Katedrála svätých Petra a Pavla (Konstanca)
| Pravoslávna katedrála svätých Petra a Pavla | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na katedrálu z juhu
| |
| Štát |  Rumunsko
|
|---|---|
| Župa | Konstanca |
| Mesto | Konstanca |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávna cirkev | Rumunská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 44°10′17″S 28°39′40″V / 44,17125°S 28,661°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 2 |
| - počet kupol | 1 |
| Architekt | Ion Mincu |
| Materiál | tehly, betón |
| Výstavba | 1883 – 1885 |
| - dokončenie | 1885 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1895 |
  Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Cathedral of Saints Peter and Paul, Constanța | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Katedrála svätých Petra a Pavla (rum. Catedrala Sfinții Petru și Pavel), alebo aj Pravoslávna katedrála svätých Petra a Pavla (rum. Catedrala ortodoxă Sfinții Petru și Pavel) je pravoslávny chrám Rumunskej pravoslávnej cirkvi z konca 19. storočia, nachádzajúci sa na ulici strada Arhiepiscopiei 25 v historickom centre mesta Konstanca v konstanckej župe v Dobrudži v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem najpoužívanejšieho názvu Katedrála svätých Petra a Pavla sa pre tento chrám používa aj názov Arcibiskupská katedrála Tomisu (rum. Catedrala Arhiepiscopala a Tomisului).[1]
Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Katedrála bola postavená v rokoch 1883 – 1885 a kostol sa stal prvým pravoslávnym náboženským stánkom na území Dobrudže postaveným po oslobodení tohoto regiónu spod nadvlády Osmanskej ríše.[1][2][4][3]
Základný kameň chrámu bol podpísaný vtedajším králom Karolom I. a jeho ženou Elizabetou a bol posvätený biskupom Iosifom Gheorghianom.[4]
Katedrála bola postavená pod vedením významného architekta Iona Mincua[1][2][3] podľa plánov architektov Alexandrua Orăscua a Carola Benișa.[4][3] Ako materiál pre výstavbu bli použité tehly a betónové bloky. Interiér kostola bol naplánovaný Ionom Mincuom, ale väčšina vnútorného vybavenia bola vyrobená podľa jeho plánov v Paríži. Nábytok je prevažne dubový na niektorých miestach so zlatým kovaním.[1][2][3]
Interiér kostola bol vymalovaný umelcom Demetrescuom Mireaom v roku 1888, teda tri roky po dokončení stavby, ale z dôvodu škandálu, ktorý vznikol z dôvodu štýlu, akým boli maľby zhotovené bol vysvätený až v roku 1895, teda desať rokov po výstavbe.[1][2][4][3]
V roku 1923 sa stal biskupským chrámom pri príležitosti obnovenia konstanckého biskupstva.[4]
Chrám bol vážne poškodený v priebehu druhej svetovej vojny[1][3] v dôsledku sovietskeho bombardovania v roku 1941[4] a následne zrenovovaný v roku 1951.[1] Znovuotvorený bol kostol 14. januára 1951 Justinianom Marinom, patriarchom Rumunskej pravoslávnej cirkvi.[4][3]
Neskôr bol zrenovovaný aj interiér chrámu, ktorý bol nanovo vymaľovaný, Maľby zhotovené technikou fresiek sú dielom dvoch umelcov Gheorgheho Popescua a Niculiny Dony Delavranceaovej.[4] Tieto maľby vznikali v rokoch 1959 – 1965.[4][3]
V roku 2001 chrám získal štatút arcibiskupského chrámu s kláštorným charakterom. Odvtedy sa tu konajú bohoslužby dvaktrát denne a to ráno a večer. Slúžené sú mníchmi, ktorí žijú v Arcibiskupskom paláci, nachádzajúcom sa vedľa kostola.[1][2][4]
Je najväčším a najvýznamnejším pravoslávnym chrámom v rumunskej Dobrudži. Nachádza sa v historickom centre Konstance na ulici strada Arhiepiscopiei 25 v blízkosti ulice bulevardul Elisabeta a konstanckého kasína.[1][2][3]
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Maľby v interiéri kostola spôsobili svojho času veľký škandál. Vymaľovaním interiéru bol poverený umelec Demetrescu Mirea. Ten sa rozhodol, že namiesto klasických malieb v byzantskom štýle, vyzdobí chrám maľbami realistického slohu a maľby v mnohých detailoch zobrazovali každodenný život v Konstance, pričom ľudia boli zobrazení s tvárami svätých. Predstavitelia pravoslávnej cirkvi boli týmto činom šokovaní a odmietli vysvätenie katedrály až do doby, kým interiér nebude premaľovaný. Kostol tak nebol využívaný desať rokov až do roku 1895, kedy vtedajšie Ministerstvo náboženských záležitostí odobrilo vysvätenie chrámu aj so stávajúcimi maľbami. Tieto kontroverzné maľby už v súčasnej dobe neexistujú, keďže boli zničené pri poškodení chrámu počas druhej svetovej vojny.[1][2][4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Celkový pohľad na katedrálu z juhu -
Detailný pohľad na kupolu katedrály -
Detailný pohľad na vežu katedrály -
Detailný pohľad na prednú západnu fasádu katedrály s vchodom
