Julia Margaret Cameronová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Júlia Margaret Cameronová
autoportrét
autoportrét
Narodenie11. jún 1815
Kalkata, India
Úmrtie26. január 1879 (63 rokov)
Kalutara, Cejlón
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Julia Margaret Cameronová

Julia Margaret Cameronová (* 11. jún 1815, Kalkata, India – † 26. január 1879, Kalutara, Cejlón) bola britská fotografka. Bola známa svojimi portrétnymi snímkami celebrít, mytologickými výjavmi a portrétmi v štýle doby kráľa Artuša.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Júlia sa narodila v indickej Kalkate 11. júna 1815, ako štvrtá z 10 detí. Rodina patrila do vyššej strednej vrstvy. Jej otec James Pattle pracoval ako vedúci úradník pre Britskú východoindickú spoločnosť (British East India Company). Matka, Adeline de l'Etang pochádzala z francúzskej aristokratickej rodiny. Preto aj mladá Júlia Margaret strávila časť svojej mladosti u svojej francúzskej starej mamy vo Versailles. Po skončení pobytu sa v roku 1834 vrátila naspäť do Indie. V roku 1836 sa pri krátkom zastavení v Južnej Afrike, na Myse Dobrej nádeje zoznámila s o 20 rokov starším právnikom a bohatým majiteľom plantáží čaju, Charlesom Hay Cameronom, vtedy členom „ Supreme Council of India" . Zosobášili sa 1. februára 1838 v Kalkate.

Po Charlesovom penzionovaní v roku 1848, presťahovali sa Cameronovci do Veľkej Británie . V londýnskej mestskej štvrti Kensington, žili neďaleko známych umelcov a priatelili sa s nimi. Napríklad s maliarom George Frederic Wattsom a básnikom Henry Taylorom a Lordom Alfrédom Tennysonom. Návšteva vo Farringford House, bydlisku Tennysonovcov na Isle of Wight, zapríčinla že v roku 1860 kúpli dva susediace pozemky pri Freshwater Bay na západe ostrova. Usadlosť pomenovali na Dimbola Lodge, podľa rodinnej plantáže na Ceylóne (dnes Sri Lanka). Isle of Wight, ležiaci neďaleko južného pobrežia Anglicka pred Portsmouthom, s pôvabnou prírodou a príjemnými klimatickými podmienkami, bol už v 19. storočí vyhľadávaný ako miesto pobytu a dovolenky. K prominentným obyvateľom a letným hosťom ostrova patrili, okrem iných kráľovná Viktória a princ Albert, Charles Darwin, Charles Dickens, Karl Marx, Lewis Carroll a William Turner. Dimbola Lodge sa stal pre Júliu Margaret Cameronovú východiskovým bodom a centrom jej života ako fotografistky. Tu prijímala a portrétovala svojich slávnych hostí, tu aranžovala svoje umelecké predstavy. Henry Taylor napísal o Dimbola Lodge: „ ... vskutku dom, v ktorom sa každý potešením zastaví a každý, či muž, žena alebo dieťa, bol vítaný." [1] dnes sa tu nachádza múzeum, ktoré sprostredkúva informácie o živote a práci Júlii Margaret Cameronovej.

V roku 1875 sa Cameronovci vysťahovali do Kalutary na západnom pobreží Ceylónu, približne 35 km južne od Colomba. Julia Margaret sa ocitá v tomto čase na vrchole svojej slávy ako fotografistka. Dve výstavy s jej prácami bežali súčasne v Londýne a Bournemouthe. Jej obrazy boli tak žiadané, že z jej starších prác vybrala negatívy s asi 70 motívmi a vytvorila fotofrafie v dvoch rôznych tónovaniach – červeno-hnedom a čiernom ktoré boli uverejnené. Na Cejlóne vzniklo už iba málo fotografií, boli to najmä obrázky robotníkov na plantáži. V roku 1878 cestovali Cameronovci ešte raz nakrátko do Anglicka. Júlia Margaret zomrela vo veku 63 rokov v Kalutare. Jeden z jej posledných listov napísala Lady Tennysonovej. V ňom vyjadrila spokojnosť so svojim životom: ..požehnanie spočinulo na mojej fotografickej práci; Miliónom prináša potešenie a veľmi veľa hlbokého šťastia. [2]

