Juan Manuel de Rosas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juan Manuel de Rosas
Juan Manuel de Rosas
Juan Manuel de Rosas, podpis
17. guvernér Provincie Buenos Aires
V úrade
7. marec 1835 – 3. február 1852
Predchodca Manuel Vicente Maza Vicente López y Planes Nástupca
13. guvernér Provincie Buenos Aires
V úrade
6. december 1829 – 5. december 1832
Predchodca Juan José Viamonte Juan Ramón González de Balcarce Nástupca
Biografické údaje
Narodenie30. marec 1793
Buenos Aires, Miestokráľovstvo Río de la Plata (súčasná Argentína)
Úmrtie14. marec 1877 (83 rokov)
Southampton, Veľká Británia
Politická stranaFederálna strana
Profesiavojak, politik
Národnosťargentínska
Rodina
Manželka
Encarnación Ezcurra
DetiPedro Rosas y Belgrano (adoptívny syn)
Juan Bautista Ortiz de Rosas
María de Rosas
Manuela Robustiana Rosas
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuan Manuel de Rosas
(multimediálne súbory)

Juan Manuel José Domingo Ortiz de Rozas y López de Osornio, známy ako Juan Manuel de Rosas (* 30. marec 1793, Buenos Aires  – † 14. marec 1877, Southampton) bol argentínsky politik a vojak. Bol dlhoročným guvernérom Provincie Buenos Aires v čase existencie Argentínskej konfederácie, vďaka čomu bol fakticky najvyšším predstaviteľom Argentíny, ktorej vládol ako diktátor. Svojimi oponentmi bol prezývaný ako Caligula z Río de la Plata, zástancovia ho naopak chválili, že zachránil krajinu pred rozkladom.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Buenos Aires v rodine chovateľov dobytka. Chovu dobytka sa venoval aj Juan Manuel a postupne sa vypracoval na jedného z najúspešnejších chovateľov v krajine. Neskôr sa zapojil aj do vojenskej služby a vyznamenal sa v bojoch proti indiánom v roku 1828, kedy sa stal všeobecne známym. Pôvodne patril k zástancom unitaristov, ktorí nesúhlasili s federalizáciou krajiny. Slabosť vlády z neho ale spravila zástancu federalizmu. V roku 1829 sa stal guvernérom Provincie Buenos Aires, no napriek príslušnosti k federalistom začal okamžite presadzovať tvrdú unitaristickú a autokratickú politiku. Pristúpil k potláčaniu ľudských práv a faktickej vojenskej pacifikácii celej krajiny. Vďaka tomu na čele krajiny nahradili dobytkári obchodníkov.[2] V novembri 1832 skončilo jeho funkčné obdobie, čo Rosas využil na vojenské ťaženie proti indiánom na juh od Buenos Aires, v ktorom bol úspešný a rozšíril tak územie Provincie Buenos Aires o veľké územie. V roku 1835 sa tak stal znova guvernérom tejto provincie. Aj v druhom období svojej vlády pokračoval v rovnakej politike, ako pred tým. Presadzoval fakticky centralistickú vládu na čele s Buenos Aires a ako formálny federalista netoleroval žiadne náznaky skutočného federalizmu, či regionalizmu, ktoré by ohrozovali postavenie Buenos Aires. Rosas začal využívať vo veľkej miere propagandu a dokázal si vybudovať kult osobnosti. Postupne sa dostal do konfliktu aj s európskymi mocnosťami, ktoré dokonca voči nemu vojensky zasiahli. K nim sa pridali aj Bolívia a Uruguaj, ktoré tiež vyhlásili Argentíne vojnu. Rosas však postupne všetkých nepriateľov porazil, čo mu iba zvýšilo popularitu.[3]

V roku 1848 Rosas uzatvoril znova hlavné obchodné rieky (čo bol dôvod aj predchádzajúceho zásahu európskych štátov). Tentoraz však táto situácia prekážala aj Brazílii, pre ktorú bolo riečne spojenie veľmi dôležité. Poškodená sa cítila aj provincia Entre Ríos, kde vládol guvernér Justo José de Urquiza[4]. Urquiza vyzval Rosasa, aby rieky znova otvoril a aby bolo umožnené farmárom z jeho provincie obchodovať s inými štátmi. S tým však Rosas nesúhlasil. Urquiza chcel zabrániť znovuzvoleniu Rosasa, čo však Rosas taktiež odmietol akceptovať. Urquiza tak so svojou armádou zaútočil na vojsko, ktoré obliehalo Montevideo a toto konečne oslobodil. Následne vytiahol priamo proti Buenos Aires. Tu prekvapivo Rosas rýchlo strácal podporu. Urquiza tak 3. februára 1852 porazil Rosasa v bitke pri Caseros. V Buenos Aires následne Urquizovi vojaci povraždili stovky stúpencov Rosasa. Rosas následne odišiel do britského exilu, kde dožil.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A Brief History of Buenos Aires [online]. elysium.com.ar, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online. Archivované 2009-02-21 z originálu.
  2. CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 128
  3. Juan Manuel de Rosas [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  4. Justo José de Urquiza [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  5. La Batalla de Caseros – Fin de una época [online]. elhistoriador.com.ar, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online. Archivované 2017-10-02 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]