Gabriel Narutowicz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gabriel Narutowicz
Gabriel Narutowicz
1. prezident Poľska
V úrade
11. december 1922 – 16. december 1922
Predchodca Józef Piłsudski (hlava štátu) Stanisław Wojciechowski
Maciej Rataj (zastupujúci)
Nástupca
8. minister zahraničných vecí Poľskej republiky
V úrade
28. jún 1922 – 14. december 1922
Predchodca Konstanty Skirmunt Aleksander Skrzyński Nástupca
Biografické údaje
Narodenie17. marec 1865
Telšiai, Ruské impérium (dnes Litva)
Úmrtie16. december 1922 (57 rokov)
Varšava, Poľsko
Politická stranažiadna (podporovaný Poľskou ľudovou stranou "Wyzwolenie")
Profesiainžinier
VierovyznanieKatolícka cirkev
Rodina
Manželka
Eve Krzyżanowska
Deti2
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGabriel Narutowicz
(multimediálne súbory)
G. Narutowicz (vpravo) s J. Piłsudským, pár dní pred smrťou
G. Narutowicz v rakve

Gabriel Narutowicz (* 17. marec 1865, Telšiai, Ruské impérium – † 16. december 1922, Varšava, Poľsko) bol poľský politik a prvý prezident druhej poľskej republiky. Jeho brat bol litovský právnik Stanislovas Narutavičius.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Gabrielov otec Ján bol miestny sudca. Zúčastnil sa "januárového povstania" v roku 1863 na území bývalej Republiky oboch národov proti Ruskému impériu. Po jeho porážke bol odsúdený na rok do väzenia. Zomrel, keď mal Gabriel 1 rok.

Gabriel Narutowicz ukončil roku 1886 dochádzku na gymnáziu v Liepāji. Potom začal študovať matematiku na Petrohradskej univerzite, roku 1887 však ochorel a musel sa vzdať štúdií. Toho istého roku odišiel do Švajčiarska, kde študoval na Spolkovej vysokej technickej škole v Zürichu.

Pobyt vo Švajčiarsku[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1895 bol na Narutowicza vydaný ruskými úradmi zatykač. Stal sa tak švajčiarskym občanom a po dokončení štúdií začal pracovať ako železničiar v St. Gallene.

Narutowicz bol vynikajúci stavebný inžinier. V roku 1895 sa stal vedúcim stavby mostov cez Rýn. Jeho práce boli roku 1896 vystavené na Svetovej výstave v Paríži. Stal sa tiež priekopníkom elektrifikácie vo Švajčiarsku. Nariadil budovanie vodných elektrární napríklad v Monthey, Mühlebergu alebo Andelsbuchu.

Roku 1913 sa Narutowicz stal učiteľom na ETH v Zürichu v odbore staviteľstva vodných elektrární. Na tomto poste vydržal až do roku 1919.

Medzitým sa stal členom spolku pre ekonomiku vodného hospodárstva. V roku 1915 sa stal predsedom odboru pre reguláciu Rýna.

Počas prvej svetovej vojny pomáhal Narutowicz zraneným vojakom. Roku 1919 poslúchol výzvu Józefa Piłsudského a vrátil sa do nezávislého Poľska.

Poľský politik[upraviť | upraviť zdroj]

Po príchode späť do Poľska sa Narutowicz roku 1920 stal ministrom verejných stavieb komunikácií vo vláde Władysława Grabského. Tento post si udržal aj za vlády premiérov Wincenty Witosa a prvej a druhej vlády Antonia Ponikowského.

V roku 1922 sa stal ministrom zahraničia vo vláde Artura Śliwińského a vláde Juliana Nowaka. Stal sa tiež zástupcom Poľska na konferencii v Tallinne

Voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1922 boli vypísané prezidentské voľby. Józef Piłsudski ustanovil ako kandidáta tiež Narutowicza. Ten najprv odmietal kandidovať za Ľudovú stranu, nakoniec ale prijal.

V prvom kole proti socialistovi Ignacy Daszyńskému tesne vyhral. V ďalších kolách bojoval proti kandidátovi zoskupenia národnostných menšín Janovi Baudouin de Courtenay a Stanislawovi Wojciechowskému (ten nakoniec súboj vzdal).

V poslednom kole bojoval Narutowicz proti národnému demokratovi Maurycy Zamoyskému. Voľby nakoniec vyhral Narutowicz s 289 hlasmi, čo bolo o 62 hlasov viac, než získal Zamoyski. Narutowicz sa tak 9. decembra 1922 stal prvým prezidentom druhej poľskej republiky.

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

Narutowicz bol prezidentom iba päť dní. Dňa 16. decembra 1922 bol zavraždený pri návšteve umeleckej výstavy v Národnej galérii umenia. Vrahom bol maliar Eligiusz Niewiadomski, ktorý bol spriaznený s národnými demokratmi. Bol odsúdený na trest smrti a 31. januára 1923 zastrelený. Niektorí členovia národnej demokracie si z Niewiadomského urobili hrdinu. Narutowiczova vražda dokazovala nacionalizmus a neznášanlivosť v Poľskej spoločnosti. Bol pochovaný vo Varšave.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marek Ruszczyc: Pierwszy Prezydent Gabriel Narutowicz, Warszawa : książki i Wiedza, 1967, 315 s. (po poľsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabriel Narutowicz na českej Wikipédii.