Katreus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Katreus alebo Kátreus alebo Katreas (starogr. Κατρεύς – Katreus/iný prepis: Kátreus alebo starogr. Κατρέας – Katreas; lat. Catreus) je v gréckej mytológii syn krétskeho kráľa Minoa a jeho manželky Pásifaé.

Katreus syn krétskeho kráľa Minoa mal tri dcéry Aeropé, Klymené a Apémosyné a jediného syna Althaimena.[1] Žil spokojne až do vtedy, kým nenavštívil veštiareň a spýtal sa na svoj budúci osud. Tam mu bolo predpovedané, že zomrie rukou svojho dieťaťa.[1] Syn Althaimenes sa o tejto veštbe dozvedel, preto so sestrou Apemosynou urýchlene aj so skupinou ľudí opustili Krétu. Doplavili sa na ostrov Rodos, kde založili mesto Kréténia. Do Apémosyny sa na Rodose zamiloval boh Hermes a hoci ho odmietala po pripravenej pasci boha Herma oťarchavela. Brat neveril, že dieťa čaká s bohom a v hneve ju zabil.[1]

Medzi tým Katreus svoje dve dcéry Aeropu a Klymenu predal do otroctva kráľovi Naupliovi na ostrov Eubója. K dcéram bol ale osud neskôr milosrdný. Aeropé sa vydala za mykénskeho kráľa Atrea a porodila mu synov Agamemnóna a Menelaa. Klymené sa vydala za kráľa Nauplia a mali spolu troch synov Palameda, Nausimedona a Oiaxa.[2]

Po rokoch, keď už bol Katreus starý, zatúžil sa stretnúť so svojim synom a vypravil sa teda na ostrov Rhodos. K ostrovu priplávali v noci za tmy a hneď ako pristáli napadli ich pastieri, ktorí sa domnievali, že sa vyloďujú piráti. Strhla sa bitka a než mohol kráľ prehovoriť, zabil ho vlastnou rukou vlastný syn, tak ako to bolo predpovedané.[2] Keď sa potom syn dozvedel koho zabil, prosil bohov aby ho pohltila zem a bohovia jeho prosbu splnili.[2]

V gréckych mýtoch zohral Katreus významnú úlohu aj tým, že sa prostredníctvom jeho dcéry Aeropy stal spojovacím článkom medzi krétskym a mykénskym kráľovským rodom. Archeológia potvrdila, že v kultúrnej oblasti medzi Mykénami a Krétou už existovali v tzv. dobe héróov úzke spoločenské styky.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Apollodoros, Kronika, 3,2,1.
  2. a b c Apollodoros, Kronika, 3,2,2.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]