William Makepeace Thackeray

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
William Makepeace Thackeray
William Makepeace Thackeray
anglický spisovateľ a novinár

Narodenie 18. júl 1811
Kalkata, India
Úmrtie 24. december 1863 (52 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo

William Makepeace Thackeray (* 18. júl 1811, Kalkata, India – † 24. december 1863, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol anglický románopisec a novinár. Za jeho najvýznamnejšie dielo je považovaný román Trh márnosti (v origináli Vanity Fair), ktorý satiricky zobrazoval britskú spoločnosť 19. storočia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Kalkate v Indii, kde jeho otec Richmond Thackeray pracoval pre britskú Východoindickú spoločnosť. Vo veku 5 rokov poslali Williama jeho rodičia do Anglicka, kde mal dostať zodpovedajúce vzdelanie. Štúdium začal v školách v Southamptone a Chiswiku, potom v Charterhouse School a nakoniec na Trinity College v Cambridgi, odkiaľ odišiel bez dosiahnutého akademického titulu v roku 1830. Po nejakom čase, ktorý strávil cestami po kontinente (Paríž, Weimar), sa vrátil do Londýna, kde chcel študovať právo. Ako 21-ročný však zdedil dostatočné veľké množstvo peňazí, ktoré mu mohlo zaistiť pohodlnú existenciu do konca života a tak štúdiá znova zanechal. Začal sa venovať investíciám, podpore rôznych periodík (National Standard, The Constitutional), študoval v Paríži umenie (znova neúspešne).

20. augusta 1836 sa oženil s Isabellou Gethin Shaw, s ktorou mal tri dcéry (Jane, Harriet a Anne). V roku 1840 sa u Isabelly začala prejavovať duševná porucha, najmenej raz sa pokúsila spáchať samovraždu a do konca svojho dlhého života (zomrela 1893) už zostala chorá.

Od roku 1837 žila rodina znova v Londýne, kde Thackeray pracoval ako novinár, publikoval v časopise Fraser's. Neskôr začal publikovať aj v časopise Punch. Finančné zabezpečenie a určité stále miesto v novinárskom svete mu priniesla séria satirických článkov v Punchi, ktoré potom vyšli pod názvom The Book of Snobs (Thackeray toto slovo uviedol v diele do širšieho povedomia a módy). V Punchi vyšla v rokoch 1847-48 aj jeho dnes asi najznámejšia práca Vanity Fair. V roku 1851 sa rozišiel s redaktormi časopisu Punch a v roku 1859 sa stal editorom novozaloženého Cornhill Magazine.

William Makepiece Thackeray zomrel v roku 1863 na dôsledky srdcového záchvatu. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo okolo 7 000 ľudí. Bol pochovaný na cintoríne v Kensal Green, jeho pamätná busta je umiestnená vo Westminsterskom opátstve.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Thackeray bol veľmi plodným spisovateľom: okrem románov zaberá veľkú časť jeho prác publicistická činnosť, svoje drobné satiry často ilustroval vlastnými karikatúrami. Publikoval pod rôznymi umeleckými pseudonymami (v rámci týchto pseudonymov sa aj zručne štylizoval: najznámejší je Charles James Yellowplush, píšuci osobitým pravopisom, povolaním lokaj a literárny samouk; ďalšie pseudonymy zahŕňajú Michaela Angelo Titmarsha alebo George Savage Fitz-Boodla).

Jeho najranejšie krátke práce boli publikované od roku 1828 vo Western Luminary, od roku 1829 v univerzitnom cambridgskom časopise The Snob. Terčom jeho irónie sa stali predovšetkým zavedení autori, ako napríklad Benjamin Disraeli, James Fenimore Cooper alebo Edward Bulwer Lytton. V 30. rokoch 19. storočia sa stali veľkou módou kriminálne romány, ktoré dosť romanticky zachytávali pôsobenie nedávno žijúcich lupičov a iných kriminálnych živlov. Ako reakcia na túto vlnu záujmu vznikla prvá Thackerayho novela Pamäti urodzeného pána Barry Lyndona (Memoirs of Barry Lyndon, Esq.), pôvodne ako seriál vo Fraser's, ktorá bola do značnej miery ovplyvnená Fieldingovým Jonathanom Wildom.

