Preskočiť na obsah

Juan Mata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juan Mata
{{{popis}}}
Osobné údaje
Celé meno Juan Manuel Mata García
Dátum narodenia 28. apríl 1988 (38 rokov)
Miesto narodenia Burgos, Španielsko, Španielsko
Výška 1,70 m
Pozícia Ofenzívny stredopoliar
Mládežnícke kluby
2003–2006
2006–2007
Real Oviedo
Real Madrid
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)
2006–2007
2007–2011
2011–2014
2014–2022
2022–2023
2023
2024–2025
2025–2026
Real Madrid Castilla
Valencia CF
Chelsea FC
Manchester United FC
Galatasaray SK
Vissel Kobe
Western Sydney Wanderers FC
Melbourne Victory FC
39 (9)
174 (46)
135 (33)
285 (51)
18 (3)
1 (0)
23 (1)
25 (5)   
Národné mužstvo
2009–2016 Španielsko Španielsko 41 (11)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .


Juan Manuel Mata García (* 28. apríl 1988, Burgos) je bývalý španielsky futbalista, ktorý nastupoval na pozícii ofenzívneho stredopoliara. Počas kariéry pôsobil v Španielsku, Anglicku, Turecku, Japonsku a Austrálii. Najvýraznejšie obdobie strávil v Chelsea a Manchestri United.

S Chelsea získal Ligu majstrov UEFA, FA Cup a Európsku ligu UEFA. V drese Manchestru United vyhral FA Cup, Ligový pohár, FA Community Shield a Európsku ligu UEFA. Neskôr získal ligové tituly v Turecku s Galatasarayom a v Japonsku s Vissel Kobe.

Za španielsku reprezentáciu odohral 41 zápasov a strelil 11 gólov. Bol súčasťou tímu, ktorý získal majstrovstvá sveta 2010 a majstrovstvá Európy 2012. Vo finále majstrovstiev Európy 2012 strelil štvrtý gól Španielska pri víťazstve 4:0 nad Talianskom.[1]

V septembri 2026 ukončil svoje hráčske pôsobenie v Melbourne Victory, za ktorý odohral sezónu 2025/2026. Počas nej zaznamenal 5 gólov a 13 asistencií a získal Johnny Warren Medal, ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny A-League Men.[2] Zároveň sa stal spolumajiteľom Melbourne Victory a bol vymenovaný za predsedu novovytvoreného futbalového výboru klubu.[3]

Klubová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky a Real Madrid Castilla

[upraviť | upraviť zdroj]

Mata začal s futbalom v akadémii Real Oviedo. V roku 2003 ako pätnásťročný prestúpil do mládežníckej akadémie Real Madrid. Po pôsobení v mládežníckych kategóriách sa v sezóne 2006/2007 dostal do rezervného mužstva Real Madrid Castilla, ktoré v tom čase pôsobilo v Segunda División. V sezóne odohral 39 ligových zápasov a strelil 9 gólov. Po jej skončení z klubu odišiel do Valencie.[4]

Valencia CF

[upraviť | upraviť zdroj]

V lete 2007 prestúpil Mata do Valencie. Vo svojej prvej sezóne sa postupne prepracoval do základnej zostavy a v ročníku 2007/2008 pomohol klubu k víťazstvu v Copa del Rey. Vo finále proti Getafe nastúpil a Valencia zvíťazila 3:1.

Počas štyroch sezón vo Valencii sa Mata zaradil medzi kľúčových ofenzívnych hráčov mužstva. Vo všetkých súťažiach za klub odohral 174 zápasov a strelil 46 gólov.[5]

Jeho výkony mu vyniesli premiérovú nomináciu do španielskej reprezentácie a miesto v kádri pre majstrovstvá sveta 2010. V lete 2011 následne prestúpil do anglického Chelsea FC.[6]

Chelsea FC

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2011 prestúpil Mata do Chelsea FC. Už vo svojej prvej sezóne sa stal jednou z hlavných postáv mužstva. Chelsea získala FA Cup a následne aj Ligu majstrov UEFA. Mata bol fanúšikmi zvolený za hráča roka Chelsea a zároveň získal ocenenie Players' Player of the Year.[7]

V sezóne 2012/2013 patril medzi najproduktívnejších hráčov Chelsea. V Premier League strelil 12 gólov a zaznamenal 12 asistencií. V celej sezóne bol jedným z hlavných tvorcov hry a druhýkrát získal klubové ocenenie pre hráča roka. Zároveň získal aj ocenenie Players' Player of the Year.[8][9]

V máji 2013 Chelsea vo finále Európskej ligy UEFA zdolala Benficu 2:1. Mata zahrával rohový kop, z ktorého Branislav Ivanović strelil víťazný gól.[10]

V sezóne 2013/2014 však po príchode trénera Josého Mourinha dostával menej herného priestoru. V januári 2014 preto prestúpil do Manchestru United. Za Chelsea odohral 135 zápasov a strelil 33 gólov.[11]

Manchester United

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2014 prestúpil Mata do Manchestru United za vtedajšiu klubovú rekordnú prestupovú sumu. Debutoval 28. januára 2014 v zápase proti Cardiffu City, v ktorom Manchester United zvíťazil 2:0 a Mata si pripísal asistenciu.

