Kadmos (mytológia)
Kadmos (starogr. Κάδμος – Kadmos, lat. Cadmus) bol v gréckej mytológii syn sidonského kráľa Agénora a jeho manželky Télefassy – a teda Feničan. Stal sa zakladateľom Téb v Boiótii a ich prvým kráľom.
Keď Zeus uniesol Kadmovu sestru Európu, Kadmos a jeho štyria bratia sa ju vydali hľadať. Podľa otcovho príkazu sa bez nej nesmeli vrátiť domov. Bratia Foinix a Kilix po čase skončili s hľadaním a usadili sa v cudzine. Kadmos si išiel pre radu do Delf a prostredníctvom Pýtie sa dozvedel, že má hľadať kravu bez jarma s bielou škvrnou na čele a nasledovať ju. Tam, kde si táto krava ľahne nech založí hrad a mesto. Kravu našli, ale tá si nevybrala nové miesto práve najšťastnejšie, nebola tam voda. Kadmos poslal preto svojich druhov, aby išli vodu hľadať do blízkeho lesa. Prameň nakoniec našli v jaskyni, ale vodu si už nenabrali, lebo narazili na obrovského hada s dračou hlavou, ktorý ich roztrhal. Po márnom čakaní ich Kadmos išiel hľadať. Keď ich našiel, zistil, že sú mŕtvi a hada po ťažkom boji zabil. Ukázalo sa však neskôr, že had patril bohu Areovi.
Bohyňa Aténa prikázala Kadmovi, aby z hadej papule vytrhal dračie zuby a rozsial ich po poli. Z dračích zubov vyrástli potom bojovníci v plnej zbroji, vrhli sa v boji proti sebe a zabíjali sa navzájom až ich zostalo len päť najsilnejších. Tí položili zbrane a dali sa do Kadmových služieb. S nimi Kadmos vybudoval mesto Téby, s pevnosťou a mohutnými hradbami so siedmimi bránami. Z mužov postavil nepremožiteľné vojsko.
Sami olympskí bohovia vybrali Kadmovi za manželku krásnu Harmoniu, dcéru boha vojny Area a bohyne krásy a lásky Afrodity. Bohovia sa tiež zúčastnili svadby. Ale ich miláčikom sa Kadmos nestal: Ares mu nemohol zabudnúť, že zabil jeho posvätného hada. Rovnako bohyňa Artemis pre svoje mnohé spory s Afroditou pripravila Kadmovi rad utrpení: zabila mu vnuka Aktaióna, prišiel aj o svoje dcéry Semelé a Inó. Po tom všetkom sa Kadmos i s Harmoniou vysťahovali do Illyrie.
Kadmos dlho nerozumel nepriazni bohov, považoval sa za statočného aj spravodlivého kráľa, bohom hojne obetoval. Až si spomenul na zabitého hada a hovoril si, že mali bohovia radšej jeho na hada premeniť, než mu spôsobiť toľko utrpenia v rodine. A v rovnakom okamihu sa mu pretiahlo telo, zrástli sa mu nohy, jazyk sa mu rozštiepil a jeho volanie na Harmoniu už bolo len hadím syčaním. Tá prišla a vykríkla, prečo radšej nepremenili ju – a už sa aj stalo. Tak v podobe hadov skončili zakladatelia slávnych Téb.
Spomienka na tento mýtus sa uchoval až do súčasnosti v slovnom spojení "dračia sejba" dielu, ktoré prináša záhubu.
Kadmos a Harmonia už nemohli sledovať ďalšie zlé osudy svojich potomkov:
- Syn Polydóros i jeho syn Labdakos zomreli predčasne, vnuk Laios bol nedospelý, nemohol sa teda ujať trónu, vlády sa ujal Nykteus. V tejto línii bol Polydórovým vnukom Oidipus
- Dcéra Autonoé mala syna Aktaióna; ten nechtiac zbadal na love bohynu Artemis nahú, tá ho premenila na jeleňa, ktorého uštvali jeho vlastné psy
- Dcéra Semelé, milenka najvyššieho boha Dia uhorela, ich syna Dionýza zverila do výchovy sestre Inó;
- Dcéra Inó a jej manžel Athamas sa za výchovu Dionýza dočkali žiarlivej nenávisti bohyne Héry; tá zoslala na Athamanta šialenstvo, v ktorom zabil syna Learcha. Inó s druhým synom Melikertom sa zachránili pri skoku do mora, z Inó sa stala morská bohyňa s novým menom Leukothea; jej syn Melikertes sa nanovo nazýval Palaimón.
- Dcéra Agaué v bakchantskej bláznivej opitosti zabila svojho syna Penthea.
Svadba Kadma a Harmonie je námetom opery Jeana-Baptistu Lullyho Cadmus et Hermione z roku 1673. Toto hudobné dielo je považované za prvú francúzsku operu.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
- Publius Ovidius Naso, Premeny
- Rudolf Mertlík, Staroveké báje a povesti
- Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kadmos (mytológia)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kadmos na českej Wikipédii.