Jednoduchý opar
Jednoduchý opar[1][2] (iné názvy: jednoduchý herpes[3], opar[4][5], herpes[6], plazivec jednoduchý[7][8]; ľudovo horúčka[3]; lat. herpes simplex) je skupina infekčných chorôb kože (napr. pier) a slizníc. Spôsobujú ich vírusy Simplexvirus humanalpha1 a Simplexvirus humanalpha2.
Povôdca ochorenia
[upraviť | upraviť zdroj]Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodcom ochorenia sú tieto druhy DNA vírusov:
- druh Simplexvirus humanalpha1 (do roku 2022 nazývaný: ľudský alfaherpesvírus 1, do roku 2015 nazývaný: ľudský herpesvírus 1), tradične nazývaný aj vírus herpes simplex (typu) 1, herpes simplex vírus 1 či vírus jednoduchého oparu 1, bežné skratky: HSV-1, HHV-1 alebo HS1;
- druh Simplexvirus humanalpha2 (do roku 2022 nazývaný: ľudský alfaherpesvírus 2, do roku 2015 nazývaný: ľudský herpesvírus 2), tradične nazývaný aj vírus herpes simplex (typu) 2, herpes simplex vírus 2 či vírus jednoduchého oparu 2, bežné skratky: HSV-2, HHV-2 alebo HS2.
Tieto druhy sa niekedy súhrnne nazývajú vírus herpes simplex, herpes simplex vírus či vírus jednoduchého oparu, skratka HSV alebo HS. Oba druhy patria (spolu s ďalšími druhmi vírusov) do:
- - rodu Simplexvirus
- - podčeľade Alphaherpesvirinae (po slovensky alfaherpesvírusy/alfa-herpesvírusy/alfaherpetické vírusy)
- - čeľade Orthoherpesviridae (do roku 2022 nazývanej: Herpesviridae, po slovensky herpesvírusy v užšom zmysle/herpetické vírusy v užšom zmysle)
- - radu Herpesvirales (po slovensky herpesvírusy/herpetické vírusy).
Ľudské herpesvírusy
[upraviť | upraviť zdroj]Z iného hľadiska uvedené druhy spadajú medzi tzv. ľudské herpesvírusy (angl. human herpes viruses, skr. HHV), medzi ktoré patrí aj napríklad ľudský herpesvírus 7 (t. j. jeden z vírusov šiestej choroby) a Epsteinov-Barrovej vírus (t. j. vírus infekčnej mononukleózy).[12][11]
Prenos a odolnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Jediným nositeľom a prenášačom vírusu je človek. Väčšina populácie má počas života kontakt s vírusom, pričom len u časti dôjde k prejavu ochorenia. K prenosu dochádza kontaktom (bozk, pohlavný styk), slinami alebo kvapôčkovou infekciou. Vírus je neurotropný, šíri sa pozdĺž nervových vlákien do kože a sliznice.[chýba zdroj]
U väčšiny ľudí sa po prvej infekcii vytvorí dostatočná imunitná obrana. Je však stále veľké množstvo ľudí, u ktorých sa opakuje choroba na jednom mieste tela, najčastejšie na pere.[chýba zdroj]
Prejavy ochorenia
[upraviť | upraviť zdroj]Infekcia druhom Simplexvirus humanalpha1
[upraviť | upraviť zdroj]Infekcia organizmu vírusom herpes simplex typu 1 sa najčastejšie prejavuje vo forme pľuzgierov, neskôr vredov a chrást na koži tváre (lek. tvárový opar - herpes facialis), hlavne na pere (lek. opar pery - herpes labialis).
Prvýkrát pri styku s vírusom dochádza často k tzv. primárnej infekcii v ústnej dutine, ktorá sa prejavuje vo forme vredov na sliznici ústnej dutiny (lat. gingivostomatitis herpetica). Tento typ ochorenia je typický hlavne u detí.[chýba zdroj]
Infekcia druhom Simplexvirus humanalpha2
[upraviť | upraviť zdroj]Infekcia vírusom herpes simplex typu 2 sa najčastejšie prejavuje zápalom kože a tvorbou pľuzgierov, neskôr chrást, v oblasti genitálií a análneho otvoru u mužov i žien (genitálny opar, lat. herpes genitalis).[chýba zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CHMEL, Ladislav a Alexander REHÁK. Dermatovenerológia. Bratislava: Osveta, 1975, p. 235
- ↑ RAJČÁNI, J., ČIAMPOR, F. Lekárska virológia. Bratislava: Veda, 2006. S. 283
- 1 2 Herpes simplex [online]. angioderm.sk, 2018-07-06, [cit. 2025-11-26]. Dostupné online.
- ↑ ČERVENKA, J. Epidemiológia. Martin: Osveta, 1985, S. 197
- ↑ ROJKOVIČ, D. et al. Infekčné choroby: učebný text pre zdravotnícke školy... Martin: Osveta, 1961, S. 15
- ↑ herpes [online]. lekarske.slovniky.cz, [cit. 2025-11-26]. Dostupné online.
- ↑ ČATÁR, G. et al. Infektológia: učebnica pre lekárske fakulty. Martin: Osveta, 1984, S. 76
- ↑ FINĎO, B. Rozvíjanie kontinuity a formovanie nového v lekárskej terminológii. Kultúra slova 5/1986. S. 171
- ↑ Simplexvirus. in: Current ICTV Taxonomy Release [online]. ictv.global, [cit. 2025-11-26]. Dostupné online. (vrátane klikateľných podstránok s podrobnosťami k jednotlivým položkám)
- ↑ herpesvírusy. in: Encyclopaedia Beliana 5. 2007. S. 627
- 1 2 KOSTRÁBOVÁ, Anna; PASTOREKOVÁ, Silvia; BETÁKOVÁ, Tatiana. Biosyntéza vírusov I.. Prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2017. Dostupné online. ISBN 978-80-223-4402-9. S. 55, 56.
- ↑ Speck Planche, Alejandro. (2011). Application of Bioinformatics for the Search of Novel Anti-Viral Therapies: Rational Design of Anti-Herpes Agents. Current Bioinformatics. 6. 81-93. 10.2174/157489311795222392.
 |
Tento článok týkajúci sa anatómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |