Karol V. (Lotrinsko)

	Karol V.
	vojvoda lotrinský a cisársky poľný maršal
	; Karol V. vojvoda lotrinský a barský na dobovej rytine
Panovanie
Dynastia	Lotrinskí
Predchodca	Mikuláš II. (Lotrinsko)
Nástupca	Leopold I. (Lotrinsko)
Biografické údaje
Pôvodné meno	Karol Leopold
Narodenie	3. apríl 1643; Viedeň, Habsburská monarchia
Úmrtie	18. apríl 1690; Wels, Habsburská monarchia
Rodina
Manželka	Eleonóra Mária Habsburská
Potomstvo	Leopold I. (Lotrinsko); Karol Jozef; Eleonóra; Karol Ferdinand; Jozef Inocent Emanuel; František Anton Jozef
Otec	Mikuláš II. (Lotrinsko)
Matka	Klaudia Lotrinská
Odkazy
	Karol V.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Karol V. Lotrinský (*3. apríl 1643, Viedeň, Habsburská monarchia – † 18. apríl 1690, Wels, Habsburská monarchia) bol v rokoch 1675 až 1690 lotrinský vojvoda. Po celé obdobie vládol iba titulárne, keďže od roku 1669 územie obsadila armáda francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Na vojvodskom stolci vystriedal svojho strýka Karola IV.

Pôvod a život

Narodil sa dňa 3. apríla roku 1643 vo Viedni. Bol druhým najstarším synom lotrinského a barského vojvodu Mikuláša Františka a jeho manželky Klaudie Lotrinskej. Ešte v detskom veku odišiel smerom do Lotrinska, odkiaľ ho však francúzsky kráľ Ľudovít XIV. vykázal. Práve to bol dôvod, prečo smeroval na územie Španielska. Práve tam sa dostal do väzenia. Po zásahu rímsko-nemeckého cisára Leopolda I. bol omilostený. Pôvodne sa mal stať kňazom. Napokon sa rozhodol na vojenskú dráhu v službách habsburského cisára.

Vojenská kariéra a meno

Počiatky vojenskej kariéry (1664 až 1683)

Vojenskú kariéru začal spočiatku ako podriadený voči cisárskemu maršalovi Raimundovi Montecuccolimu. V roku 1664 dosiahol úspešne hodnosť plukovníka, pričom svoje meno si posilnil vďaka tomu, že sa aktívne zúčastnil vojenskej bitky pri Svätom Gottharde.

Zastavenie osmanskej expanzie pri Viedni (12. september 1683)

V roku 1683 sa bol už vo veku štyridsať rokov poverený pre velenie nad cisárskymi vojskami, ktoré mali za cieľ protiútok voči armáde osmanských Turkov, ktorí obliehali Viedeň na čele s Kara Mustafom pašom. Karol V. Lotrinský využil spočiatku takú vojenskú stratégiu, prostredníctvom ktorej mal v pláne odviesť pozornosť postupujúcich osmanských vojsk za pomoci obsadenia Ostrihomu alebo Nových Zámkov. Dvorská vojnová rada vo Viedni však vydala pre vojvodu povel, podľa ktorého rozhodla využiť vojenské sily na obranu Rakúska, v dôsledku čoho napokon samotný vojvoda prerušil obliehanie. Jeho vojenským oddielom sa však podarilo úspešne poraziť na bojovom poli pri Čeklísi (v súčasnosti Bernolákovo) kurucov pod velením Imricha Tököliho. Následne sa dňa 12. septembra roku 1683 spojil s poľskými oddielmi kráľa Jána III. Sobieskeho a porazil vojská osmanských Turkov pod hradbami Viedne. Stalo sa tak zásluhou taktiky, prostredníctvom ktorej nariadil vojvoda Lotrinský vojenský úder priamo do stredu osmanskej obrannej zostavy. Sobieskeho poľské jednotky dovŕšili posledný vojenský útok a to zásahom ozbrojenej jazdy.

Vojnové operácie v Uhorsku (október 1683 až september 1686)

Spojenecké vojská sa následne odhodlali k prenasledovaniu osmanskej armády. Dňa 9. októbra roku 1683 sa podarilo cisárskym vojskám pri Parkáne (Štúrovo) poraziť osmanskú armádu. Stalo sa tak vtedy, keď vojvoda Lotrinský využil taktiku, podľa ktorej vykonal vojenský útok na oslabený stred a pravé krídlo osmanských oddielov, pričom práve toto krídlo nevydržalo tlak, v dôsledku čoho sa jeho vojaci dali na útek. Po tejto vojenskej bitke zostalo ležať na mieste až 9 000 tureckých vojakov a ďalších 1 500 bolo zajatých.

Vojenské víťazstvo kresťanských zbraní umožnilo následne samotným veliteľom to, aby pokračovali v ofenzíve. Vytvorili sa tak predpoklady na vojenské obľahnutie a zároveň dobytie mesta Ostrihom, ktorý mal strategický význam. Spojeneckým vojskám sa podarilo na rieke Dunaj vybudovať most, pričom po tomto kroku obkľúčili pevnosť. Dňa 27. októbra roku 1683 došlo ku kapitulácii osmanskej posádky s podmienkou slobodného odchodu smerom do Budína.

Začiatkom roka 1684 došlo taktiež k vytvoreniu protiosmanskej koalície pod protektorstvom pápeža Inocenta XI., ale aj za účasti cisára Leopolda I. spolu s krajinami ako Republika oboch národov, Španielsko, Benátska republika, Toskánsko a Malta, pričom k tomuto spojenectvu sa neskôr pridalo Ruské cárstvo. Vzniklo tak vojenské zoskupenie, ktorému tentoraz už Osmanská ríša nemohla úspešne vzdorovať.

