Kalvária (Hlohovec)

Kalvária Hlohovec
kalvária
Skupina Ukrižovania na hlohovskej kalvárii; v pozadí Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Súradnice	48°25′21″S 17°48′21″V
Poloha kalvárie na mape Slovenska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hlohovecká kalvária je unikátny a v našej krajine jedinenčný súbor sakrálnych stavieb a umeleckých diel situovaný na hlohovskom mestskom cintoríne na juhovýchodnom okraji mesta. Kalvária vznikla ako poďakovanie za skončenie morovej epidémie v rokoch 1705 - 1708, ktorej v meste a blízkom okolí podľahlo viac ako tritisíc obyvateľov (vzhľadom k vtedajšiemu osídleniu išlo o viac ako polovicu obyvateľov mesta).

História vzniku

Vznik prvých kalvárií v našich končinách možno datovať do druhej polovice 17. a prvej polovice 18. storočia. Ich hlavným poslaním bolo prostredníctvom jednotlivých zastavení duchovne nasledovať Ježiša Krista na jeho ceste utrpenia. Významným impulzom, podnecujúcim ich vznik, bola často snaha vzdať Bohu vďaku za odvrátenie živelných pohrôm, nešťastí či chorôb.

Za zrodom hlohoveckej kalvárie stála iniciatíva miestneho farára Mikuláša Nacislavského (kňazom v Hlohovci v rokoch 1720 - 1738). Na miesto farára nastúpil v roku, kedy sa novým majiteľom tunajšieho panstva stal gróf Juraj Leopold Erdödy (1681 - 1759). Grófovi okrem iných pozemkov a budov v meste patrila najväčšia časť pozemkov na svahu nevysokej hory (zv. Svinná) juhovýchodne od mesta. Na miernom návrší nad svahom stála staršia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie s pustovňou a malým cintorínom. . Dostupné online.

Pred rokom 1734 sa pre stavbu kalvárie podarilo farárovi Nacislavskému získať časť pozemkov. Jej prvou súčasťou sa stala trojfigurálna skupina Ukrižovania hneď pod starou kaplnkou, ktorú tesne predtým, v roku 1720, obnovili. Súčasne na kalváriu vytvorili kamenné reliéfy zastavení krížovej cesty.

Po Nacislavského smrti (13. decembra 1738) sa novým hlohovským farárom stal Žigmund Tersztyansky (Trstiansky) (farárom v r. 1740 - 1742). Jeho zásluhou bola kalvária obohatená o pozoruhodné súsošie Snímanie z kríža (1742). Celý súbor hlohovskej kalvárie bol dokončený v roku 1892 za pôsobenia farára Augustína Brukera (1872 - 1921) nahradením pôvodných zastavení súborom štrnástich neoslohových kaplniek, ktoré dali postaviť miestni občania aj ako svoje súkromné hrobky.

Opis kalvárie

Skupina Snímania z kríža

Hlohovská kalvária je svojou architektonickou i umeleckou stránkou jedinečným sakrálnym komplexom na Slovensku. Tvorí ju súbor štrnástich kaplniek zastavení krížovej cesty, tri viacfigurálne súsošia a vrcholová Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Prvá kaplnka krížovej cesty je umiestnená hneď pri vchode na cintorín. Ďalšie kaplnky striedavo, vpravo a vľavo, lemujú mierne stúpajúci ústredný chodník. Mimo tejto trasy stoja kaplnky XIII. a XIV. zastavenia (tesne pod vrcholom). Všetky kaplnky sú slohovo i výrazovo zjednotené. Každá z nich predstavuje jednoduchú stavbu na obdĺžnikových základoch, zastrešenú sedlovou strieškou, s polkruhovo ukončeným vstupom s dekoratívnou kovanou mrežou. Priečelie je vo vrchnej časti ozdobené oblúčikovým vlysom. Interiérové vybavenie každej z kaplniek predstavuje malý oltárik s výtvarne spracovaným reliéfnym výjavom zastavenia.

Pozoruhodným doplnkom kalvárie sú tri súsošia: skupina Golgoty, Ukrižovania a Snímania z kríža.

Skupina Golgoty

Súsošie tvoria tri postavy v podživotnej veľkosti - svätej Márie Magdalény, Panny Márie a svätého Jána. Pôvodne tvorili súčasť skupiny Ukrižovania čím ju ikonograficky doplnili; dnes je súsošie umiestnené samostatne.

Skupina Ukrižovania

Toto trojfigurálne súsošie pochádza z najstarších čias existencie krížovej cesty (1734). Tri kamenné kríže s pomerne malými telami dvoch lotrov a Ježiša Krista (v tradičnom ikonografickom poňatí) stoja na vysokých pilieroch. Na podstavci stredného kríža nesúceho korpus Krista sú zobrazené symboly Kristovho umučenia: lebka, džbán s rukami, rúcho, trstina s hubou a kopija.

