Kalkata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Kalkaty
mapa Indie

Kalkata alebo Kolkata (do roku 2000 Calcutta, bengálsky কলকাতা Prehrať Bengálska výslovnosť Prehrať Indická výslovnosť) je hlavné mesto štátu Západné Bengálsko, ktorý je súčasťou Indie. Je tretie najväčšie mesto Indie (hneď po Bombaji a Madrase), samotné mesto má 4,6 mil. obyvateľov, aglomerácia vyše 15,6 miliónov (poznámka: toto je oficiálne číslo obyvateľov, ktorí majú „strechu nad hlavou“, miestni obyvatelia hovoria o 18. - 20. mil.)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľ mesta Job Charnock († 1693) v auguste v roku 1690 si prenajal od predkov Roy Chowdhryovcov dedinu Sutanati (Sutanuti), v ktorej vystaval pevnosť Fort William. Hneď po dostavaní pevnosti (1699) spojil so Sutanati dve okolité dediny Govindpur (Gobindapur) a Kalikagate (Kolkata) a vytvoril tak prosperujúce mesto Kalkata. V Kalikagate bol starý chrám bohyne Kálí, nazývaný Kalikutir, a predpokladá sa, že Job Charnock dal Kalkate meno práve podľa tohto chrámu. Tento chrám je dodnes významné kultúrne hinduistické centrum.

V roku 1780 James Hicky začal vydávať prvé noviny The Bengal Gazzette. O 4 roky neskôr Kalkata začala vydávať svoje prvé noviny s názvom: The Calcutta Gazzette.

V roku 1814 v Kalkate založené prvé moderné múzeum v Ázii.

Od 1839 do 1847 v Kalkate postavená prvá katolícka katedrála sv. Pavla.

V roku 1854 bola postavená prvá železnica z Kalkaty do Hooghly.

V roku 1857 si mesto vyslúžilo prezývku Mesto palácov. Už v tom čase boli postavené Court House, Government House, katedrála sv. Pavla, Writers Building.

V 70. tich rokoch 19. storočia dôležitosť mesta Kalkaty začína klesať tým, že dostáva 3 rany: otvorenie Suezského prieplavu, založenie mesta Bombaj a ukončenie obchodu s ópiom (najväčší vývoz do Číny). Definitívne sláva Kalkaty, hlavného mesta Britskej Indie končí rokom 1911, potom Angličania presúvajú koloniálne hlavné mesto Indie do Dillí. Angličania síce stratili politickú moc, ale nie ekonomickú a mesto ako-tak prosperovalo až do druhej svetovej vojny.

9. augusta 1975 začína vysielať prvá Televízna stanica DoorDarshan.

V roku 1984 bolo postavené v Kalkate prvé metro v Indii. Dnes metro má 17 staníc.

V roku 1995 sa zavádza prvý servis na mobilné telefóny.

V roku 1997 v Kalkate zomiera Matka Tereza (* 1929).

1. januára 2001 Kalkata zmenila oficiálny názov mesta na Kolkata (je to priblíženie sa k bengálskej výslovnosti).

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Štrajk v uliciach Kalkaty, ktorý je priam na pravidelnom dennom programe

V Kalkate je povinná školská dochádzka, v ktorej sa učia: hindčinu, angličtinu a bengálsky jazyk. Mahátma Gándhí túžil zjednotiť jazyk celej Indie a odporúčal jazyk hindi. Južná India to do dnes neprijala. Anglický jazyk sa miestni obyvatelia učia už od čias britskej kolonizácie, a bengálčina je oficiálny jazyk Kalkaty, ale miestni obyvatelia zväčša rozprávajú nepálsky.

Mesto[upraviť | upraviť zdroj]

Most Howrah - postavený angličanmi v roku 1943

Mesto je správne stredisko Západného Bengálska. Kalkata vždy bola a je kultúrnou metropolou Západného Bengálska. Sú tu tri univerzity. V Kalkate sa narodili a žili slávni indickí spisovatelia. Rámakrišna tu došiel k osvieteniu.

Rozpadajúce sa budovy a jednotvárne ulice vyvolávajú zlý prvý dojem. Ale je potrebné zostať v meste pár dní. Človek neskôr zistí, že je to fascinujúce mesto - mesto náboženstiev, rôznych vplyvov a štýlov.

