Junkers Jumo 004

Junkers Jumo 004 bol prúdový motor vyrábaný firmou Junkers Flugzeug - und Motorwerke AG, inštalovaný počas druhej svetovej vojny do viacerých prúdových lietadiel.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerstvo letectva (tzv. Reichsluftfahrtministerium - RLM) objednalo pohonnú jednotku Jumo T1 (s vojenským označením 004), od ktorej požadovalo statický ťah najmenej 6,85 kN (700 kp). Práce začali v továrni Junkers Flugzeug - und Motorwerke AG (odtiaľ názov Jumo) pod dohľadom šéfa pre vývoj prúdových motorov Dipl. Ing. Anselma Franza. Prvý exemplár sa rozbehol 11. októbra 1940, pri otáčkach 9 000 ot./min. dával ťah 4,2 kN (430 kp). Postupne sa darilo zdokonaľovať najmä horúce časti motora, distribúciu a stabilizáciu paliva. S piatym exemplárom Jumo 004A bol v decembri 1941 dosiahnutý ťah 9,79 kN (1 000 kp).

V lete 1942 RLM objednalo osemdesiat kusovú sériu jednotiek Jumo 004A pre inštaláciu do pripravovaných prototypov lietadiel (Me 262 a Ar 234). Sériové motory boli ďalej upravované - zvýšenie životnosti bolo dosiahnuté za cenu miernejšieho zníženia otáčok a ťahu na 8,33 kN (850 kp) pri 8 700 ot./min. V tejto verzii jednotka s ťahom 850 kp a hmotnosťou 830 kg dávala pomer ťahu k hmotnosti 1:1.

Pretože jednotka Jumo 004A (T 1) predstavovala stále len experimentálnu podobu s využívaním náročných technológií i exotických materiálov (zliatiny kobaltu, niklu, molybdénu v horúcich častiach) a pre hromadnú výrobu sa nehodila, pristúpili konštruktéri k jej maximálnemu zjednodušeniu s tým, že RLM počítalo s maximálnou životnosťou 10-25 letových hodín (neskoršia vojnová prax ukázala, že celé bojové lietadlo štatisticky vyššiu hodnotu životnosti nevykazuje). Vznikol tak veľkosériový prúdový motor Jumo 004B (T 2), najrozšírenejšia jednotka tohto druhu v druhej svetovej vojne (do apríla 1945 bolo vyrobených 14 000 kusov). Firma Junkers do konca vojny vyvíjala ešte ďalšie varianty. Žiadna z týchto verzií ale neprekročila vývojové štádium.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Jumo 004A - tiež T 1, prototypová verzia.

Jumo 004B - tiež T 2, sériovo vyrábaná verzia. Bola charakteristická osemstupňovým axiálnym kompresorom s diskami a lopatkami zo zliatiny hliníka, teleso kompresoru so statormi tvorili odliatky z hliníkovej zliatiny v podobe skrutkovaných polovíc. Kompresor bol uložený v dvoch ložiskách. Pred predným ložiskom boli na hriadeľ prevody napájané agregátmi (čerpadlá paliva, oleja a generátor) a z predu pripojený malý dvojdobý piestový motor Riedler slúžiaci ako štartér. Spaľovacie komory valcového tvaru boli aj s plamenčekmi zvarené zo žiaruvzdorného plechu. Do každého ústilo palivové potrubie s vnútornou tryskou a každá mala svoju zapaľovaciu sviečku. Turbína na spoločnom hriadeli s kompresorom bola uložená v dvoch ložiskách. Vlastné turbínové koleso bolo oceľové, lopatky so stromčekovým uchytením boli najskôr plné z chrómniklovej ocele, neskôr sa tvarovali zo žiaruvzdornej ocele a boli duté. Zaujímavosťou motoru boli regulačné ihly vo výstupnej tryske, ktorej pohybom dopredu alebo dozadu sa dosahovalo optimálneho prierezu trysky (ťahu) v závislosti na nadmorskej výške.

Jumo 004C - so zlepšením vstrekovaním paliva.

Jumo 004D - s novou reguláciou chodu.

Jumo 004E - s odlišnou výstupnou tryskou.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Predsériové motory Jumo 004A sa uplatnili v prototypoch dvojmotorového Messerschmittu Me 262 (V2, V3, V4 a V5) a tak isto v dvojmotorovom bombardovacom a prieskumnom stroji Arado Ar 234 (V1, V2 a V3). Motory Jumo 004B sa potom montovali do sériových Me 262A a B. Pokusne sa objavili aj v prototypoch He 280 VA, tiež aj v Ho IX V2 (Go 229 V3), v Messerschmitte P 1101 a v pokusnom bombardéri Ju 287 V1. Nemecký letecký výrobcovia projektovali ďalšie typy s motormi Jumo 004B, ale žiadne sa už nerealizovali.

Po skončení vojny víťazné mocnosti ukoristili nielen lietadlá s motormi Jumo 004B, ktoré doma skúšali, ale taktiež (SSSR) celé výrobné linky. V SSSR bol motor uvedený do sériovej výroby (zdokonalovaný konštruktérmi Kolesovom, Tumaňským a ďalšími) pod označením RD-10. Tieto motory boli používané v stíhačkách Jak-15 a Jak-17 (aj v prototype Jak-19), podobne aj ako v pokusných Lavočkinoch La-150, La-152 a 156, i v La-160 a v type Su-9.

Motory Jumo 004B použili aj Francúzi pri pokusnom lietadle SO.6000 Triton (prvé francúzske prúdové lietadlo). Hneď po vojne sa s týmito motormi pracovalo aj u nás. Továreň Avia zahájila montáž a čiastočnú novovýrobu prúdových Messerschmittov Me 262A a B pod označením S-92 a CS-92 (dvojmiestny cvičný) a tiež motorárske firmy obnovovali pohonné jednotky Jumo 004B s československým označením M-04.

Špecifikácie (Jumo 004B)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Typ: Prúdový motor
Dĺžka: 3 865 mm
Priemer: 806 mm
Hmotnosť: 720 kg (vrátane agregátov a olejovej nádrže)
Palivo: Letecký petrolej J 2 alebo K 1 (LRX)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

Ťah: 23,33 kN^[1] pri 14 723 ot./min. (23,37 kN^[2])
Spotreba: vo výške 12 800 m pri rýchlosti 987 km/h pri ťahu 2,54 kN bola približne 580 kg/h; pri zemi a rýchlosti 1109 km/h s ťahom 23,33 kN bola približne 1670 kg/h.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Miroslav Balous. Letectví + Kozmonautika, 2001, roč. 2001, čís. 8, s. 48. ISSN 0024-1156.
↑ SCHMID, Jaroslav. Plzeň : Fraus, 1998. ISBN 80-7238-021-4. Kapitola Arado Ar 234 Blitz, s. 6. (česky)