Juan Mata
| Juan Mata | |||
|---|---|---|---|
| Osobné údaje | |||
| Celé meno | Juan Manuel Mata García | ||
| Dátum narodenia | 28. apríl 1988 (38 rokov) | ||
| Miesto narodenia | Burgos, Španielsko, | ||
| Výška | 1,70 m | ||
| Pozícia | Ofenzívny stredopoliar | ||
| Mládežnícke kluby | |||
| 2003–2006 2006–2007 |
Real Oviedo Real Madrid | ||
| Seniorské kluby1 | |||
| Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
| 2006–2007 2007–2011 2011–2014 2014–2022 2022–2023 2023 2024–2025 2025–2026 |
Real Madrid Castilla Valencia CF Chelsea FC Manchester United FC Galatasaray SK Vissel Kobe Western Sydney Wanderers FC Melbourne Victory FC |
39 (9) 174 (46) 135 (33) 285 (51) 18 (3) 1 (0) 23 (1) 25 (5) | |
| Národné mužstvo | |||
| 2009–2016 | 41 (11) | ||
|
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . | |||
Juan Manuel Mata García (* 28. apríl 1988, Burgos) je bývalý španielsky futbalista, ktorý nastupoval na pozícii ofenzívneho stredopoliara. Počas kariéry pôsobil v Španielsku, Anglicku, Turecku, Japonsku a Austrálii. Najvýraznejšie obdobie strávil v Chelsea a Manchestri United.
S Chelsea získal Ligu majstrov UEFA, FA Cup a Európsku ligu UEFA. V drese Manchestru United vyhral FA Cup, Ligový pohár, FA Community Shield a Európsku ligu UEFA. Neskôr získal ligové tituly v Turecku s Galatasarayom a v Japonsku s Vissel Kobe.
Za španielsku reprezentáciu odohral 41 zápasov a strelil 11 gólov. Bol súčasťou tímu, ktorý získal majstrovstvá sveta 2010 a majstrovstvá Európy 2012. Vo finále majstrovstiev Európy 2012 strelil štvrtý gól Španielska pri víťazstve 4:0 nad Talianskom.[1]
V septembri 2026 ukončil svoje hráčske pôsobenie v Melbourne Victory, za ktorý odohral sezónu 2025/2026. Počas nej zaznamenal 5 gólov a 13 asistencií a získal Johnny Warren Medal, ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny A-League Men.[2] Zároveň sa stal spolumajiteľom Melbourne Victory a bol vymenovaný za predsedu novovytvoreného futbalového výboru klubu.[3]
Klubová kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky a Real Madrid Castilla
[upraviť | upraviť zdroj]Mata začal s futbalom v akadémii Real Oviedo. V roku 2003 ako pätnásťročný prestúpil do mládežníckej akadémie Real Madrid. Po pôsobení v mládežníckych kategóriách sa v sezóne 2006/2007 dostal do rezervného mužstva Real Madrid Castilla, ktoré v tom čase pôsobilo v Segunda División. V sezóne odohral 39 ligových zápasov a strelil 9 gólov. Po jej skončení z klubu odišiel do Valencie.[4]
Valencia CF
[upraviť | upraviť zdroj]V lete 2007 prestúpil Mata do Valencie. Vo svojej prvej sezóne sa postupne prepracoval do základnej zostavy a v ročníku 2007/2008 pomohol klubu k víťazstvu v Copa del Rey. Vo finále proti Getafe nastúpil a Valencia zvíťazila 3:1.
Počas štyroch sezón vo Valencii sa Mata zaradil medzi kľúčových ofenzívnych hráčov mužstva. Vo všetkých súťažiach za klub odohral 174 zápasov a strelil 46 gólov.[5]
Jeho výkony mu vyniesli premiérovú nomináciu do španielskej reprezentácie a miesto v kádri pre majstrovstvá sveta 2010. V lete 2011 následne prestúpil do anglického Chelsea FC.[6]
Chelsea FC
[upraviť | upraviť zdroj]V auguste 2011 prestúpil Mata do Chelsea FC. Už vo svojej prvej sezóne sa stal jednou z hlavných postáv mužstva. Chelsea získala FA Cup a následne aj Ligu majstrov UEFA. Mata bol fanúšikmi zvolený za hráča roka Chelsea a zároveň získal ocenenie Players' Player of the Year.[7]
V sezóne 2012/2013 patril medzi najproduktívnejších hráčov Chelsea. V Premier League strelil 12 gólov a zaznamenal 12 asistencií. V celej sezóne bol jedným z hlavných tvorcov hry a druhýkrát získal klubové ocenenie pre hráča roka. Zároveň získal aj ocenenie Players' Player of the Year.[8][9]
V máji 2013 Chelsea vo finále Európskej ligy UEFA zdolala Benficu 2:1. Mata zahrával rohový kop, z ktorého Branislav Ivanović strelil víťazný gól.[10]
V sezóne 2013/2014 však po príchode trénera Josého Mourinha dostával menej herného priestoru. V januári 2014 preto prestúpil do Manchestru United. Za Chelsea odohral 135 zápasov a strelil 33 gólov.[11]
Manchester United
[upraviť | upraviť zdroj]V januári 2014 prestúpil Mata do Manchestru United za vtedajšiu klubovú rekordnú prestupovú sumu. Debutoval 28. januára 2014 v zápase proti Cardiffu City, v ktorom Manchester United zvíťazil 2:0 a Mata si pripísal asistenciu.
