Jozef Kopold
| Jozef Kopold | |
| slovenský horolezec | |
| Narodenie | 6. február 1980 (45 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
|---|---|
Jozef Kopold prezývaný aj Dodo Kopold (* 6. február 1980, Bratislava)[1] je slovenský horolezec.[1][2] Po sérii úspechov vychádzajúcej hviezdy slovenského horolezectva sa stal predmetom kontroverzií po strate dvoch spolulezcov na Šiša Pangme a Broad Peaku, ktoré sám nedokázal presne objasniť.[3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 6. februára 1980 v Bratislave. Horolezectvu sa venoval od 17 rokov.[1]
V roku 2002 sa ako 22 ročný sa zúčastnil expedície do indických Himalájí na doposiaľ nevylezenú skalnú vežu Castle peak (okolo 5 500 m, spolu s Igorom Kollerom, Vladom Linekom a Ivanom Štefanským). V roku 2003 sa spolu s Ivanom Štefanským vrátil do indických Himalájí aby vyliezli prvovýstup na ďalší panenský vrchol Mt. Mahindra (5 845 m). Séria expedícií pokračovala v roku 2004 do Karakoramu, kde spolu s Dinom Kuráňom a Jozefom Santusom zopakovali americkú cestu na Shipton Spire (5 852 m).[2]
V 2005 spolu s Gabom Čmárikom vyliezli prvovýstup alpským štýlom na jednu z najväčších skalných stien Great Trango (6 280 m) v Karakorame.[2] Táto expedícia bola zdokumentovaná krátkym filmom od Paľa Pekarčíka.
V roku 2006 opäť s Gabom Čmárikom vyliezli ďalšie dva prvovýstupy alpským štýlom v Karakorame. Na Hainabrakk cestu Dolzag dihedral a na Uli Biaho tower cestu Drastissima. Z tejto expedície vznikol film Uli Biaho od filmára Paľa Pekarčíka. V tom istom roku sa s Gabom Čmárikom neúspešne pokúsil vyliezť stenu Cerro Torre v Patagónii.[4]
Od roku 2007 pôsobil na najvyšších vrcholoch v Himalájach a v Karakorame. Na jar 2007 Čho Oju a Šiša Pangma, kde alpským štýlom spolu s Marekom Hudákom preliezli JZ stenu. Marek Hudák v asi 8 000 m výstup vzdal a začal sám zostupovať po starých fixných lanách. Zahynul pravdepodobne pádom v strmej stene. Kopold tvrdil, že pri zostupe našiel jeho cepín a stopy po brzdení.[5]
V lete v tom istom roku spolu s Petrom Hámorom a Piotrom Morawskim vyliezli na Nangá parbat a o pár dní nato sa pokúsili o výstup na K2. Na jeseň spolu s Kingou Baranowskou pokúsili o výstup na Dhaulágirí.
V roku 2008 sa presunul spolu so špičkovým horolezcom Vladom Plulíkom do Karakoramu s odvážnym projektom expedície Baltoro Express – vyliezť na 4 osemtisícovky: Gašerbrum I, Gašerbrum II, Broad Peak a K2. Pri ceste na Gašerbrum II Kopold spolu s Plulíkom opustili českého spolulezca Aleša Mrkvu vo výške okolo 7 000 m n. m., Mrkva sa vrátil do základného tábora len so šťastím.[5] Na Gašerbrum I išiel spolu s Vladom Plulíkom. Zároveň s nimi išla aj dvojica Talianov, Marco Astori a Roby Piantoni. Jeho výstup na Gašerbrum I je sporný. Z vrcholu sa do tábora vrátil bez Plulíka, ktorý cestou dolu zablúdil a prišiel až večer.[5] Pri výstupe na Broad Peak opäť spolu s Vladom Plulíkom sa približne v 7 800 m rozdelili. Plulík pri zostupe zahynul. Kopoldovo tvrdenie o tom, či dosiahol vrchol Broad Peaku, je považované za sporné pre chýbajúce dôkazy.[3] Výstup na 3 osemtisícovky v priebehu 17 dní by inak bol významný horolezecký úspech, ale zatienila ich smrť spolulezca aj sporné tvrdenie, či dosiahol vrchol Broad Peaku.[6]
Na jeseň spolu s Martinom Minaríkom a Petrom Mašekom sa pokúsili preliezť SV stenu Annapurny. Dosiahnutá výška okolo 7 900 m.