Kalkata je emocionálne náročné mesto. Je ťažké zostať stáť bokom. Mesto dáva výnimočné a trvalé nároky na zmysly: farby, pouličný život, úpadok mesta; pachy, vegetácia, stoky, továrne, pouličné varenie (vôňa bengálskych sladkostí a rýb), podivná príchuť vzduchu; zvuky áut, pouličných predavačov, zvuky písacích strojov, vrán, hádiek, detských hier a nemôžeme zabudnúť aj na dotyk - dotyk druhých ľudí a občas kozy alebo posvätnej kravy.

Mapy mesta nám môžu pomôcť iba sa orientovať, ale nie spoľahnúť sa na názvy ulíc, nakoľko ulice mesta sa od 60. rokov minulého storočia menia až do dnešných dní, ale dodnes mnohé ulice používajú oba názvy (dokonca kalkaťania používajú ešte ďalší názov ulice, ktorý vraj je najpôvodnejší). Preto človek ak chce nájsť napríklad ulicu Rafi Ahmed Kidwai Street, musí s ňou hľadať aj Wellesley Street. A ak domorodec pozná iba pôvodný názov, pomôže nám už iba hľadať známe budovy v konkrétnej časti (v tomto prípade Majestic cinema, alebo Muslim institute)

Mosty[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Kalkatu preteká rieka Hooghly. Pre Indov je to posvätná rieka, je to „vlas Matky Gangy“.

V roku 1943 cez rieku postavili prvý most Howrah (Howrah bridge - Rabindra Setu), dovtedy bola premostená pontónmi. Most je dlhý 705 m a vysoký 97 m.

V roku 1993 postavili cez rieku Hoogly druhý most (second Howrah bridge - Vidyasagar Setu), ktorý patrí so siedmimi miliónmi ľudí a sto tisícmi áut, ktorí denne po ňom prejdú, medzi najfrekventovanejšie mosty na svete. Dnes už je rovnako ako prvý most neúmerne preťažený. Je zároveň tretím najväčším konzolovým mostom na svete. Stavba mostu trvala 15 rokov. Most je dlný 457 m (medzi pilierami) a vysoký 127 m.

Univerzity[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bengálska Technická univerzita (založená v roku 1856)
  • Kalkatská Univerzita (založená v roku 1857)
  • Univerzita Jadavpur (založená v roku 1905)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Rikše v uliciach Kalkaty pred chrámom Káli.

V Kalkate sa na prepravu ľudí a materiálu používajú:

