Józef Piłsudski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jozef Pilsudski)
Józef Klemens Piłsudski
poľský revolucionár, politik, maršal,
hlava poľského štátu a diktátor
Józef Piłsudski
Narodenie5. december 1867
Zalavas, Litva
Úmrtie12. máj 1935 (67 rokov)
Varšava, Poľsko
RodičiaJózef Wincenty Piłsudski,
Maria Piłsudska
ManželkaMaria Koplewská (1899 – z. 1921)
Aleksandra Szczerbińská (1921 -)
PartnerkaAleksandra Szczerbińská (1907 - 1921)
DetiWanda (* 1918),
Jadwiga (* 1920)
PodpisJózef Piłsudski, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkajpilsudski.org
CommonsSpolupracuj na Commons Józef Piłsudski

Józef Klemens Piłsudski (* 5. december 1867, Zalavas, dnes Litva – † 12. máj 1935, Varšava, Poľsko) bol poľský revolucionár, štátnik a maršal, zakladateľ poľskej armády (20. storočie), obnoviteľ slobodného Poľska, hlava poľského štátu (1918 – 1922) a diktátor v Poľsku v medzivojnovom období (1926 – 1935).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Piłsudski zasvätil svoj život vízii slobodného Poľska a boji proti nadvláde cárskeho Ruska. V rámci týchto plánov podporoval spravodajsky vo vojne s cárskym Ruskom najprv Japonsko (v rusko-japonskej vojne) a neskôr vojensky Ústredné veľmoci v prvej svetovej vojne, v ktorej viedol ako brigádny generál tzv. Poľskú légiu na západnom fronte. V roku 1917 ju rozpustil, keď sa ukázalo, že Nemecko v skutočnosti neplánuje umožniť existenciu poľského štátu. Nemci ho za to uväznili v Magdeburgu. Do Poľska sa vrátil 8. novembra 1918 (Nemci ho tam podobne ako Lenina poslali v súkromnom vlaku). Dňa 11. novembra bol menovaný za vrchného veliteľa poľských ozbrojených síl a o tri dni neskôr hlavou štátu (polsky naczelnik państwa). Viedol poľské sily v rusko-poľskej vojne (1919 – 1921), v ktorej najskôr viedol úspešný úder na Ukrajinu, aby ho potom lepšie vybavená a početnejšia Červená armáda zahnala späť až k Varšave. V bitke o Varšavu však Poliaci nečakane zvrátili svoju zlú situáciu. Poľské vojská pod Piłsudského vedením, kvôli zásadným chybám boľševického velenia porazili a prakticky úplne zničili severnú skupinu Červenej armády vedenú M. V. Tuchačevským a nedali svojmu nepriateľovi možnosť spamätať sa.

Nápis na Piłsudského náhrobku: Matka i serce syna

V decembri 1922 Piłsudského po prezidentských voľbách nahradil na čele štátu jeho priateľ Gabriel Narutowicz, ktorý však bol týždeň po nástupe do funkcie zavraždený. Piłsudski v roku 1923 znechutený odišiel z funkcií v armáde a odišiel do dôchodku. Avšak narastajúci chaos a výbuchy násilia v krajine ho nakoniec viedli k tomu, že o tri roky neskôr v roku 1926 vyvolal štátny prevrat. Dostal sa do čela štátu, nastolil autoritatívny režim označovaný ako sanácia. Napriek tomu, že väčšinu času mal kontrolu najmä nad vojenským smerovaním štátu, najmä na poste ministra obrany (s výnimkou obdobia v rokoch 1926 – 1928 a v roku 1930, kedy bol zároveň premiérom), zostal až do svojej smrti 12. mája 1935 faktickým vládcom Poľska.

Piłsudski je pochovaný v katedrále na krakovskom Waweli, jeho srdce, obklopené hrobmi poľských vojakov, na Raskom cintoríne vo Vilniuse.

Vyznamenania a ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Poľsko[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničie[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné doktoráty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]