V roku 2009 sa na Annapurnu vrátil spolu s Martinom Minaríkom a Elisabeth Revol. Pokus v južnej stene pre zlé podmienky predčasne ukončili. Tu sa však podaril prvovýstup na Annapurna south.
Ďalšie roky sa Kopold sústredil na náročné zimné výstupy v Tatrách ako prípravu pre prechod celého hrebeňa Tatier. Jeho prechod hrebeňa Tatier je považovaný zo sporný pre chýbajúce dôkazy.[7]
V roku 2012 sa vrátil do Karakoramu aby spolu s Michalom Sabovčíkom vyliezli alpským štýlom západnú stenu na Great Trango.
V roku 2014 spolu s Elisabeth Revol pôsobil v oblasti Mount Everest. Vyliezli na Lobuche East a chceli pokračovať na Mt. Everest. To sa im však nepodarilo. Pre nešťastie pod ľadopádom Khumbu v apríli 2014 bola cesta na Mt. Everest z Nepálu uzavretá.
Úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]- Člen reprezentačného družstva SR (2003 – 2008)
- Člen tímu Black Diamond (USA), Marmot (USA), Sterling rope (USA), La Sportiva (I), OEAV (A)
- Držiteľ niekoľkých ocenení za výstupy po celom svete
- Horolezec roka (2002, 2003, 2005, 2006, 2007)
- Za výstup na Great Trango, Uli Biaho tower, Annapurna south nominovaný do širšieho výberu svetových výstupov roka Piolet D´Or (2005,2006,2009)
- Golden piton award – čestné uznanie za výstupy Uli Biaho tower a Annapurna south (2006, 2009)
- 2007 športovec bratislavského kraja 3. miesto
- 2007 športovec roka na Slovensku 13. miesto
- 2009 Člen poroty Piolet d'Or (svetové výstupy)
- pokus o desať osemtisícoviek v priebehu troch rokov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Kto je Jozef Kopold. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2007-10-25. Dostupné online [cit. 2025-03-30]. ISSN 1336-1996.
- 1 2 3 Patagonia 2006 : členovia expedície : Dodo Kopold [online]. patagonia2006.expedition.sk, [cit. 2008-07-08]. Dostupné online. Archivované 2008-10-08 z originálu.
- 1 2 ŽILA, Ivan. Stanovisko komisie alpinizmu SHS JAMES ku konaniu Jozefa Kopolda, člena reprezentačného A družstva [online]. JAMES, 2008-11-29, [cit. 2025-03-30]. Dostupné online.
- ↑ KOPOLD, Dodo; ČMÁRIK, Gabo. Patagónia - Cerro Torre 2006 [online]. JAMES, 2006-03-31, [cit. 2025-04-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 Aktuálne o Vladovi Plulíkovi: jeho rodina hľadá pravdu o expedícii Baltoro Express [online]. vladoplulik.sk, 2009-08-06, [cit. 2025-03-30]. Dostupné online.
- ↑ ZEMAN, Michal. Kopold: Prežil som najstrašnejšiu noc života. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2008-07-02. Dostupné online [cit. 2025-03-30]. ISSN 1336-197X.
- ↑ PIŠKO, Michal. Tatry prešiel bez prestávky za 72 hodín. Chýbajú mu dôkazy. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-01-17. Dostupné online [cit. 2025-03-30]. ISSN 1335-4418.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Dodo Kopold – oficiálny web (archív, 2008)
- Dodo Kopold solo na Annapurně South