Ján Lazorík
| Ján Lazorík | |
| slovenský pedagóg, etnológ, folklorista, zberateľ, spisovateľ, botanik a šľachtiteľ odrôd | |
| Narodenie | 29. september 1920 Torysa, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. august 2015 (94 rokov) Bratislava, Slovensko |
Ján Lazorík (* 29. september 1920, Torysa – † 30. august 2015, Krivany) bol slovenský pedagóg, etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ, šíriteľ používania nárečí, botanik a šľachtiteľ odrôd.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Otec Koloman bol murárom, matka Irena bola šičkou a slúžkou v Pešti. Lazorík mal troch mladších súrodencov.
Po absolvovaní základnej školy v Toryse a následne gymnázia v Prešove študoval na Učiteľskom ústave v Prešove.[1] Veľkými vzormi boli pre neho českí učitelia, ktorí vo svojich študentoch posilňovali lásku k domovine. Ovládal nemecký jazyk a esperanto.
V roku 1944 sa oženil s Emou, s ktorou mal sedem detí. Podľa ich vyjadrenia bol Ján Lazorík ako otec veľmi prísny.[2] Ako učiteľ pôsobil najprv vo Vysokej. V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian.
Prínosy
[upraviť | upraviť zdroj]Zberateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Ján Lazorík bol od svojho detstva vášnivým zberateľom hmotnej i nehmotnej ľudovej kultúry. Zameriaval sa v prvom rade na oblasť Krivany, neskôr pokrýval aj región Spiš. Nadobudnuté veci ľudovej kultúry uchovával najprv u seba v rodinnom dome, neskôr z priestorových dôvodov aj na obecnom úrade. V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. Počas života zapisoval a nahrával na magnetofónové pásky množstvo regionálnych ľudových piesní, hádaniek, príhod, legiend a rozprávok. Mnohé z nich šíril vo svojich knihách.
Folklór
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1968 založil Ján Lazorík jednu z prvých folklórnych skupín na Slovensku, s ktorou nacvičil množstvo folklórnych scénok a pásiem. V Krivanoch sa Lazoríkovi podarilo vybudovať amfiteáter.[3]
Televízia a film
[upraviť | upraviť zdroj]Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo Popaterce. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch Iné svety od režiséra Marka Škopa (2006) a Cooltúra od režiséra Miroslava Rema (2016).
Ovocinárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Ján Lazorík bol obdivovateľom šľachtiteľa Ivana Mičurína, preto v Krivanoch zriadil v roku 1953 Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu. Počas života sa snažil vypestovať mrazuvzdorné ovocie. Zásluhou Lazoríka bolo v regióne vysadených viac ako 3000 ovocných stromov na prázdnych obecných a súkromných pozemkoch.[4]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2018 mu udelil Andrej Kiska in memoriam Pribinov kríž II. triedy „za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru“.[5]
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 1992 – A ja vám vinčujem (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 42 s.)
- 1993 – Juraj Krankota z Remenin – jeho „pripovidki“ a naše nárečie (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 92 s.)
- 1995 – Krivjanske veśeľe a 182 notovaných piesní. (Prešov: Arkus, 149 s.)
- 1996 – Naše tradičné bačovstvo (Prešov: Arkus, 144 s.)
- 1996 – Naša stara dzedzina, Arkus, Prešov, Pripadnosce života, f chtorich naš pospoliti človek viňčoval, rospravjal f prislufkoch, skladal veršovanki, figľoval, filozofoval, modľil śe, pisal ľisti, hanľivo prezival a kľal..., 203 s., ISBN 80-88699-15-0
- 1999 – Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe. Neuveriteľný život v minulosti. (Prešov: Arkus, podpora Komunitnej nadácie Veľký Šariš, 82 s.)
- 2000 – Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania Východného Slovenska, Arkus, Prešov, 175 s., obsahuje 7 nákresov a 1043 fotografií, ISBN 80-968751-5-9.
- 2000 – Žic znamena rečovac, Arkus, Prešov, podtitul: Nárečové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja i z okolia v reči, rozprávaní i piesňach našich predkov, 112 s., ISBN 8096832522.
- 2001 – ako spoluautor: Monografia 700-ročnej obce Krivany (Krivany: Obecný úrad Krivany, 59 s.)
- 2002 – Pijactvo – na zdravičko, jasna skľeňičko, dobrich ľudzi pocešiteľňičko! (Prešov: Arkus, 94 s.)
- 2004 – Zbuňictvo. Scenka, rospravjaňe, piśňički, historia, CD – nośič. (Prešov: Arkus, 95 s.)
- 2005 – Rosprafki a pripovitki rosprafkara Juraja Krankoti z Remeňin i iňšich rospravjačoch, pripovitkaroch. (Prešov: Arkus, 311 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 1. - 2. časť (Prešov: Arkus, 119 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 3. - 5. časť (Prešov: Arkus, 110 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 6. časť (Prešov: Arkus, 102 s.)
- 2007 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 7. - 10. časť (Prešov: Arkus, 86 s.)
- 2009 – Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ , 11. - 14. časť (Prešov: Arkus)
- 2008 – ako spoluautor: Andrej Mizerák a jeho gajdica (spracoval a vydal : Richard Scholtés, Prešov: R.S. media, 57 s.)
- 2009 – Cigáni. CD nosič muzík a spevov Cigánov z Torysy /1971-1973/ (Prešov: Arkus, finančná podpora Úradu vlády SR, 107 s.)
- 2011 – Remeslá – domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života (Prešov: Arkus, 202 s.)
- 2011 – Krivianska spisovateľka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor – Andrej Cirbus (Prešov: Arkus, 32 s.)
- 2012 – Dzecke hri a zabaviska (Prešov: Arkus, 167 s.)
- 2013 – Kroje z hornej Torysy (Prešov: Arkus, spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 59 s.)
- 2013 – 2014 – Scénky – 18. dielov (zošitov) – pre folklórne skupiny (spracované témy zo života ľudu v 80 scénkach). (Prešov: Arkus)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany [online]. www.obeckrivany.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online. Archivované 2019-07-17 z originálu.
- ↑ A.S, Petit Press. Lazoríkov syn spomína: Otec bol prísny, pre mamu bol ôsmym dieťaťom [online]. mysaris.sme.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ DATABAZEKNIH.CZ. Ján Lazorík [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Ján Lazorík - Oficiálne stránky obce Krivany [online]. www.obeckrivany.sk, [cit. 2019-07-17]. Dostupné online. Archivované 2019-07-17 z originálu.
- ↑ Prezident Kiska udelil štátne vyznamenania 25 osobnostiam [online]. Prezidentka Slovenskej republiky, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online.
