8 12 10
1958-59 Montreal Canadiens NHL 64 45 46 91 67 3 1 4 5 4
1959-60 Montreal Canadiens NHL 60 34 40 74 57 8 5 2 7 6
1960-61 Montreal Canadiens NHL 69 32 58 90 57 6 0 5 5 0
1961-62 Montreal Canadiens NHL 43 18 23 41 36 6 2 1 3 4
1962-63 Montreal Canadiens NHL 69 18 49 67 68 5 2 1 3 2
1963-64 Montreal Canadiens NHL 68 28 50 78 42 5 2 0 2 18
1964-65 Montreal Canadiens NHL 58 20 23 43 76 13 8 8 16 34
1965-66 Montreal Canadiens NHL 67 29 48 77 50 10 5 5 10 6
1966-67 Montreal Canadiens NHL 53 12 26 38 22 10 6 5 11 26
1967-68 Montreal Canadiens NHL 59 31 37 68 28 10 7 4 11 6
1968-69 Montreal Canadiens NHL 69 33 49 82 55 14 5 10 15 8
1969-70 Montreal Canadiens NHL 63 19 30 49 10 -- -- -- -- --
1970-71 Montreal Canadiens NHL 70 25 51 76 40 20 6 16 22 28
Spolu NHL 1125 507 712 1219 1029 162 79 97 176 211

Ocenenia a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
Ocenenie Rok
NHL All-Star Game 13x medzi 1953 a 1969
1. NHL All-Star tím 1954–55, 1955–56, 1956–57, 1958–59, 1959–60, 1960–61
2. NHL All-Star tím 1957–58, 1963–64, 1965–66, 1968–69
Trofej Art Ross 1955–56
Hart Memorial trofej 1955–56, 1963–64
Trofej Conn Smythe 1964–65
NHL ocenenie za životný prínos 2009
Stanleyho pohár 1956, 1957, 1958, 1959, 1960, 1965, 1966, 1968, 1969, 1971

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 100 Greatest NHL Players [online]. NHL.com, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. NHL odhalila zoznam 100 najlepších hráčov histórie [online]. NHL.com, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online.
  3. Généalogie de Jean BÉLIVEAU, hockeyeur [online]. francogene.com, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  4. STUBBS, Dave. Montreal Canadiens hockey legend Jean Béliveau dies [online]. montrealgazette.com, 2014-12-03, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  5. a b c d STUBBS, Dave. Jean Béliveau timeline [online]. montrealgazette.com, 2014-10-30, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  6. Happy Birthday Jean Beliveau! [online]. nhl.com, 2012-08-31, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  7. BOREN, Cindy. Hockey great Jean Beliveau, who died at 83, leaves legacy of grace and dignity on and off the ice. The Washington Post (Washington, D. C.: Nash Holdings), 2019-07-23. Dostupné online [cit. 2023-05-15]. ISSN 0190-8286.
  8. Le Gros Bill​: An appreciation from an ex-PM [online]. cbc.ca, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  9. STUBBS, Dave. Canadiens icon Jean Béliveau returning to fighting form [online]. montrealgazette.com, 2012-08-31, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  10. RDS.ca. Le légendaire capitaine du Canadien Jean Béliveau est décédé à l'âge de 83 ans [online]. rds.ca, 2014-12-02, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  11. Michel Lamarche. Jean Béliveau aura droit à des funérailles nationales [online]. lapresse.ca, 2014-12-03, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean Béliveau na francúzskej Wikipédii.