Južný Pirin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 41°31′18″S 23°37′45″V / 41,5216°S 23,6291°V / 41.5216; 23.6291
Južný Pirin
(Южен Пирин)
podcelok pohoria Pirin
SouthPirin-2020-08-002.jpg
pohľad na severnú najvýššiu časť masívu Južného Pirinu
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Balkánsky polostrov
Časť Trácko-macedónsky masív
Súradnice 41°31′18″S 23°37′45″V / 41,5216°S 23,6291°V / 41.5216; 23.6291
Najvyšší bod Sveštnik
 - výška 1 975 m n. m.
Poloha v rámci Bulharska
Red pog.svg
Poloha v rámci Bulharska
Wikimedia Commons: South Pirin
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Južný Pirin (bulh. Южен ПиринJužen Pirin) je podcelok pohoria Pirin v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]

Lokalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o najjužnejšiu časť Pirinu nachádzajúcu sa južne od sedla Popovi livadi (bulh. Попови ливади).[4] Rozprestiera sa medzi samotným horským sedlom Popovi livadi[2] a sedlom Parilskata sedlovina (bulh. Парилската седловина) na juhu.[2]

Smerom na juh od sedla Popovi livadi hlavný hrebeň stúpa až k vrchu Mutorok (bulh. Муторок) 1 971 m n. m.[3] Severozápadne od tohto vrchu sa nachádza najvyšší vrch Južného Pirinu[3][2] Sveštnik (bulh. Свещник) 1 975 m n. m.[2][6] (iné zdroje uvádzajú aj vrch Ušite (bulh. Ушите) 1 977 m n. m.).[3] Hlavný hrebeň ďalej pokračuje na juh cez sedlo Džamijata (bulh. Джамията) a vrch Sveti Petăr (bulh. Свети Петър) 1 757 m n. m. do sedla Parilskata sedlovina, kde sa pohorie Pirin končí – za sedlom Parilskata sedlovina sa začína pohorie Slavjanka.[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Plošne je Južný Pirin rozmernejší než Stredný Pirin (jeho plocha zaberá cca. 18 – 19% z celkovej rozlohy pohoria Pirin),[2][5] je však nižší so zaoblenejšími vrcholovými časťami.[2][4] Celkovo sa jedná o najnižší podcelok pohoria Pirin.[1][5] Najvyššie vrcholy sa nachádzajú v severnej časti Južného Pirinu, vrátane dvoch najvyšších vrcholov tohto podcelku Pirinu – vrchov Sveštnik 1 975 m n. m., Mutorok 1 971 m n. m.[2][5] (podľa niektorých zdrojov aj vrchu Ušite 1 977 m n. m.[3]), ktoré sú pomerné vysoké a strmé.[5] Ďalej smerom na juh sa profil pohoria znižuje a zaobľuje.[5]

Severná časť tohto podcelku Pirinu je pomerne husto zarastená zmiešanými lesmi, západné svahy Južného Pirinu sú však nezalesnené a s len malým množstvom vegetácie.[2] Hlavný hrebeň pohoria je pomerne široký a plochým oddeľujú sa však od neho niektoré strmé bočné hrebene.[5][4] V Južnom Pirine sa nenachádzajú žiadne jazerá a rieky sú len krátke a malé.[2]

Najvyšší vrch[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje sa nezhodujú na najvyššom vrchu tohto podcelku pohoria Pirin. Väčšina zdrojov uvádza ako najvyšší vrch Južného Pirinu vrch Sveštnik 1 975 m n. m.,[1][2][6][4][5] niektoré však uvádzajú vrch Ušite 1 977 m n. m.,[3] pričom v zdrojoch, kde je uvedený ako najvyšší vrch Sveštnik sa vrch Ušite vôbec nevyskytuje.[2][1][5][6][4]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na území Južného Pirinu sa nenachádza žiadna turistická horská chata.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 410. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 311. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 32. (po bulharsky)
  4. a b c d e f MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 368. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 2, N – JA. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1999. 474 s. ISBN 9549000621. S. 116. (po bulharsky)
  6. a b c DUŠKOV, Dobri. Pirin : geografski rečnik. Sofia : Nauka i izkuzstvo. 1982. 208 s. ISBN 9532622311. S. 166. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]