Počas prvých rokov v klube pôsobil pod trénermi Davidom Moyesom, Louisom van Gaalom a Josém Mourinhom. V apríli 2015 strelil dva góly v ligovom zápase proti Liverpoolu, pričom druhý z nich zaznamenal akrobatickým kopom.

V sezóne 2015/2016 získal s Manchesterom United FA Cup. O rok neskôr pomohol klubu k víťazstvu v Európskej lige UEFA a Anglickom ligovom pohári. V roku 2016 získal aj Community Shield.[12]

Mata zostal v Manchestri United až do konca sezóny 2021/2022. Za klub odohral 285 zápasov a strelil 51 gólov. V lete 2022 mu skončila zmluva a po deviatich rokoch v Anglicku odišiel.[13]

Galatasaray

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2022 podpísal Mata zmluvu s Galatasarayom. V tureckej lige nastúpil v 16 zápasoch a strelil tri góly. Galatasaray v sezóne 2022/2023 získal ligový titul, ktorý bol pre Matu prvým ligovým titulom v seniorskej klubovej kariére.[14]

Po skončení sezóny klub opustil ako voľný hráč.

Vissel Kobe

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2023 prestúpil Mata do japonského klubu Vissel Kobe. Za mužstvo nastúpil v jednom ligovom zápase. Vissel Kobe však v sezóne 2023 získal historický prvý titul v J1 League.[15]

V januári 2024 klub oznámil, že Mata po skončení zmluvy nebude pokračovať v mužstve.[16]

Western Sydney Wanderers

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2024 podpísal Mata zmluvu s austrálskym klubom Western Sydney Wanderers. V sezóne 2024/2025 odohral v A-League Men 23 zápasov a strelil jeden gól.[17]

Po skončení sezóny klub oznámil jeho odchod po vypršaní zmluvy.

Melbourne Victory

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2025 prestúpil Mata do Melbourne Victory na jednu sezónu. V ročníku 2025/2026 odohral 24 ligových zápasov, v ktorých strelil päť gólov a zaznamenal 13 asistencií. Melbourne Victory sa kvalifikovalo do finálovej série A-League Men.[18]

Za svoje výkony získal Johnny Warren Medal, ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny A-League Men, a zároveň cenu eToro Playmaker of the Year. Na klubovej úrovni získal Victory Medal a ocenenie Players' Player. Následne bol zaradený aj do tímu sezóny podľa hráčskej asociácie PFA.[19]

V roku 2026 sa Mata stal spolumajiteľom Melbourne Victory. V septembri 2026 klub oznámil, že ukončil svoje hráčske pôsobenie v Melbourne Victory a bude sa sústrediť na svoju úlohu v skupine vlastníkov. Zároveň sa stal predsedom novovytvoreného futbalového výboru klubu.[20]

Reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Juan Mata reprezentoval Španielsko na viacerých vekových úrovniach. V roku 2006 získal s reprezentáciou do 19 rokov titul na Majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov. V roku 2011 bol kapitánom a jedným z najvýraznejších hráčov španielskej reprezentácie do 21 rokov, ktorá získala titul na Majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov. Na turnaji strelil dva góly a zaznamenal dve asistencie, pričom získal aj bronzovú kopačku pre tretieho najlepšieho strelca turnaja.[21][22]

Za A-mužstvo Španielska debutoval 28. marca 2009 v zápase proti Turecku.[23] Bol súčasťou španielskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike, kde Španielsko získalo svoj prvý titul majstra sveta. Mata na turnaji nastúpil v jednom zápase.[24]

Na Majstrovstvách Európy 2012 nastúpil vo finále proti Taliansku ako striedajúci hráč. V 88. minúte po prihrávke Fernanda Torresa strelil štvrtý gól Španielska pri víťazstve 4:0. Španielsko tým získalo druhý po sebe idúci titul majstra Európy a tretí veľký reprezentačný titul za sebou po EURO 2008 a majstrovstvách sveta 2010.[25]