Počas prvých rokov v klube pôsobil pod trénermi Davidom Moyesom, Louisom van Gaalom a Josém Mourinhom. V apríli 2015 strelil dva góly v ligovom zápase proti Liverpoolu, pričom druhý z nich zaznamenal akrobatickým kopom.
V sezóne 2015/2016 získal s Manchesterom United FA Cup. O rok neskôr pomohol klubu k víťazstvu v Európskej lige UEFA a Anglickom ligovom pohári. V roku 2016 získal aj Community Shield.[12]
Mata zostal v Manchestri United až do konca sezóny 2021/2022. Za klub odohral 285 zápasov a strelil 51 gólov. V lete 2022 mu skončila zmluva a po deviatich rokoch v Anglicku odišiel.[13]
Galatasaray
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 2022 podpísal Mata zmluvu s Galatasarayom. V tureckej lige nastúpil v 16 zápasoch a strelil tri góly. Galatasaray v sezóne 2022/2023 získal ligový titul, ktorý bol pre Matu prvým ligovým titulom v seniorskej klubovej kariére.[14]
Po skončení sezóny klub opustil ako voľný hráč.
Vissel Kobe
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 2023 prestúpil Mata do japonského klubu Vissel Kobe. Za mužstvo nastúpil v jednom ligovom zápase. Vissel Kobe však v sezóne 2023 získal historický prvý titul v J1 League.[15]
V januári 2024 klub oznámil, že Mata po skončení zmluvy nebude pokračovať v mužstve.[16]
Western Sydney Wanderers
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 2024 podpísal Mata zmluvu s austrálskym klubom Western Sydney Wanderers. V sezóne 2024/2025 odohral v A-League Men 23 zápasov a strelil jeden gól.[17]
Po skončení sezóny klub oznámil jeho odchod po vypršaní zmluvy.
Melbourne Victory
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 2025 prestúpil Mata do Melbourne Victory na jednu sezónu. V ročníku 2025/2026 odohral 24 ligových zápasov, v ktorých strelil päť gólov a zaznamenal 13 asistencií. Melbourne Victory sa kvalifikovalo do finálovej série A-League Men.[18]
Za svoje výkony získal Johnny Warren Medal, ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny A-League Men, a zároveň cenu eToro Playmaker of the Year. Na klubovej úrovni získal Victory Medal a ocenenie Players' Player. Následne bol zaradený aj do tímu sezóny podľa hráčskej asociácie PFA.[19]
V roku 2026 sa Mata stal spolumajiteľom Melbourne Victory. V septembri 2026 klub oznámil, že ukončil svoje hráčske pôsobenie v Melbourne Victory a bude sa sústrediť na svoju úlohu v skupine vlastníkov. Zároveň sa stal predsedom novovytvoreného futbalového výboru klubu.[20]
Reprezentácia
[upraviť | upraviť zdroj]Juan Mata reprezentoval Španielsko na viacerých vekových úrovniach. V roku 2006 získal s reprezentáciou do 19 rokov titul na Majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov. V roku 2011 bol kapitánom a jedným z najvýraznejších hráčov španielskej reprezentácie do 21 rokov, ktorá získala titul na Majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov. Na turnaji strelil dva góly a zaznamenal dve asistencie, pričom získal aj bronzovú kopačku pre tretieho najlepšieho strelca turnaja.[21][22]
Za A-mužstvo Španielska debutoval 28. marca 2009 v zápase proti Turecku.[23] Bol súčasťou španielskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike, kde Španielsko získalo svoj prvý titul majstra sveta. Mata na turnaji nastúpil v jednom zápase.[24]
Na Majstrovstvách Európy 2012 nastúpil vo finále proti Taliansku ako striedajúci hráč. V 88. minúte po prihrávke Fernanda Torresa strelil štvrtý gól Španielska pri víťazstve 4:0. Španielsko tým získalo druhý po sebe idúci titul majstra Európy a tretí veľký reprezentačný titul za sebou po EURO 2008 a majstrovstvách sveta 2010.[25]
Mata bol súčasťou španielskej reprezentácie aj na Majstrovstvách sveta 2014. Svoj posledný reprezentačný zápas odohral 15. novembra 2016 proti Anglicku.[26] Za A-mužstvo Španielska odohral celkovo 41 zápasov a strelil 11 gólov.[27]
Úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]Klubové
[upraviť | upraviť zdroj]S Valencia CF získal Mata v sezóne 2007/08 Copa del Rey. Po prestupe do Chelsea FC získal v sezóne 2011/12 FA Cup a Ligu majstrov UEFA, pričom v nasledujúcej sezóne triumfoval s klubom v Európskej lige.[28]
S Manchester United FC získal FA Cup v sezóne 2015/16, FA Community Shield v roku 2016 a v sezóne 2016/17 Ligový pohár a Európsku ligu.[29]