Skupina Snímania z kríža

Ide o jednoznačne najzaujímavejšie tunajšie sochárske dielo. Šesťfigurálne súsošie z roku 1742 umiestnili tesne pod záverovou Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie. Priam inscenačne pôsobiace dielo zobrazuje udalosť zachytenú v Markovom a Jánovom evanjeliu:

„	43 Jozef kúpil jemné plátno, sňal Ježiša z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň.	“
– (Mk 15,43)

„	39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. 40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať.	“
– (Jn 19,39-40)

Samotný moment snímania mŕtveho Ježiša Krista do kameňa zvečnil neznámy umelec. Hlavnú časť súsošia tvoria štyri postavy - na rebríku opretom o kríž stojí svätý Nikodém pridržiavajúci mŕtveho Krista za pravú ruku, Jozef z Arimatie berúc do náručia Kristovo telo a svätý Ján držiaci Ježišove nohy. Skupinu dopĺňajú sochy Panny Márie a svätej Márie Magdalény.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Priečelie Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie

Na vrchole kalvárskeho kopca stojí najstaršia stavba súboru - Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Pôvodne tu stála ešte pred postavením kalvárie o čom svedčí aj zápis z kanonickej vizitácie v roku 1780. V ňom sa v súvislosti s kaplnkou uvádza, že „sa už nevie, za ktorého farára bola kaplnka postavená, no v roku 1730 bola vybudovaná akoby úplne nanovo“.

Vizitácia spomína aj opis vnútorného zariadenia kaplnky - okrem jednoduchej kazateľnice tu boli aj tri oltáre. Hlavný oltár zasvätený patrónke kaplnky niesol drevenú pozlátenú sochu Piety; bočné oltáre boli zasvätené svätej Kataríne Alexandrijskej a svätej Barbore.

Dnešnú podobu kaplnka získala pri klasicistickej prestavbe v roku 1802, kedy súčasne dostala novú funkciu - stala sa pohrebnou kaplnkou rodu Erdödy a Hardegg. Predpokladá sa, že obnova kaplnky bola realizovaná popri rozsiahlej prestavbe tunajšieho zámku, rodového sídla Erdődyovcov. O datovaní prestavby kaplnky svedčí erbová kartuša a nápisová tabuľa nad portálom. Dnešné vybavenie kaplnky je nepomerne skromnejšie ako v čase jej prestavby - tvorí ho iba architektonická časť hlavného oltára. Do podlahy sú osadené náhrobné kamene.

Ďalšie súčasti kalvárie

Pôvodnú krížovú cestu tvorili zastavenia v podobe pilierov, doplnených kamennými reliéfnymi doskami. Predpokladá sa, že ich výtvarné spracovanie vychádzalo zo starších grafických predlôh. Po roku 1892, kedy boli pilierikovité zastavenia zrušené a nahradené kaplnkami, reliéfy druhotne osadili do múru terasy pri Kaplnke Panny Márie Lurdskej. Do dnešných dní sa ich však dochovalo iba šesť a zachytávajú výjavy Kristus prvý raz padá pod krížom, Stretnutie s Matkou, Veronika podáva šatku Ježišovi, Napomínanie plačúcich žien a Kristovi vyzliekajú šaty. Predstavujú III., IV., VI., VIII. a X. z pôvodných štrnástich zastavení. Výjav šiesteho zastavenia sa nepodarilo identifikovať pretože ho, rovnako ako reliéf VIII. zastavenia, prekrýva novodobá náhrobná doska.

K sochárskym dielam dotvárajúcich kolorit kalvárie možno zaradiť aj fragment kamennej sochy svätého Petra s kohútom, no bližšie súvislosti tejto skulptúry k celému súboru nie sú známe.

Jedinečnosť hlohovskej kalvárie dotvára súbor takmer šesťdesiatich neorománskych pohrebných kaplniek rozmiestnených po obvode, viacero zaujímavých kamenosochárskych diel, sôch, krížov ako aj ojedinelý sakrálny priestor pri Kaplnke Panny Márie Lurdskej.

Galéria

• 
  Ulička pohrebných kaplniek
• 
  Kaplnka Lurdskej Panny Márie
• 
  Kaplnka I. zastavenia
• 
  Sochárska skupina Golgoty
• 
  Socha Svätý Peter s kohútom
• 
  Kamenný reliéf Vyzliekanie Krista z pôvodnej kalvárie

Zdroje

• Škubla, Pavol, Zvonice, kostoly a kalvárie Slovenska, Perfekt, Bratislava, 2015, ISBN 978-80-8046-693-0
• Škubla, Pavol, Hrady, zámky a kaštiele Slovenska, Perfekt, Bratislava, 2014, ISBN 978-80-8046-640-4
• Čico, Martin a kol., Kalvárie a krížové cesty na Slovensku, Pamiatkový ústav, Bratislava, 2002, ISBN 80-968632-1-5

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalvária (Hlohovec)