Kaplnka Panny Márie Ružencovej (Bratislava – Dúbravka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°11′22″S 17°01′29″V / 48,189324°S 17,024627°V / 48.189324; 17.024627

Kaplnka Panny Márie

Kaplnka Panny Márie Ružencovej je rímskokatolícka kaplnka nachádzajúca sa v Bratislavskej Dúbravke.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka v zime

Kaplnka sa nachádza v starej Dúbravke, neďaleko farskej budovy. Pravdepodobne ide o zvyšok nedostavaného barokového kostola. Sakrálny priestor ukončený segmentovým uzáverom je zaklenutý valenou lunetovou klenbou. Na severnej strane sa nachádza sakristia, zaklenutá pruskou klenbou.

Oltár[upraviť | upraviť zdroj]

Neskorobarokový hlavný oltár sa vyznačuje stĺpovou architektúrou s korintským hlavicami, nákladou a štítom. V strede sa nachádza obraz Panny Márie, ktorý zo strán pridržiavajú anjeli. Ďalej sa tu nachádzajú plastiky sv. Jozefa a Panny Márie. V tom istom slohu je aj bočný oltár.

Dúbravka ako pútnické miesto[upraviť | upraviť zdroj]

V tom čase obec Dúbravka nemala vlastného farára. Všetky sviatosti katolíckym obyvateľom Dúbravky chodil vysluhovať pán farár z Devína. Nebolo to jednoduché, pretože zakaždým bolo treba vykonať peši cestu cez hory z Devína do Dúbravky a zase späť do Devína. V nepriaznivom počasí bola chôdza cez strmé svahy Devínskej Kobyly obzvlášť vyčerpávajúca.

V Dúbravke vtedy žil pastier, ktorý každý deň pásol dobytok Dúbravčanov. Bol to bohabojný človek. Počas jedného dňa, keď prechádzal okolo planej hrušky, zjavila sa mu v ožiarenej korune stromu Panna Mária. Oznámila mu posolstvo a požiadala ho, aby ho vyrozprával kňazovi, ktorý vysluhuje v Dúbravke sviatosti.

Preľaknutý pastier teda urobil to, o čo bol požiadaný. Odišiel do Devína a tam pánovi farárovi všetko rozpovedal. Devínsky sluha Boží však správu neprijal tak, ako pastier očakával. Farár pastierovi povedal, že mu neverí a vyhrešil ho, že si to všetko vymyslel. Pastier po tomto rozhovore teda odišiel naspäť do Dúbravky. Krátko nato však farár náhle oslepol. V duši cítil, že to bol trest za jeho neveriacu zatvrdilosť. Padol na kolená a začal sa skrúšene modliť. Po chvíli modlitby sa vydal kľačiačky na kajúcnu cestu cez hory z Devína do Dúbravky. Cestu cez hlboké výmole dobre poznal i naslepo, takže v pokore a modlitbách sa s rozodranými kolenami kľačiačky dostal až na kraj lesa, už na Dúbravskej strane kopca. Tu sa mu náhle zrak vrátil.

Správy o zjavení Panny Márie Dúbravskej na strome zjavenia, ale aj o neveriacom a potom kajúcnom devínskom farárovi a jeho oslepnutí a zázračnom uzdravení sa veľmi rýchle rozšírili medzi obyvateľmi Dúbravky. Rozšírili sa ale i do ďalekého okolia. Dúbravku začali navštevovať húfy pútnikov, prinášajúcej Panne Márii Dúbravskej svoje prosby i poďakovania. Dúbravka sa tak postupne stala uctievaným pútnickým miestom. Bola jedným zo štyroch najvýznamnejších miest, na ktorých sa stretávali chorvátsky kolonisti zo všetkých kútov Rakúska a Uhorska.

Dúbravské noviny (3/2003)

Jaskynka s obrazom zjavenia[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko miesta, kde sa pastierovi zjavila Panna Mária, Dúbravčania postavili malú jaskynku. V nej zobrazený výjav je zjavenie Panny Márie v Lurdoch.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]