V sezóne 2022/23 získal s Galatasarayom titul v tureckej Süper Lig a v roku 2023 bol súčasťou tímu Vissel Kobe, ktorý získal titul v japonskej J1 League.[30]
Reprezentačné úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]- Majster Európy do 19 rokov – 2006
- Majster Európy do 21 rokov – 2011
- Majster sveta – 2010
- Majster Európy – 2012
Individuálne ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Chelsea Player of the Year – 2011/12
- Chelsea Player of the Year – 2012/13
- Chelsea Players' Player of the Year – 2012/13
- PFA Premier League Team of the Year – 2012/13
- Johnny Warren Medal – 2026
- eToro Playmaker of the Year – 2026
- Victory Medal – 2026
- AGL Players' Player – 2026
- Sidelink Transport Goal of the Season – 2026
- Alex Tobin Medal – 2026
- PFA A-League Men Team of the Season – 2025/26
Mata bol v Chelsea FC dvakrát zvolený fanúšikmi za klubového hráča roka, v rokoch 2012 a 2013. V sezóne 2012/13 získal zároveň ocenenie Players' Player of the Year.[31][32]
V roku 2026 získal počas pôsobenia v Melbourne Victory Johnny Warren Medal, udeľovanú najlepšiemu hráčovi sezóny A-League Men. Zároveň získal ocenenie eToro Playmaker of the Year. Na klubovej úrovni bol ocenený ako Victory Medalist, získal AGL Players' Player a Sidelink Transport Goal of the Season. Následne získal aj Alex Tobin Medal a bol zaradený do tímu sezóny podľa PFA.[33][34]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Juan Mata na oficiálnej stránke Manchester United
- Juan Mata na oficiálnej stránke Chelsea FC
- Juan Mata na oficiálnej stránke RFEF
- Juan Mata na oficiálnej stránke Melbourne Victory
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Juan Mata [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Victory’s Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Mata makes Victory playing decision [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. UEFA, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Diakhaby iguala a Juan Mata con 174 partidos oficiales con el Valencia CF [online]. Valencia CF, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Team of 120: The shortlisted midfielders [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Chelsea players with 20-plus goal contributions in a Premier League season [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ From the archive: Juan Mata's lifelong bonds to Chelsea and London [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Team of 120: The shortlisted midfielders [online]. Chelsea FC, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata – Bio [online]. Juan Mata, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ MFフアン マタ選手 完全移籍加入のお知らせ [online]. Vissel Kobe, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ MFフアン マタ選手 契約満了のお知らせ [online]. Vissel Kobe, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Wanderers confirm Mata departure [online]. Western Sydney Wanderers, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Victory’s Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Victory’s Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ Mata makes Victory playing decision [online]. Melbourne Victory, [cit. 2026-09-18]. Dostupné online.
- ↑ 2011 U21 tournament star: Juan Mata [online]. UEFA. Dostupné online.
- ↑ Juan Manuel Mata, campeón del Mundo y de Europa, cumple 27 años [online]. RFEF. Dostupné online.
- ↑ Mata [online]. RFEF. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Melbourne Victory. Dostupné online.
- ↑ El gol que cerró un ciclo para la historia [online]. RFEF. Dostupné online.
- ↑ Mata [online]. RFEF. Dostupné online.
- ↑ Mata [online]. RFEF. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Chelsea FC. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Manchester United. Dostupné online.
- ↑ Juan Mata [online]. Galatasaray SK. Dostupné online.
- ↑ Chelsea's top 10s in the Premier League era [online]. Chelsea FC. Dostupné online.
- ↑ From the archive: Juan Mata's lifelong bonds to Chelsea and London [online]. Chelsea FC. Dostupné online.
- ↑ Victory's Mata crowned Johnny Warren medallist [online]. Melbourne Victory FC, 21. 5. 2026. Dostupné online.
- ↑ Victory's Mata collects Alex Tobin Medal [online]. Melbourne Victory FC, 23. 5. 2026. Dostupné online.