Mata bol súčasťou španielskej reprezentácie aj na Majstrovstvách sveta 2014. Svoj posledný reprezentačný zápas odohral 15. novembra 2016 proti Anglicku.[26] Za A-mužstvo Španielska odohral celkovo 41 zápasov a strelil 11 gólov.[27]

S Valencia CF získal Mata v sezóne 2007/08 Copa del Rey. Po prestupe do Chelsea FC získal v sezóne 2011/12 FA Cup a Ligu majstrov UEFA, pričom v nasledujúcej sezóne triumfoval s klubom v Európskej lige.[28]

S Manchester United FC získal FA Cup v sezóne 2015/16, FA Community Shield v roku 2016 a v sezóne 2016/17 Ligový pohár a Európsku ligu.[29]

V sezóne 2022/23 získal s Galatasarayom titul v tureckej Süper Lig a v roku 2023 bol súčasťou tímu Vissel Kobe, ktorý získal titul v japonskej J1 League.[30]

Reprezentačné úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Individuálne ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Chelsea Player of the Year – 2011/12
  • Chelsea Player of the Year – 2012/13
  • Chelsea Players' Player of the Year – 2012/13
  • PFA Premier League Team of the Year – 2012/13
  • Johnny Warren Medal – 2026
  • eToro Playmaker of the Year – 2026
  • Victory Medal – 2026
  • AGL Players' Player – 2026
  • Sidelink Transport Goal of the Season – 2026
  • Alex Tobin Medal – 2026
  • PFA A-League Men Team of the Season – 2025/26

Mata bol v Chelsea FC dvakrát zvolený fanúšikmi za klubového hráča roka, v rokoch 2012 a 2013. V sezóne 2012/13 získal zároveň ocenenie Players' Player of the Year.[31][32]

V roku 2026 získal počas pôsobenia v Melbourne Victory Johnny Warren Medal, udeľovanú najlepšiemu hráčovi sezóny A-League Men. Zároveň získal ocenenie eToro Playmaker of the Year. Na klubovej úrovni bol ocenený ako Victory Medalist, získal AGL Players' Player a Sidelink Transport Goal of the Season. Následne získal aj Alex Tobin Medal a bol zaradený do tímu sezóny podľa PFA.[33][34]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Juan Mata [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  2. ↑ Victory’s Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  3. ↑ Mata makes Victory playing decision [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  4. ↑ Juan Mata [online]. UEFA, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  5. ↑ Diakhaby iguala a Juan Mata con 174 partidos oficiales con el Valencia CF [online]. Valencia CF, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  6. ↑ Juan Mata [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  7. ↑ Team of 120: The shortlisted midfielders [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  8. ↑ Chelsea players with 20-plus goal contributions in a Premier League season [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  9. ↑ From the archive: Juan Mata's lifelong bonds to Chelsea and London [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  10. ↑ Team of 120: The shortlisted midfielders [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  11. ↑ Juan Mata [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  12. ↑ Juan Mata [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  13. ↑ Juan Mata [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  14. ↑ Juan Mata – Bio [online]. Juan Mata, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  15. ↑ MFフアン マタ選手 完全移籍加入のお知らせ [online]. Vissel Kobe, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  16. ↑ MFフアン マタ選手 契約満了のお知らせ [online]. Vissel Kobe, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  17. ↑ Wanderers confirm Mata departure [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  18. ↑ Victory’s Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  19. ↑ Victory’s Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  20. ↑ Mata makes Victory playing decision [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
  21. ↑ 2011 U21 tournament star: Juan Mata [online]. UEFA. Dostupné online.
  22. ↑ Juan Manuel Mata, campeón del Mundo y de Europa, cumple 27 años [online]. RFEF. Dostupné online.
  23. ↑ Mata [online]. RFEF. Dostupné online.
  24. ↑ Juan Mata [online]. Melbourne Victory. Dostupné online.
  25. ↑ El gol que cerró un ciclo para la historia [online]. RFEF. Dostupné online.
  26. ↑ Mata [online]. RFEF. Dostupné online.
  27. ↑ Mata [online]. RFEF. Dostupné online.
  28. ↑ Juan Mata [online]. Chelsea FC. Dostupné online.
  29. ↑ Juan Mata [online]. Manchester United. Dostupné online.
  30. ↑ Juan Mata [online]. Galatasaray SK. Dostupné online.
  31. ↑ Chelsea's top 10s in the Premier League era [online]. Chelsea FC. Dostupné online.
  32. ↑ From the archive: Juan Mata's lifelong bonds to Chelsea and London [online]. Chelsea FC. Dostupné online.
  33. ↑ Victory's Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory FC, 21. 5. 2026. Dostupné online.
  34. ↑ Victory's Mata collects Alex Tobin Medal [online]. Melbourne Victory FC, 23. 5. 2026. Dostupné online.