Najznámejšie dielo Vanity Fair vzniklo v rokoch 1848-49, napriek tomu, že niektorí čitatelia považujú za vrchol jeho autorského génia romány Pendennis (hlavná postava Artur Pendennis je do značnej miery alter ego mladého Thackerayho) alebo Henryho Desmonda (The History of Henry Esmond), román časovo zasadený do obdobia vojen o španielske dedičstvo.

Romány Williama Makepiece Thackerayho sú v istom ohľade prepojené, akoby mali tvoriť jeden cyklus zobrazujúci anglickú spoločnosť. V Pendennisovi sa objavujú postavy z Vanity Fair (lord Steyne alebo Rawdon Crawley) a postavy, ktoré Thackeray použil v neskorších prácach. Arthur Pendennis ako postava sa znova objaví v románe The Newcomes (1853-55), kde vystupuje ako fiktívny vydavateľ tejto rodinnej kroniky a komentátor osudov rodiny Newcomovcov.

Jeho neskoršie práce ako napríklad The Adventure of Philip alebo The Virginians (osudy potomkov Henryho Esmonda vo Virgínii) sú považované za menej kvalitné. Posledným Thackerayho dielom je nedokončený Denis Duval, ktorý snáď znamenal nové vzopätie tvorcovskej činnosti autora, ktorý však zomrel skôr, než mohol dokončiť dielo (vyšlo posmrtne len prvých 8 kapitol, ktoré opisujú život francúzskych hugenotov žijúcich vo vyhnanstve v južnom Anglicku).

Kritici často Thackeraymu vyčítali istú nedbalosť v písaní. Pri podrobnom rozbore jeho diel sa čitateľ stretne s drobnými nepresnosťami v zápletkách či opise postáv (dodnes nie je jasné, či bola Becky Sharp blondína alebo ryšavá).

Postavenie v anglickej literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnávanie s Dickensom[upraviť | upraviť zdroj]

Thackeray je často porovnávaný s Dickensom, autorom, ktorého diela boli v duchu kritického realizmu. V porovnaní s Dickensom je Thackerayho záber prostredia omnoho menej rozmanitý. Ak bol Dickens vo svojich románoch schopný zobrazovať najširšie sociálne vrstvy súdobej anglickej spoločnosti, Thackeray sa obmedzil na opis správania iba vyšších vrstiev.

Medzi obomi autormi existovalo úctivé nepriateľstvo (zachovala sa aj ich vzájomná korešpondencia). Thackeryho štýl bol v porovnaní s Dickensom ostrejší, satirickejší, niektorí kritici ho považovali za cynický.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • The English Humourists Of The Eighteenth Century, 1853
  • Mrs. Perkins's Ball, 1857
  • Catherine: A Story, 1839 – 40
  • Denis Duval, 1864
  • The Adventures Of Philip On His Way Through The World, 1861 – 62
  • The Fitz-Boodle Papers, 1842 – 43
  • The History Of Henry Esmond, Esquire, 1852 (3 diely)
  • The Irish Sketch-Book, 1843
  • Trh márnosti (Vanity Fair), 1847 – 48
  • Jeames's Diary, 1845
  • The Four Georges, 1860
  • The Book Of Snobs/The Snobs Of England, 1847
  • Letters And Private Papers, 1945 – 46
  • Bluebeard's Ghost, 1843
  • Mr. Punch's Prize Novelists, 1847
  • Some Passages In The Life Of Major Gahagan, 1838 – 39
  • The Newcomes, 1853 – 55
  • Notes Of A Journey From Cornhill To Grand Cairo, 1846
  • The Memoirs Of Barry Lyndon/The Luck Of Barry Lyndon, 1844 (v roku 1975 sfilmované Stanley Kubrickom pod názvom Barry Lyndon)
  • The Paris Sketch-Book By Mr. Titmarsh, 1840
  • The History Of Pendennis, 1848 – 50
  • The Roundabout Papers, 1860 – 63
  • Poems And Essays, 1860
  • Rebecca And Rowena, 1850 (paródia na román Ivanhoe Waltera Scotta)
  • The Rose And The Ring, 1855
  • Legend Of The Rhine, 1845
  • The History Of Samuel Titmarsh And The Great Hoggarty Diamond, 1841
  • Christmas Books, 1857
  • Lovel The Widower, 1860
  • The Virginians, 1857 – 59
  • A Shabby Genteel Story, 1840
  • The Yellowplush Correspondence, 1837 – 38

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]