John Cabot

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
John Cabot
taliansky moreplavec
taliansky moreplavec
Narodeniepred 1450
Taliansko
Úmrtie1498
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons John Cabot

Giovanni Caboto (známy tiež ako John Cabot; * pred 1450 - † 1498) bol taliansky námorník a objaviteľ. Je známy svojimi objavnými expedíciami vykonanými v anglických službách, pri ktorých pre Európu po Eriksson znovuobjavil severoamerickú pevninu. Politický význam jeho ciest tkvie v tom, že sa na nich zakladal nárok anglickej koruny na Severnú Ameriku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Replika lode Matthew v Bristole

Cabot bol pôvodom Talian, snáď z Janova, najneskôr od roku 1461 žil v Benátkach, kde roka 1476 získal občianstvo a obchodoval v Levante a podľa vlastných slov vraj dokonca navštívil Mekku. Roku 1484 sa oženil a so ženou Matteo mal troch synov. Okrem obchodu tiež staval domy, ale silno sa zadĺžil a roka 1488 odišiel pred veriteľmi do španielskej Valencie. Tam pôsobil ako staviteľ a roka 1494 začal stavať most v Seville, kde mohol zažiť návrat Krištofa Kolumba z jeho prvej cesty 15. marca 1493. Tiež Cabot zháňal prostriedky na zámorskú výpravu, snáď aj v Portugalsku, a keď nepochodil, odišiel roku 1495 do Londýna. Ako Kolumbus chcel Cabot tiež dosiahnuť brehov Ázie cestou na západ, ale rozhodol sa pre plavbu v severnom Atlantiku, kde je vzdialenosť menšia. V Londýne sa - snáď s podporou talianskeho agustiniána Fra Giovanni de Carbonaris - dostal ku kráľovi Henrichovi VII., Ktorý mu v marci 1496 udelil povolenie pre plavbu pod anglickou vlajkou do doteraz neobjavených krajín. To bola dôležitá doložka, pretože už 1494 si Španielsko a Portugalsko s pápežským súhlasom rozdelili svoje sféry vplyvu v Amerike a Henrich sa s nimi nechcel dostať do konfliktu.

Cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Cabotov prieliv v Kanade

Cabot mal kráľovské privilégium, ale potreboval loď a peniaze. Odobral sa do Bristolu, čo bol vtedy druhý najväčší prístav v Anglicku a bristolskí námorníci mali s Atlantikom isté skúsenosti. O jeho prvej ceste je známe len veľmi málo. Vyplával zrejme v lete roku 1496 s jednou loďou na sever, ale došli mu zásoby, dostal sa do búrky a posádka ho prinútila k návratu.

Na druhú cestu vyplával podľa neskoršej správy s malou loďou Matthew 2. mája 1497 z Bristolu s asi 20 mužmi na palube a 24. júna 1497 pristál na ostrove Newfoundland, podľa neskoršej kroniky "objavil Ameriku". Vystúpil na pobreží (snáď na Cape Bonavista), kde vztýčil benátskou, pápežskú a anglickú vlajku a krajinu vyhlásil za anglickú dŕžavy. Sa žiadnymi domorodci sa ale nestretol a strávil potom niekoľko týždňov plavbou pozdĺž pobrežia. Na spiatočnej ceste zamieril príliš na juh a pristál v Bretónsku, odkiaľ sa 6. augusta vrátil do Bristolu. Po návrate bol prijatý s veľkými poctami kráľom a dostal ročnú penziu 20 libier.

Cabot sa rovnako ako Kolumbus domnieval, že doplával na sever ríše veľkého chána. Pri ďalšej plavbe sa tak chcel vydať na juh podľa pobreží a doplaviť do Kathaje popisované Marcom Polom a k Ostrovom korenia. 3. februára 1498 dostal kráľovský patent na ďalšiu plavbu a v máji 1498 znovu vyplával s piatimi loďami, z ktorých jedna sa snáď musela vrátiť. O ďalšom osude výpravy nebolo nič známe, a tak sa predpokladalo, že všetci zahynuli na mori. Významná britská historička A. Ruddock však v 90. rokoch naznačila, že našla doklady o tom, že sa Cabot dva roky plavil pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky a dospel až do Karibiku. Výpravy sa podľa neho zúčastnili aj talianski augustiáni z Londýna ako misionári a výprava sa vraj 1500 vrátila do Bristolu. Tieto údaje však nepublikoval a ako roku 2005 zomrela, nariadila svoje záznamy spáliť.[1] Napriek tomu sa odborníci domnievajú, že jej domnienky neboli nepodložené a v jej projekte pokračuje Bristolská univerzita.[2]

Ohlas a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Cabotov pomník na Cape Bonavista

Vo svojej dobe nemali Cabotová cesty veľký ohlas, je však zachovaný list, zrejme adresovaný Kolumbovi, v ktorom o nich bristolský obchodník informuje. Ak sa Cabot skutočne dostal až do Karibiku, prekročil medze svojho oprávnenia a mohol byť príčinou ku konfliktu so Španielskom. Pretože kráľ Henrich práve vyjednával sobáš so španielskou princeznou, mohol mať dôvody cestu skôr tajiť.[1]

V neskoršej dobe však Cabotová objavy začali hrať čoraz väčšiu politickú úlohu, keď nimi Anglicko začala dokladať svoj primát a nárok na severoamerickej dŕžavy. Dodnes je Cabot významnou postavou kanadských dejín a identity. Po nórskom Viking Leifru Eiriksson bol po mnohých storočiach prvým moreplavcom, ktorý do týchto morí zavítal a ukázal tým cestu pre ďalšie objaviteľa, ktorí hľadali Severozápadný prejazd. Na Newfoundlandu aj v Bristole bola roku 1897 postavená Cabotova veža, je po ňom pomenovaný Cabotov prieliv (Cabot strait) do Zálivu svätého Vavrica medzi ostrovmi Newfoudland a Nova Scotia, planétka 2997, lietadlová loď USS Cabot, rad ulíc a námestí, americká univerzita v Ríme a mnoho ďalších.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Cabot na českej Wikipédii.