Jozef Horvátik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Páter Jozef Horvátik

Páter Jozef Horvátik (* 1. august 1919, Skalica – † 21. február 2009, Dolné Dubové) bol rímskokatolícky kňaz, provinciál Rehole piaristov a piarista, organizátor rehoľného života.

Stredoškolské štúdiá absolvoval u piaristov v Nitre. Do ich rehole vstúpil 27. 8. 1942, rehoľné sľuby zložil 28. 8. 1946. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili 29. 9. 1946 v Košiciach. Ako piarista pôsobil vo Svätom Jure (1946 – 1948), r. 1948 bol profesorom gymnázia, magistrom novicov a piaristických klerikov. Po násilnej likvidácii rehoľníkov r. 1950 aj on musel opustiť kláštor a bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora vo Svätom Beňadiku. Po prepustení z internácie pôsobil ako kňaz v duchovnej správe v Dolnom Dubovom (1950 – 1968), v Kolte (1971 – 1972). V čase takzvanej normalizácie mu odňali štátny súhlas na verejnú duchovnú činnosť. Bol nútený pracovať ako robotník na Morave, potom na stavbe atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

V roku 1981 mu udelili štátny súhlas a ustanovili ho za administrátora farnosti Dvorníky, r. 1990 za farára v Dolnom Dubovom. V r. 1969 – 1993 zastával funkciu provinciála Rehole piaristov na Slovensku. Bol koordinátorom rehoľného života v tejto provincii a má veľkú zásluhu na tom, že piaristi na Slovensku prežili tvrdé roky útlaku. V ťažkých podmienkach formoval nových členov, takže po r. 1990 sa piaristi mohli znovu zapojiť do evanjelizácie Slovenska v duchu piaristického hesla „Zbožnosť a veda“ formou vyučovania na základných a stredných školách, ako aj vo farskej pastorácii.

Jeho spomienky na obdobie útlaku boli uverejnené v zahraničnom zborníku Las escuelas pias en Europa central (Zbožné školy v strednej Európe) pod názvom Testimonio de la vida en las catacumbas (Svedectvo o živote v katakombách).

V oficiálnom časopise piaristov Ephemerides Calasanctianae uverejnil nekrológy niekoľkých členov Slovenskej piaristickej provincie (Jozef Gavlák, Gejza Bolda).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]