Julius Lederer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:47, 29. máj 2015, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (úvod: norm.; -kat. Narodenia/Úmrtia (rieši dnv/dúv); +kat. Osobnosti z Viedne; kat. norm; IB norm.; typog.; drob.)
Julius Lederer
rakúsky entomológ
Julius Lederer
Narodenie24. jún 1821
Viedeň, Rakúske cisárstvo
Úmrtie30. apríl 1870 (48 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Julius Lederer

Julius Lederer (* 24. jún 1821, Viedeň, Rakúske cisárstvo – † 30. apríl 1870, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko) bol známy a významný rakúsky entomológ, ktorý sa špecializoval hlavne na rad motýľov (Lepidoptera).

Biografia

Narodil sa v roku 1821 vo Viedni. Patril k najvýznamnejším rakúskym entomológom, ktorého význam bol však celosvetový. V civilnom zamestnaní bol obchodník. Počas svojich entomologických aktivít podnikol viacero zberateľských ciest po mnohých oblastiach sveta, ako napr.:

Za svojho života opísal viacero denných i nočných druhov a poddruhov motýľov, lebo bol dobrý systematik a faunistik. Bol redaktorom Viedenského entomologického časopisu (= Wiener Entomologische Monatschrift), kde publikoval väčšinu svojich odborných článkov o hmyze. Popísal nasledujúce druhy motýľov, napr.: súmračníka: Thymelicus hyrax Lederer, 1861, pestroňa: Allancastria caucasica Lederer, 1864, bielopásovca: Limenitis helmanni Lederer, 1853 a mnoho iných známych druhov.

Julius Lederer zomrel pomerne mladý na závažné ochorenie pľúc v roku 1870 vo Viedni.

Bibliografia

  • Lederer, J.: 1853, Lepidopterologisches aus Sibirien. Verhandlungen des zoologisch-botanischen Vereins in Wien, 3: p. 351 – 385, tab. 7.
  • Lederer, J.: 1855, Grapholitha Hornigiana n. sp. Beschreiben. Verhandlungen des zoologisch-botanischen Vereins in Wien, 5: p. 77 – 80.

Zdroje informácií o autorovi

  • Anonym: 1870, Petit. Nouv. Ent. 1(22): p. 89.
  • Anonym: 1871, Stett. ent. Ztg., 32: (Nerolog), p. 179 – 183.

Externé zdroje

  • BDHL Beitrag zur Schmetterlings-Fauna von Cypern, Beirut und einem Theile Klein-Asiens Wien 1855.Scan.