Joseph Joffre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Joseph Joffre
francúzsky generál
francúzsky generál
Narodenie12. január 1852
Rivesaltes, Francúzsko
Úmrtie3. január 1931 (78 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisJoseph Joffre, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Joseph Joffre
Pamätná tabuľa v Louveciennes

Joseph Jacques Césaire Joffre (* 12. január 1852, Rivesaltes, Francúzsko – † 3. január 1931, Paríž) bol francúzsky generál a člen Académie française.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom vinára a študoval na École Polytechnique. Potom začal vojenskú kariéru. Ešte v období výcviku na ženijného dôstojníka sa ako 18-ročný v období 1870/1871 zúčastnil nemecko-francúzskej vojny. V Paríži získal dôstojnícke osvedčenie. Bol nasadený v Indočíne (1886), kde v hornom Tonkine bojoval proti povstaleckým Vietnamcom, potom v centrálnej Afrike, kde od roku 1894 budoval železnicu medzi Senegalom a Sudánom, a zúčastnil sa dobytia Timbuktu. V roku 1897 bol na Madagaskare.

V hodnosti brigádneho generála prevzal v roku 1902 ženijný odbor na ministerstve vojny. V roku 1905 ho za zásluhy v Afrike povýšili na divízneho generála, potom na veliteľa armádneho zboru. V roku 1910 sa stal členom vrchnej obrannej rady, v roku 1911 jej viceprezidentom a šéfom generálneho štábu. Presadzoval rozvoj strategických železničných a diaľničných tratí pre udržanie vysokej mobility armády. Navrhol tiež nový mobilizačný plán - "Plan XVII".

Po začiatku prvej svetovej vojny sa mu ako veliteľovi francúzskej armády podarilo na severovýchodnom fronte v septembri 1914 zmariť nemecké plány a zastaviť postup Nemcov v bitke na Marne. Po veľkých bitkách v roku 1916 o Verdun a na Somme ho 3. decembra 1916 vo velení vystriedal Robert Nivell. Následne bol vymenovaný za maršala Francúzska. V roku 1917 plnil vojensko-diplomatické úlohy v USA. O rok neskôr sa stal členom Académie française. Po vojne sa stiahol do súkromia.

Zomrel v roku 1931 v Paríži a pochovali ho v Louveciennes (Yvelines) na jeho panstve La Châtaignerie, kde strávil posledné roky života.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Joseph Joffre, My March to Timbuctoo. London 1915.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joseph Joffre na nemeckej Wikipédii.


Predchodca
Jules Claretie
Kreslo 35
Francúzska akadémia

19181931
Nástupca
Maxime Weygand