Koloman Gici
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Koloman Gici | |
| minister uhorskej vlády, predseda dolnej snemovne uhorského snemu | |
 | |
| Narodenie | 12. február 1808 Komárno, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 28. február 1888 (80 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Koloman Gici |
Koloman Gici[2] (prídomok Ghyczy de Gicz et Assakürth; maď. Ghyczy Kálmán; * 12. február 1808, Komárno – † 28. február 1888, Budapešť) bol maďarský konzervatívny politik, právnik a minister financií.
Gici patril k politickým silám požadujúcim väčšiu nezávislosť Uhorska od Rakúska a podieľal sa na príprave rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867. Ako minister financií zohral kľúčovú úlohu pri riešení krízy v uhorskom rozpočte, ktorá nastala v polovici 70. rokov 19. storočia.
Činnosť do revolúcie[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1843 a 1847 bol vyslancom Komárňanskej župy v uhorskom sneme a od 6. júla 1848 poslancom. V roku 1844 bol prvým podžupanom komárňanskej župy. Počas revolúcie bol štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti v Batthyányho vláde.
Po revolúcii[upraviť | upraviť zdroj]
Po porážke revolúcie sa stiahol z politického života a venoval sa hospodárskej činnosti na svojom statku. Neskôr sa však vrátil do politiky a v roku 1861 už bol predsedom dolnej snemovne uhorského snemu, v ktorej reprezentoval najprv Rezolučnú stranu a po roku 1865 Stranu ľavého stredu.
V roku 1873 založil vlastnú politickú stranu - Stranu stredu. Imre Halász o Gicim o desaťročia neskôr v časopise Západ (A Nyugat) napísal: „v otázkach morálnych autorít okamžite zaujal svoje miesto vedľa Ferenca Deáka“ (ktorý bol vodcom konzervatívnych síl).
Minister financií[upraviť | upraviť zdroj]
Bol ministrom financií v rokoch 1874 - 1875 vo vláde Štefana Bittóa.
Ministerstvo financií prevzal v čase, keď rozpočet zápasil s dlhodobými problémami. V rokoch po vyrovnaní (po 1867) zavládol v krajine ekonomický optimizmus a mnohí očakávali zníženie daní, avšak v skutočnosti bolo potrebné dane zvýšiť. Túto úlohu na seba prevzal K. Gici, čo mu však spôsobilo pokles popularity.
„Skutočným otcom zvyšovania daní bol Gici. Széll (Giciho nasledovník na poste ministra) mal iba úlohu adoptívneho otca. Gici sa odvážil vziať na seba strašné bremeno spojené s návrhom zvýšenia daní a potom ho vzal so sebou do samoty Igmándi (súčasť pevnostného systému Komárna),“ napísal Imre Halász.
V návrhu rozpočtu na rok 1875, ktorý predložil Gici, sa počítalo s tým, že 13 miliónov forintov z rozpočtového schodku bude pokrytých zvýšením daní. Bývalý Giciho spojenec Tisza však spustil tvrdú politickú kampaň proti rozpočtu. Následne po vytvorení koaličnej vlády, ktorú Tisza viedol, bol odchod Giciho z ministerského postu nevyhnutný.
Posledné roky[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1875 až 1879 bol opäť predsedom dolnej snemovne uhorského snemu ako člen Liberálnej strany. Od roku 1885 až do svojej smrti bol členom hornej (šľachtickej) snemovne uhorského snemu.
V Komárne v roku 2003 slávnostne odhalili obnovenú pamätnú tabuľu (dielo kamenára Baltazára Ryšavého) na budove, kde v minulosti stál rodný dom K. Giciho.
Niektoré jeho aktivity v uhorskom sneme boli predobrazom anekdot, ktoré vo svojom diele opísal Kálmán Mikszáth[3]
Patril k donátorom Verejnej župnej knižnice v Komárne, ktorá je dnes súčasťou knižničných fondov Podunajského múzea v Komárne.[4]
K jeho národno-hospodárskym názorom sa pozitívne vyjadril aj Štefan Marko Daxner vo svojom článku "Ten náš blahobyt".[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://sk.mapy.cz/zakladni?q=Ghyczy%20Kalman&source=osm&id=136235139&ds=1&gallery=1&x=18.1273932&y=47.7573407&z=17
- ↑ GICI, Koloman. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. S. 190.
- ↑ https://www.litcentrum.sk/dielo/dlhe-vlasy-kratky-rozum str.384
- ↑ https://www.muzeumkn.sk/index.php?cat=47&page=article
- ↑ https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1457/Daxner_V-sluzbe-naroda/42#ftn.id2611035
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Magyar életrajzi lexikon I. (A–K). ed. Kenyeres Ágnes. Akadémiai, Budapešt, 1967. str. 596,
- Villám Judit: Ghyczy Kálmán In: Jónás Károly – Villám Judit: A Magyar Országgyűlés elnökei, 1848–2002. Almanach. Argumentum Kiadó, Budapest, 2002, ISBN 963-446-225-1 85–89 . Dostupné online.
- Kozári Monika: Ghyczy Kálmán naplója az 1874. évi minisztériumválságról. Történelmi Szemle, 1996/1. 99-124.
- Kozári Monika: Ghyczy Kálmán naplója az 1878-as boszniai válságról. Világtörténet, 1996/tavasz-nyár, 58-72.
- Kozári Monika: Tisza Kálmán és kormányzati rendszere. Bp. 2003. Napvilág Kiadó
- Kozári Monika: Tisza Kálmán. Bp. 2019. Gondolat Kiadó
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloman Gici
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o krste v matrike farnosti Komárno;
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ghyczy Kálmán na maďarskej Wikipédii.
Upozornenie: DEFAULTSORT s triediacim kľúčom „Gici, Koloman“ prepisuje vyššie nastavenú hodnotu „Gici, koloman“.