Kačice (Polsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kačice
mesto
Kostol povýšenia sv. Kríža
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Sliezske
Okres Powiat cieszyński
Obec Gmina Zebrzydowice (dedina)
Súradnice 49°50′3.50″S 18°35′30.30″V / 49,8343056°S 18,5917500°V / 49.8343056; 18.5917500
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 43-417
Telefónna predvoľba (+48) 32
EČV SCI
Poloha mesta v rámci Poľska
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Kaczyce, Silesian Voivodeship
Webová stránka: http://www.kaczyce.net
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kačice je dedina obce Žibřidovice, v okrese Cieszyn, v rámci Sliezskeho vojvodstva v južnom Poľsku. Leží na území Tešínska, priamo na českej hranici. Na na západe susedí s obcou Ráj, časťou mesta Karviná. Skladá sa z troch častí: severne Nižšie Kačice (alebo Podsviňošova), stredná časť Horne Kačice a juhozápadne Otrubkova. Podľa sčítania v roku 2011 tu žilo 3 173 obyvateľov, rozloha obce je 9.27 km2.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Kačice je patronymického pôvodu, odvodený od mena rodiny Kačových, pravdepodobne zakladateľov dediny. Prvá zmienka o nich pochádza z roku 1332. Neskôr, v 18. a 19. storočí, sa vlastníkmi dediny stali Spensovci z Boodenu a od polovice 19.. storočia do konca druhej svetovej vojny Larischovci. Po rozdelení Těšínska v roku 1920 boli Kačice na základe rozhodnutia Konferencie veľvyslancov pripojené k Poľska a odtrhnuté od najbližšieho mesta – Fryštátu.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou pamiatkou je drevený kostol Povýšenia svätého Kríža z roku 1620, postavený pôvodne v Ruptawe (okres Jastrzębie-Zdroj) a prenesený do Kačíc v rokoch 1971 – 1972.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Kačíc je geomorfologicky súčasťou Ostravskej panvy a nadväzuje priamo na ostravsko-karvinskú uhoľnú panvu. Experimentálne vŕtania sa tu robili od začiatku 20. storočia, k zahájeniu výstavby bane však došlo až na konci 70. rokov. Uhoľná Baňa Morcinek bola uvedená do prevádzky v roku 1986. Od začiatku však zápasila s ekonomickými problémami a po desiatich rokoch, v roku 1997 sa dal skonštatovať len stav jej trvalej stratovosti. Preto medzi rokmi 1998 až 2001 prebiehala jej likvidácia. V súčasnosti je likvidácia bane považovaná za nepremyslenú, čoho dôkazom je záujem o vydolovanie uhoľných zásob dolu Morcinek z českej strany, z Dolu ČSM.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wypisy z dziejów Zebrzydowic, Kaczyc, Kończyc Małych i Marklowic Górnych. 1305-2005. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 83-908896-3-3. (po poľsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]