Jozef Decrett

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef Decrett
slovenský lesník
slovenský lesník
Narodenie 12. júl 1774
Dobroč, Slovensko
Úmrtie 18. január 1841 (66 rokov)
Banská Bystrica
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Jozef Decrett

Jozef Decrett alebo Jozef Dekret Matejovie (* 12. júl 1774, Dobroč pri Čiernom Balogu – † 18. január 1841, Banská Bystrica[1]) bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Mateja Decretta, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najskôr ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roka 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a spracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer ďalších 150 rokov.

V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou.

No hlavná Decrettova zásluha nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Decrettovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval.

Banská Bystrica - pomník Jozefa Dekreta Matejovie pri Lesnom úrade

V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JANČÍK, Alojz a kol.: Jozef Dekret Matejovie (Sborník k 180. výročiu narodenia buditeľa slovenského lesníctva). Bratislava : Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1954. 442 s.
  • KVIETOK, Ladislav: Život v lesoch na Horehroní : antropologický príspevok k vlastivede Horehronia. Dobšiná, 1948
  • URGALA, Jozef: Jozef Dekret Matejovie. Antol : Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum, 1974. 85 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záznam o úmrtí v matrike farnosti Banská Bystrica, záznam č. 4; ako povolanie je zapísané "silvarum magister", teda lesmajster