Kaunos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dielo Les Métamorphoses d'Ovide: Byblis s láskou hľadá svojho brata Kauna. 17. storočie autor François Chauveau.
Lýkia je hornatá a husto zalesnená oblasť juhozápadného Turecka. Jej pamiatky sú viditeľné aj dnes. Na snímke sú skalné hrobky Kaunos.

Kaunos (starogr. ΚανοςKaunos, lat. Caunus) je v gréckej mytológii syn Miléta[1] a Eidothey, dcéry kárskeho kráľa Euryta.[2](podľa iných verzií Kyaneie[3], alebo Tregasie[4]).

Kaunos mal sestru Byblis, ktorá sa do neho zaľúbila aj napriek tomu, že mala veľa nápadníkov. Nejaký čas však svoje city tajila, lebo vedela, že je to nemravné, ale nakoniec svojej žiadostivosti neodolala, nadbiehala mu a žiarlila na ženy, ktoré sa okolo neho točili.[2]

Antický autor Antoninus Liberalis píše, že ju vedomie hriechu, ktorého sa dopúšťala a aj nenaplnená láska natoľko utrápila, že sa nakoniec plačúca rozhodla ukončiť svoj život skokom z útesu. V poslednej chvíli sa však nad ňou zľutovali nymfy, ktoré ju ponorili do hlbokého spánku a ona sa zmenila na nymfu Hamadryádu a stala sa ich družkou. Od tej chvíle začal vytekať z útesu malý potôčik, ktorý dostal meno "slza Byblidy."[2]

Ovidius vo svojich "Premenách" ale uvádza, že Byblis sa svojmu bratovi priznala, on ju odmietol a za jej nemravnú lásku ju odsúdil. Keď už nepomohli žiadne jeho opatrenia a ona sa stále nevedela s tým zmieriť, rozhodol sa odísť. Byblis sa ho však rozhodla ísť hľadať a keď už prechodila takmer celý šíri svet, zrútila sa vyčerpaná na zem a morom sĺz zmáčala trávu. Jej slzy sa potom zmenili na potôčik, ktorý dostal názov Byblis.[3]

Podľa starovekého autora Konóna to bol však práve Kaunos, ktorý zahorel láskou k svojej sestre Byblis. Konón píše, že dvojičky Kaunos a Byblis žili v maloázijskom meste Milétos. Okolitú krajinu v tom čase obývali Károvia, ktorí žili roztrúsení v malých obciach. Potom ako Kaunos videl, že všetko úsilie presvedčiť svoju sestru, aby sa mu oddala je zbytočné a beznádejné, rozhodol sa Milétos opustiť. Keď odišiel, Byblis to oľutovala a išla hľadať samotu do lesov, kde sa užialená obesila.[5]

Na mieste, kde umrela, príval jej sĺz vytvoril studničku, ktorá bola potom pomenovaná po nej. Kaunos pri putovaní svetom, prišiel do Lýkie, kde pri rieke Kalbys stretol najádu Pronoé, ktorá mu pomohla prekonať bolesť v jeho srdci a on sa s ňou potom oženil. Manželom sa následne narodil syn Aigialos, ktorý zhromaždil ľud rozptýlení po okolí a na brehu rieky založil mesto, ktoré nazval po svojom otcovi Kaunos.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Hyginus, Fabulae 243.
  2. a b c Antoninus Liberalis, Metamorphoses, 30,1.
  3. a b Ovidius, Metamorphoses, 9,450-666.
  4. Parthenios, Erotica pathemata, 11.
  5. a b Konón, Diégéseis, 2.