Joseph Joffre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Joseph Joffre
francúzsky generál
francúzsky generál
Narodenie12. január 1852
Rivesaltes
Úmrtie3. január 1931 (78 rokov)
Paríž
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Joseph Joffre
Pamätná tabuľa v Louveciennes

Joseph Jacques Césaire Joffre (* 12. január 1852, Rivesaltes, Hautes-Pyrénées – † 3. január 1931, Paríž) bol francúzsky generál a člen Académie française.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom vinára a študoval na École Polytechnique. Potom začal vojenskú kariéru. Ešte v období výcviku na ženijného dôstojníka sa Joseph Joffre ako 18-ročný v období 1870/71 zúčastnil nemecko-francúzskej vojny. V Paríži získal dôstojnícke osvedčenie. Bol nasadený v Indočíne (1886), kde v hornom Tonkine bojoval proti povstaleckým Vietnamcom, potom v centrálnej Afrike, kde od roku 1894 budoval železnicu medzi Senegalom a Sudánom, a zúčastnil sa dobytia Timbuktu. V roku 1897 bol na Madagaskare. V hodnosti brigádneho generála prevzal Joffre v roku 1902 ženijný odbor na ministerstve vojny. V roku 1905 bol za zásluhy v Afrike povýšený na divízneho generála, potom na veliteľa armádneho zboru. V roku 1910 sa stal členom vrchnej obrannej rady, v roku 1911 jej viceprezidentom a šéfom generálneho štábu. Presadzoval rozvoj strategických železničných a diaľničných tratí pre udržanie vysokej mobility armády. Navrhol tiež nový mobilizačný plán - "Plan XVII".

Po začiatku 1. svetovej vojny sa mu ako veliteľovi francúzskej armády podarilo na severovýchodnej fronte v septembri 1914 zmariť nemecké plány a zastaviť postup Nemcov v bitke na Marne. Po veľkých bitkách v roku 1916 pri Verdune a na Somme bol vystriedaný ako veliteľ 3. decembra 1916 Robertom Nivellom a bol menovaný maršalom Francúzska. V roku 1917 plnil vojensko-diplomatické úlohy v USA. O rok neskôr sa stal členom Académie française. Po vojne sa stiahol do súkromia.

Joffre zomrel v roku 1931 v Paríži a bol pochovaný v Louveciennes (Yvelines) na svojom panstve La Châtaignerie, kde strávil posledné roky života.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Joseph Joffre, My March to Timbuctoo. London 1915.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joseph Joffre na nemeckej Wikipédii.


Predchodca
Jules Claretie
Kreslo 35
Francúzska akadémia

19181931
Nástupca
Maxime Weygand