  • Rikše - Kreslo pre 2 až 3 osoby na veľkých kolesách, ktoré ťahá ľudská sila. Prvé indické rikše neboli v Kalkate, ale sa používali v Himalájach (1880). V Kalkate sú až od roku 1900, kde mohli prepravovať iba náklad. Až 1914 bolo dovolené prevážať ľudí. V roku 1939 mesto rozhodlo, že bude udeľovať licenciu maximálne pre 6 000 ríkš. Ale do 80-tych rokov stúpol počet ríkš na 50 000. Cena 2 až 3 rupie.
  • Cyklorikše - Prevážajú 2 až 3 osoby. Je to bicykel spojený s rikšou. Cyklorikše na prevoz nákladu majú namiesto rikše vozík o veľkosti 1,5 m × 2 m. Cena 3 až 4 rupie.
  • Autorikše - Je to dvojtaktný motocykel pre 3 - 6 osôb na troch kolesách, zakrytý plachtou. Výhradný výrobca autoríkš je firma Bajaj. Autorikše sú vybavené niekoľkými klaksónmi a audio-technikou, ktorá je veľmi hlučná. Ľudská tvorivosť je tu nevyčerpateľná: Autorikše plne vymaľované, a majitelia si do autoríkš vkladajú svoje božstvá. Cena 5 až 7 rupií.
  • Skútre, motorky - prevládajú tu značky Honda Hero a Bajaj
  • Autá - Miestne cesty sú plné osobných áut (najviac azda Ambasador a Tata). Aj keď miestne komunikácie sú stavané ako dvojpruhové, často jazdia vedľa seba aj tri autá alebo, ak je to možné, aj viac. Maximálna rýchlosť je 40 km/h. Taxíky sa líšia od áut tým, že sú celé žlté a cez stred majú čierny pás, v ktorom je napísané číslo taxíka. Cena taxíka je rôzna, lebo sa zjednáva, výhodnejšie je predplatiť si taxislužbu, ktorú je možné nájsť v hoteloch či staniciach. Odporúča sa dať si vypočítať jednu trasu taxíkom (a zaplatiť dohodnutú cenu na konci) nakoľko taxikári používajú dva systémy taxametrov. Zvykom je, že cena sa zdvojnásobuje (oproti taxametru) + 20% + batožina.
  • Minibusy - chodia poväčšine nadmernou rýchlosťou (mimochodom v Kalkate je najvyššia dovolená rýchlosť 40 km/h) po "náhodných" trasách, ktoré momentálne sú priepustné. Minibusy sú vymaľované na hnedo a na boku majú napísané cieľové stanice ktoré sú v bengálčine.
  • Autobusy / električky - Mzda šoféra a sprievodcu, ktorý vyberá peniaze za cestu, závisí od počtu pasažierov. Autobusy a električky po svojich trasách chodia veľmi často. CTC (Calcutta Transport Corporation) má rozdelené linky na minimálne 3 kategórie. Pred bengálskym číslom linky človek musí a rozoznať znak E - tzv. executive (tzv. "rýchly") alebo znak S - special (iba na vybrané miesta), inak si priplatí na cestovnom. Teda problémom je azda len to, že človek buď musí rozumieť bengálsky (nápis trasy), alebo musí veľmi dobre počúvať, kam autobus ide, lebo sprievodca stojí vo dverách a stále dookola kričí cieľovú zastávku, tretím problémom už je len „nastúpiť“ do autobusu, či električky. Nastupuje sa doslovne za jazdy (na križovatke idú autobusy a električky najpomalšie - tam je to pre Európana najjednoduchšie). Cena 3 - 4 rupie podľa vzdialenosti.
  • Metro - Podľa ruských návrhov je to prvé postavené (1984) a používané metro v Indii. Metro je na indické pomery kvalitné a čisté - je priamym protikladom kalkatských ulíc. Metro chodí presnejšie ako indické vlaky ale iba 14 hodín denne (v nedeľu len poobede 6 hodín). Lístok stojí 4 a 8 rupií podľa vzdialenosti.
  • Vlak - Vlaky používajú širokorozchodné koľaje. V Kalkate sú 2 veľké stanice (stanica Howrah a Sealdah), ostatné sú veľmi husto roztrúsené po meste, čo uľahčuje prevoz ľudí na miesta, kde nejazdí metro, alebo iný dopravný prostriedok. 30 min. jazda vyjde na 4 - 6 rupií.
  • Loď - Kalkata má významný svetový prístav.
  • Letisko - 20 km od mesta Kalkata je medzinárodné letisko (NSCBI - Netaji Subhash Chandra Bose International Airport), ktoré sa nachádza v časti mesta Dum Dum, neslávne preslávenej tým, že sa tu počas búrskej vojny vyrábali dnes zakázané expanzné strely, ktoré dostali meno po tejto štvrti (Dum dum).

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti, ktoré sa narodili alebo žili v Kalkate:

  • Matka Tereza - bola rehoľná sestra zakladateľka rádu Kongregácie misionárok lásky. Rád pomáhal najchudobnejším obyvateľom mesta. Získala Nobelovu cenu za mier.
  • Thákur Rabíndranáth (Tagore) - Indický filozof, súčasník získal Nobelovu cenu za literatúru.
  • William Makepeace Thackeray - spisovateľ
  • Ráj Satjadžít - filmový režisér
  • Swami Vivekananda - (* 12. január 1863 – † 4. júl 1902) indický jogín, filozof.
  • Amartya Sen - ekonóm. Získal Cenu Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
  • a mnohí další.

Pozoruhodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Victoria memorial
  • Viktóriin pamätník - je najstaršou pamiatkou po britskej nadvláde. V tejto budove, obloženého z makranského mramoru, býval britský vicekráľ do roku 1947, kým bola India súčasťou britského impéria. Budova má bielu lesklú kopulu, na ktorej je 5 metrov veľký bronzový anjel (súčasná miestna (socialistická) vláda sa snaží presvedčiť návštevníkov, že ide o bronzovú sochu víťazstva). V budove je 25 galérií kde sú spomienky na britský imperializmus. Najväčšiu pozornosť v tejto budove dnes priťahuje klavír z ružového dreva, na ktorom kráľovná Viktória hrávala ako dieťa (no nikdy v tejto budove nebola). Pred budovou je veľká socha znázorňujúca sediacu kráľovnú. Existujú už 30 rokov pokusy o zmenu názvu tohto monumentu, zatiaľ bezúspešne.
  • Chrám bohyne Kálí (Kalighat). Známe hinduistické pútnické miesto. Do roku 1972 sa tu vykonávali ľudské obete. Dnes tu každé ráno obetujú kozu.
  • Most Howrah - šiesty najväčší konzolový most na svete (prvý je Pont de Québec).
  • Vidyasagar setu, ktorý je dizajnovo veľmi podobný s Golden Gate Bridge v San Franciscu.
Katedrála sv. Pavla
  • Katedrála sv. Pavla - postavená v roku 1847 majorom W. N. Forbesom. Vo svojej dobe bolo rozpätie katedrálnej strechy najväčšie na svete (75 m × 24 m). Pôvodná veža bola zničená zemetrasením v roku 1897. V roku 1934 budova bola zrekonštruovaná podľa vzoru katedrály v Canterbury.
  • Planetárium Birla - ktoré patrí medzi najväčšie v Ázii. Vstup od 15 rupií.
  • City of joy - pozostáva z rozostavaných panelových domov, ešte z čias britskej správy, dnes obytná štvrť. Podľa tejto časti pomenoval francúzsky spisovateľ Dominique Lapierre svoju známu knihu.
  • Sídlo navába z Muršidábádu - dnes už zanedbaná budova na ulici Park Street.
  • Eden gardens - záhrada vytvorená v roku 1840.
  • Botanická záhrada - záhrada vytvorená v roku 1786.
  • Zoological gardens - otvorená 1. januára 1876 princom z Walesu
  • New market (Sir Stuart Hogg Market) - červená budova, ktorá je neďaleko indického múzea, v ktorej sa dá kúpiť hádam všetko... Založená v roku 1874
Indické múzeum
  • Indické múzeum - postavené v roku 1875 na ulici Jawaharlal Nehru Road (je možné tam vidieť prírodopisné, umelecké a archeologické zbierky) - kalkatské múzeum je jedno z najväčších múzeí v Ázií. Vstupné 150 rupií.
  • Shaheed minar - pamätník mučeníkov postavený v roku 1828 na pamiatku Davida Ochterlona, ktorý zvíťazil v nepálskych vojnách (1814-1816). 50 m vysoký minaret je postavený v bohatej štvrti na konci Maidanu. Stavba je kombináciou architektúry Tureckej, Egyptskej a Sýrskej. Stavba minaretu začala v roku 1828.
  • Fort William - dnes už nenápadná pevnosť postavená Jobom Charnockom na brehu rieky Hooghli. Verejnosť môže vidieť iba niektoré časti budovy, nakoľko budova patrí vojskám Estern Command. Budova pomenovaná na počesť kráľa Williama III.
  • Nehru Children's Museum - múzeum zamerané na hindusitickú klasiku (hračky, bábky, obrázky)
  • Akadémia výtvarných umení (Academy of Fine Arts) - výstava súčasného bengálskeho umenia. Rovnako je tu stála výstava veľkých umelcov (napr.: Rabíndranáth Thákur).
  • Hlavná pošta (GPO) - postavená v roku 1868 na mieste pôvodnej pevnosti Fort William, ktorú zničil Siradžuddaula.
  • Writer's Building - dnes sídlo vlády Západného Bengálska. Pôvodné určenie budovy - ubytovňa pre úradníkov tzv. pisárov postavená v roku 1780.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel je najmä textilný, strojársky, chemický a potravinársky. Najdôležitejšia je výroba lodí a juty.

Vznik nového štátu Bangladéš v roku 1971 pripravil Kalkatu o zdroje surovín, na ktorých stál miestny priemysel. Mnohí sa dodnes snažia žiť zo zvyškov mesta, žijú v slumoch, ktoré sú azda najväčšie v Indii.

Film[upraviť | upraviť zdroj]

S Kalkatou je spojený vznik indického filmového priemyslu. V roku 1897 v kine Star bol po prvýkrát v Indii premietnutý film Panorama of Calcutta. V okolí Kalkaty sú známe tzv. pojazdné kiná, ktoré chodia z dediny do dediny a pre chudobných je to vlastne najlacnejšia zábava, ktorú si môžu dovoliť (2-3 rupie).

City of joy (Mesto radosti, 1992) v hlavnej úlohe Patrick Swayze. Obraz slumov v Kalkate. Samotný kalkatčania hovoria, že tento film skresľuje reálnu skutočnosť mesta.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

(prevzaté z anglickej wiki)