Kampaň proti duchovnému znečisteniu

Kampaň proti duchovnému znečisteniu (čín. 清除精神污染運動, pchin-jin: Qīngchú jīngshén wūrǎn yùndòng, angl. Anti-Spiritual Pollution Campaign) bola politická kampaň vedená konzervatívnou časťou Komunistickej strany Číny. Prebiehala od októbra do decembra roku 1983 a bola namierená predovšetkým proti liberálnym myšlienkam, ktoré boli inšpirované západným svetom, ale preniesla sa aj do roviny kritiky hospodárskej politiky.

Historické pozadie

Na jeseň roku 1982 sa konal XII. zjazd Komunistickej strany Číny, ktorým začalo postupné omladzovanie byrokratického aparátu v Číne. Okrem toho, že bolo z funkcie uvoľnených mnoho starších funkcionárov, zmena postihla aj samotnú komunistickú stranu – zatiaľ čo počas Kultúrnej revolúcie sa členmi KS Číny stávali prednostne negramotní ľudia, po roku 1979 sa nábor nových členov primárne sústredil na ľudí vysokoškolsky vzdelaných, či na členov akademických ústavov.

Ďalšie zmeny sa dotkli hospodárstva – krátko po XII. zjazde KS Číny sa uskutočnilo 5. zasadanie Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (VZĽZ) 5. funkčného obdobia, kde sa zverejnil nový, šiesty, päťročný plán. Do roku 2000 mal vzrásť objem hospodárskej a priemyselnej produkcie štvornásobne a investície mali smerovať prevažne do energetiky a dopravy. Takisto sa očakávala rozšírená spolupráca so zahraničím. Na 5. zasadaní VZĽZ 5. funkčného obdobia sa prijala aj nová ústava (nahradila tú z roku 1978), ktorou sa napr. znemožnilo doživotné zastávanie funkcií tým, že sa funkčné obdobie skrátilo na dve volebné obdobia.

Zatiaľ čo sa Teng Siao-pching sústreďoval najmä na hospodárske a administratívne zmeny, iní členovia KS Číny vyhlasovali, že je nutné reformovať nie len hospodárstvo, ale aj samotný politický systém. Jedným z nich bol aj vtedajší generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, Chu Jao-pang, ktorý vyhlásil, že sa Čína nachádza v počiatočnom štádiu výstavby socializmu je teda nutné reformovať nie len hospodárstvo, ale aj politický systém.

Hoci to bol práve Teng Siao-pching, ktorý svojimi reformami otvoril Čínu svetu, jeho hlavnou snahou bolo zo západu importovať kapitál, vedecké poznatky a technológie. Importu západných myšlienok ako napr. západný individualizmus, liberalizmus, či vnímanie demokracie chcel zabrániť.

Kampaň proti duchovnému znečisteniu

Aby usmernil radikálne názory a prenikanie myšlienok zo západu do Číny, Teng Siao-pching na 2. pléne po XII. zjazde KS Číny vystúpil s prejavom, v ktorom povedal, že podobné názory ako má Chu Jao-pang „znečisťujú ducha spoločnosti“. Dôsledkom duchovného znečistenia bola podľa Teng Siao-pchinga nedôvera voči marxizmu, čínskemu socializmu a aj voči komunistickej strane, čo napokon spôsobí rozklad krajiny a ľudu.

Duchovné znečistenie bolo opísané ako posadnutosť peniazmi a prehnaný individualizmus, ľudia boli kritizovaní aj za svoj vzhľad (ženy napr. za nosenie rúžu na perách, muži boli zasa kritizovaní za dlhé vlasy, či fajčenie cigariet s filtrom).

Po prejave Teng Siao-pchinga sa takmer okamžite v médiách objavili články a komentáre, ktoré zdôrazňovali potrebu zbavenia sa pravicových tendencií. To akou rýchlosťou sa táto mediálna podpora spustila nasvedčovalo tomu, že táto kampaň bola dopredu pripravená a Tengov prejav mal slúžiť len ako jej spúšťací mechanizmus. Táto kritika sa dotkla spisovateľov ako napr. Čang Siao-tchien a jeho novely Clustered Grass on the Praire, Čang Sin-sing a jeho novely On the Same Horizon atď. Títo autori a ich diela boli obvinení zo šírenia modernizmu, existencializmu, nihilizmu a anarchizmu. Kritike sa nevyhla ani science-fiction literatúra, filmy a hudba. Podľa oficiálnych vyjadrení malo umenie slúžiť socializmu a strane a zamerať sa na ich dobré stránky, radšej než odhaľovať tie zlé.

Myšlienky kampane sa veľmi rýchlo preniesli aj do kritiky hospodárskej politiky. Mnoho funkcionárov nevedelo ako presne majú eliminovať duchovné znečistenie a tak začali vydávať rozhodnutia odporujúce vtedajším ekonomickým reformám. Došlo k zmrazovaniu bankových kont úspešných podnikateľov, či k vydávaniu príkazov k likvidácii súkromných firiem. Hrozilo tak, že kampaň proti duchovnému znečisteniu prerastie do kampane proti ekonomickým reformám. Mnoho zahraničných obchodníkov a politických vodcov začalo pochybovať o svojich investíciách v Číne, hoci sa Čína snažila do sveta vysielať signály, že stále vítajú zahraničných investorov a pokračujú v modernizácií.

Iniciátori kampane to však tak ďaleko nechceli nechať zájsť a kampaň sa počiatkom roku 1984 presmerovala len na ľudí, ktorí pracovali v oblasti kultúry. Kritizovaný bol napr. novinár Liou Pin-jen, či známy spisovateľ Pa Ťin a dramatik Sia Jen.

Na rozdiel od kampaní, ktoré prebiehali počas éry Mao Ce-tunga neboli kritizovaní ľudia vystavení žiadnym fatálnym následkom. Na ich obranu sa nebáli verejne vystupovať vplyvní jednotlivci a mnohé redakcie o nich odmietali publikovať kritické články.

Podľa Teng Siao-pchinga sa mala kampaň zamerať hlavne na kritiku spisovateľov a umenia, ale vzhľadom na to, že mnohými funkcionármi bola interpretovaná radikálnejšie a začala zasahovať aj do hospodárskej politiky, bola kampaň rýchlo zastavená.

Zdroje

• BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 1. vyd. Zväzok 2. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. 218 s. (Učebnice.) ISBN 80-244-0611-X.
• LARSON, Wendy. Realism, Modernism, and the Anti-"Spiritual Pollution" Campaign in China. Modern China, január 1989, roč. 15, čís. 1, s. 37 – 71. Dostupné online [cit. 2021-08-10]. ISSN 1552-6836.
• Shu-Shin Wang. The Rise and Fall of the Campaign against Spiritual Pollution in the People's Republic of China. Asian Affairs : An American Review, 1986, roč. 13, čís. 1, s. 47 – 62. ISSN 1940-1590. DOI: 10.1080/00927678.1986.10553661.