Ozbrojené sily proti Osmanskej ríši sa následne rozdelili na štyri prúdy. Hlavnému a zároveň najsilnejšiemu prúdu velil Karol V., ktorý disponoval vojenskou silou 40 000 ozbrojencov a 120 diel. Dňa 14. júla roku 1684 sa cisárske vojská ocitli pred Budínom. Ten mal posádku v sile viac než 10 000 vojakov, ktorá bola v kontakte spolu s poľnými oddielmi. Karol V. sa rozhodol pre zničenie hradných múrov za pomoci mín a delostrelectva. Po kratšom čase začali jeho vojská ostreľovanie hradných múrov, pričom museli odrážať útoky taktiež zvonku. Napriek tomu, že cisárske oddiely dostali značné posily, vojskám osmanských Turkov sa podarilo systematicky v poli narušiť zásobovanie a priebeh obliehania. Dňa 25. septembra roku 1684 sa podarilo cisárskym vojskám pod velením Lotrinského preraziť prstenec hradieb a posilniť posádku. Počas jedného z útokov sa podarilo bavorským ozbrojeným oddielom vtrhnúť smerom do hradu ale po tvrdom boji boli v defenzíve. Práve zdĺhavý boj a roztrieštenosť príkazov Dvorskej vojnovej rady viedli k tomu, že po takmer štyroch mesiacoch bolo obliehanie prerušené. Po tomto vojenskom zlyhaní sa pozornosť velenia obrátila smerom k Novým Zámkom.

Dňa 7. júla roku 1685 došlo k začiatku obliehania Nových Zámkov pod velením Karola V. vojvodu Lotrinského s počtom 80 000 vojakov. Samotný vojvoda sa napokon musel na rozkaz Dvorskej vojnovej rady presunúť s väčšou časťou svojich síl k Ostrihomu, čo znamenalo, že velenie nad obliehaním Nových Zámkov tak prevzal maršal Aeneas Sylvia de Caprara, ktorý zavŕšil útok vykonaný dňa 19. augusta roku 1685 úspechom. Toto vojenské víťazstvo znamenalo koniec tureckého panstva na území terajšieho Slovenska, pričom dôsledkom bol taktiež zánik Novozámockého ejáletu.

Vojnové ťaženia proti moci polmesiaca však pokračovali aj naďalej úspešne. Dňa 23. júla roku 1686 došlo k začiatku systematického obliehania Budínskeho hradu vojskami Svätej ligy, ktoré napokon po takmer dvoch mesiacoch, presnejšie dňa 2. septembra toho istého roku hrad úspešne dobyli. Práve toto vojnové víťazstvo bolo dôsledkom pádu centra osmanskej moci v Uhorsku, čo znamenalo, že Budínsky pašalík tak prestal existovať. Dňa 12. augusta roku 1687 sa navyše podarilo cisárskym vojskám pod velením Karola V. zvíťaziť nad ozbrojenými oddielmi osmanských Turkov pri Nagyharsány, známej taktiež ako druhej bitke pri Moháči.

Prevelenie na západ (1688 až 1689)

V roku 1689 prevzal hlavné velenie cisárskych vojsk proti armádam osmanských Turkov Ľudovít, vojvoda Bádenský, ktorého poveril samotný cisár. Panovník Leopold I. poslal Karola V., vojvodu Lotrinského na čele cisárskej armády v sile 60 000 vojakov smerom na západ európskeho svetadielu, kde úspešne viedol boj proti francúzskym ozbrojeným oddielom. V čase vojny o falcké dedičstvo sa podarilo vojvodovi lotrinskému v roku 1689 dobyť mesto Mohuč a Bonn, ktorý v predchádzajúcom období obsadili francúzske vojská.

Skon a odkaz

Karol V. ako doslova vynikajúci vojvodca, ktorý v roku 1675 dosiahol úspešne vojenskú hodnosť poľného maršala, bol známy vďaka tomu, že dvakrát neúspešne kandidoval na poľský kráľovský trón ibaže v bojoch proti vojskám Osmanskej ríše nebol nikdy porazený. Skonal dňa 18. apríla roku 1690. Pri príležitosti 300. výročia vojenského dobytia Budína od osmanských Turkov bol zverejnený jeho vojnový denník. Následne sa v Budapešti uskutočnili oslavy na jeho pamiatku.

Rodina a potomstvo

V roku 1678 uzavrel sobáš s Eleonórou Máriou (* 1653 – † 1697) ako dcérou cisára Ferdinanda III. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Gonzagovej. Eleonóra Mária sa pôvodne v roku 1670 vydala za poľského kráľa Michala Korybuta Wiśniowieckieho. V roku 1673 však poľský kráľ umrel, čím ovdovela. Napokon po sobáši s Karolom V. vojvodom lotrinským priviedla na svet dovedna šesť detí:

Leopold I. (*11. september 1679 – † 27. marec 1729), lotrinský vojvoda ∞ 1698 Alžbeta Šarlota Orleánska (* 1676 – † 1744)
Karol Jozef (* 24. november 1680 – † 4. december 1715), biskup olomoucký a arcibiskup trierský
Eleonóra (*/† 1682)
Karol Ferdinand (*1683 –†1685)
Jozef Inocent Emanuel (*1685 – † 1705), cisársky generál
František Anton Jozef (*8. december 1689 – †25. júl 1715), opát v Malmede a v Stavelote v Belgicku

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol V. (Lotrinsko)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel V. Lotrinský na českej Wikipédii.

Vladárske tituly
Karol V. Lotrinskí
Predchodca Karol IV.	Lotrinský vojvoda 1675 – 1690	Nástupca Leopold I.