Fotografická kariéra Cameronovej bola krátka, iba posledných jedenásť rokov jej života. Po prvýkrát začala fotografovať po svojich 48. narodeninách, kedy dostala fotoaparát ako darček.[3]

Napriek tomu jej práca mala obrovský dopad na vývoj modernej fotografie, najmä jej starostlivo komponované portréty, ktoré sú dodnes umelcami stále napodobované. Spolu s Oscarom Gustavom Rejlanderom a Henry Peach Robinsonom boli predstaviteľmi anglického piktorializmu. Cameronová používala pri fotografovaní portrétov objektivy s mäkkou kresbou.[4] Julia Cameronová bola jednou z najorginálnejších fotografistiek 19. storočia.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

"Čakám."
Začala som bez sebamenšej znalosti tohoto umenia. Nevedela som, ako postaviť kameru, ako zaostriť, a svoj prvý obrázok som pokazila tým, že som otrela sklenú dosku rukami... Môj muž sledoval vznik každej mojej fotografie od začiatku do konca a patrilo k mojim každodenným radostiam utekať za ním vždy s každou novou doskou, poznamenanou mojim najčerstvejším úsilím a počúvať jeho nadšené chválospevy. Tento zvyk vbiehať do izieb s mokrými obrázkami zanechával všade také následky, že by som bola z každej menej zhovievavej domácnosti určite dávno vykázaná.[5]
– Julia Margaret Cameronová, 60. roky 19. stor

V roku 1863, keď mala 48 rokov, dostala od svojej dcéry fotoaparát ako darček, čím začala svoju kariéru fotografky. Do roka sa stala Cameronová členom Fotografickej spoločnosti v Londýne a v Škótsku. Bola tiež členom Kensingtonskej umeleckej spoločnosti, do ktorej patrili okrem iných maliar G. F. Watts a básnici Henry Taylor a Alfred, lord Tennyson. Vo svojej fotografii sa usilovala o zachytenie krásy. Napísala: "Túžila som zachytiť celú tú krásu, ktorá sa predo mnou odohrávala a moja túžba bola konečne splnená."[6]

Ellen Terry, 1864 Julia Margaret Cameron

Sestra Cameronovej pôsobila na umeleckej scéne v Little Holland House, čo jej umožňovalo portrétovať mnoho slávnych osobností. Boli medzi nimi napríklad Charles Darwin, Alfred Lord Tennyson, Robert Browning, John Everett Millais, William Michael Rossetti, Edward Burne-Jones, Ellen Terry a George Frederic Watts. Väčšina jej portrétov je orezaná tesne okolo hlavy a tváre a sú jemne zaostrené. Cameronová sa s týmito celebritami viktoriánskej doby často priatelila a snažila sa vo svojich dielach zachytiť kúzlo a pôvab ich osobností. Jedným z cieľov Júlie Cameronovej bolo pozdvihnúť fotografovanie na vyššie umenie. Nepatrila medzi najlepších technicky zdatných fotografov. Niektoré z jej fotografií niesli stopy prachových čiastočiek, iné boli vyblednuté, často neostré, pretože používala veľmi dlhé expozície. Jej portréty v sebe nesú mimoriadnu mieru vitality, ktorú by sme u mnohých iných fotografov ťažko hľadali.[7] Technická nedokonalosť zapadala do koncepcie piktorializmu.

"Nikto zatiaľ nezachytil lúče slnka a nevyužil ich tak ako Vy. Vrhám sa k Vašim nohám."[7]
Victor Hugo

Zastúpenie v zbierkach[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Domovská stránka Múzea v Dimbola Lodge (po anglicky)
  2. Domovská stránka Múzea v Dimbola Lodge (po anglicky)
  3. J. Paul Getty Museum. Julia Margaret Cameron. Retrieved September 13, 2008.
  4. HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 82-84.
  5. MRÁZKOVÁ, Daniela. Co je fotografie, 150 let fotografie. Praha : Videopress, 1989. 59-337-89. (český)
  6. AskOxford: The Cod and the Camera [online]. [Cit. 2009-11-10]. Dostupné online. Archivované 2008-08-08 z originálu.
  7. a b http://www.rozhlas.cz/brno/poradykat/_zprava/174249
  8. THE ART INSTITUTE OF CHICAGO. Featured Works [online]. USA: Art Institute of Chicago, 2009, [cit. 2009-08-11]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]