Ján Bosco
Ján Bosco | |
kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov | |
Biografické údaje | |
---|---|
Rodné meno | Giovanni Melchior Bosco |
Narodenie | 16. august 1815 Becchi, Sardínske kráľovstvo |
Úmrtie | 31. január 1888 (72 rokov) (zomrel na následky zodratiu od práce) Turín, Talianske kráľovstvo |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 5. jún 1841 (25 rokov) |
Svätec | |
Blahorečenie | 2. jún 1929 Vatikán Pius XI. |
Kanonizácia | 1. apríl 1934 Vatikán Pius XI. |
Sviatok | 31. január |
Patrón | kresťanskí učni, redaktori, vydavatelia, žiaci, mladí ľudia, kúzelníci, mladiství delikventi |
Odkazy | |
Ján Bosco | |
Svätý Ján Bosco (iné názvy: Ján Bosko, don Bosco, vlastným menom Giovanni (Melchior) Bosco, * 16. august 1815, Becchi pri Turíne, Sardínske kráľovstvo – † 31. január 1888, Turín, Talianske kráľovstvo) bol kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a roku 1934 bol vyhlásený za svätého. Sviatok má 31. januára.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa pri Turíne. Od dvoch rokov vyrastal ako sirota bez otca. Ako 11-ročný musel odísť z domu kvôli nevlastnému bratovi Antonovi. Pracoval u sedliakov, aby sa uživil, a po nedeliach sa venoval apoštolátu medzi chlapcami. Jeho nadanie si všimol starší kňaz don Calosso, ktorý mu chcel pomôcť ku kňazstvu. Ten však čoskoro náhle zomrel, a tak bol Bosco ponechaný sám na seba. Ako 16-ročný nastúpil na štúdia v Castelnuove. Popri štúdiu si zarábal rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol vysvätený za kňaza a začal praktické kňazské účinkovanie medzi chudobnými a opustenými chlapcami. Začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v Pannu Máriu, ktorú Bosco považoval ako katolícky kňaz za svoju Pomocnicu. Od roku 1846 sa natrvalo usadil na zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco, kde vybudoval oratórium a neskôr aj baziliku. Veľmi sa inšpiroval sv. Františkom Saleským, vzorom láskavosti, podľa ktorého sa nazýva aj rehoľná spoločnosť, ktorá bola schválená v roku 1869 (pozri saleziáni). Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. V roku 1872 založil ženskú rehoľnú spoločnosť Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktoré sa starajú o opustené a chudobné dievčatá. V jeho práci mu pomáhal široký okruh spolupracovníkov. Don Bosco zomrel 31. januára 1888.
Don Bosco a Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Don Bosco bol v písomnom kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom (1860 – 1934) a niektorými dobrodincami zo Slovenska, čo dosvedčuje aj list z roku 1886. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Prvý životopis dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešian.[1]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KUBANOVIČ, Zlatko. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 15 - 29.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Don Boscov list z roku 1886 venovaný istému dobrodincovi zo Slovenska (list objavil historik Zlatko Kubanovič)
-
Prvý životopis dona Bosca v slovenskom jazyku (1899)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 - 30.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Bosco
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Bosco
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Životopis Jána Bosca na www.zivotopisysvatych.sk
- Narodenia 16. augusta
- Narodenia v 1815
- Úmrtia 31. januára
- Úmrtia v 1888
- Talianski rímskokatolícki kňazi
- Talianski katolícki svätci
- Zakladatelia rádov
- Saleziáni
- Osobnosti na argentínskych poštových známkach
- Osobnosti na brazílskych poštových známkach
- Osobnosti na slovenských poštových známkach
- Kanonizovaní Piom XI.
- Blahorečení Piom XI.
- Osobnosti z Turína