Preskočiť na obsah

Kat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennej časti vrchného ordoviku pozri kat (chronostratigrafická jednotka).
Kat a katov meč zo 17. storočia v múzeu

Kat (staršie aj: popravca, majster ostrého meča) je človek, ktorý vykonáva popravy ľudí, ktorí boli odsúdení na trest smrti. Kat tiež mučil odsúdených alebo vymáhal priznanie pri výsluchoch obžalovaných. V stredoveku mali mestá svojich katov, ktorí vykonávali tzv. hrdelné právo. Pri práci mu pomáhali jeho pacholci. Často si ich tiež požičiavali za úplatok z iných miest. Vedľa povolania kata vykonávali ešte ďalšie veci, ako napríklad prácu konského mäsiara, čistenie stok a iné. České slovo kat má nejasnú etymológiu, predpokladá sa, že súvisí so slovesami kácať a kotiť, čo by mohlo odkazovať na stínanie. V staršej češtine sa používalo pre popravcu alebo mučiteľa tiež slovo katan, spravidla hanlivo. To však svojím pôvodom s katom nesúvisí, ale je prebierkou z maďarského katona „žoldnier, (nájomný) vojak“.

Aj keď kat vykonával rozhodnutie mestskej rady (neskôr súdov), hlavne v stredoveku bol rôzne obmedzovaný. V hostincoch a v kostole mali stranou vyhradené miesto, museli chodiť väčšinou oblečení v čiernej farbe, niekedy museli byť len viditeľne označení. Často sa stávalo, že museli bývať za mestom na samote. Tomuto miestu sa ľudovo hovorilo katovňa. Vďaka svojmu remeslu sa vyznali v anatómii človeka, dokázali liečiť rôzne zlomeniny a iné zranenia.

Postupom času sa názor ľudí na toto povolanie menil a tiež rôzne obmedzenia, ktoré títo ľudia museli pre svoje povolanie trpieť, zmizli a začali si k povolaniu kata prikladať ešte iné zamestnania. Tak bol napríklad Leopold Wohlschlager zlatníkom, Jan Piperger čalúnnikom, Karel Huss liečiteľom, zberateľom, kustódom umeleckých zbierok na zámku Kynžvart.

Plat katov bol rôzny. Mestá, ktoré mali svojho kata, ich platili rôzne. Väčšinou dostával týždenný plat a potom za každý vykonaný úkon (popravu, výsluch, mučenie atď.) ďalšiu čiastku, ktorá bola stanovená podľa náročnosti, napríklad:

Zmluva na výkon povolania (ukázka niekoľkých bodov z roku 1616):[1]

  • Aby sa Pána všemohúceho bál, prikázania jeho sväté plnil a zachovával.
  • Meč svoj alebo zbraň pri sebe pripásanú nosil tak, aby ho ľud mohol rozoznať.
  • Kedykoľvek čo Jeho Milosť račil potrebovať, musí vyplniť.
  • Kebyže ktokoľvek dostal akýkoľvek trest, musí ho splniť.

Druhy trestov a výsluchov (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • obesenie
  • sťatie
  • upálenie na hranici
  • lámanie v kolese (zvyčajne končilo smrťou)
  • pribíjanie za jazyk (ku kôlu, k šibenici)
  • vyrezanie jazyka
  • urezanie uší alebo nosa
  • useknutie ruky alebo nohy
  • naťahovanie na škripec
  • vypaľovanie ciach (značiek) horúcim železom
  • lámánie končatín alebo prstov
  • pálenie ohnom alebo rozhorúčeným železom
  • bičovanie

Kati v Česku (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]

Kati na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Liber separationis humilium [online]. [Cit. 2010-07-14]. Dostupné online. Archivované 2012-03-09 z originálu.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kat
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kat

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kat na českej Wikipédii.