Kašubovia
Populácia |
---|
v Poľsku medzi 500 000 (2007)[1] až 570 000 (2005), z ktorých 233 000 prehlasuje etnicko-národnú identitu |
Jazyk(y) |
Náboženstvo |
Príbuzné národy |
Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočiam kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 1648 – 1720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska, sa švédski králi titulovali aj ako kašubskí vojvodovia. V roku 1843 bol v Kašubsku, už ako súčasť Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.
Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643. Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:
- Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta;
- Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.
Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 1866 – 1868), a napísali niekoľko diel.
Obývané oblasti
[upraviť | upraviť zdroj]V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin; Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.
- Powiat pucki: 1. mesto Hel, 2. mestská gmina Jastarnia, 3. mesto a gmina Puck, 4. mestská gmina Władysławowo, 5. gmina Kosakowo, 6. gmina Krokowa
- Powiat wejherowski: 1. mesto Reda, 2. mesto Rumia, 3. mesto a gmina Wejherowo, 4. časť gminy Choczewo, 5. gmina Gniewino, 6. gmina Linia, 7. gmina Luzino, 8. gmina Łęczyce, 9. gmina Szemud
- Powiat lęborski – časť: 1. časť gminy Cewice.
- Powiat bytowski – časť: 1. mesto a gmina Bytów, 2. gmina Czarna Dąbrówka, 3. gmina Lipnica, 4. gmina Parchowo, 5. gmina Studzienice, 6. gmina Tuchomie
- Powiat kartuski: 1. mesto a gmina Kartuzy, 2. mesto a gmina Żukowo, 3. gmina Chmielno, 4. gmina Przodkowo, 5. gmina Sulęczyno, 6. gmina Sierakowice, 7. gmina Somonino, 8. gmina Stężyca.
- Powiat kościerski: 1. mesto a gmina Kościerzyna, 2. gmina Dziemiany, 3. gmina Karsin – časť, 4. gmina Lipusz, 6.Nowa Karczma – časť
- Powiat chojnicki – časť: 1. mesto a gmina Brusy, 2. gmina Chojnice – jej severná časť, 3. gmina Konarzyny
- Powiat człuchowski – časť: 1. gmina Przechlewo – časť
- mestá: Gdansk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdyňa, Sopot – v ktorých spolu žije okolo 70 000 Kašubov
V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6 200 km².
Počet
[upraviť | upraviť zdroj]Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300 000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50 000 až 500 000. V sčítaní obyvateľov v Poľsku v roku 2002 len 5 100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51 000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.
Jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdansk a Gdyňa, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy – poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.
Známi Kašubovia
[upraviť | upraviť zdroj]- Florian Ceynowa
- Gerard Labuda
- Henryk Muszyński
- David Shulist
- Danuta Stenková
- Abdon Stryszak
- Bernard Sychta
- Donald Tusk
- Günter Grass
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kašubská národná vlajka
-
Dievča v kašubskom národnom kroji
-
Pomoransko s oblasťami obývanými Kašubmi
-
Katedrála v Gdańsku
-
Dvojjazyčná tabuľa s názvom oblasti
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The Institute for European Studies, Ethnological institute of UW [online]. [Cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kašubovia
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kašubsko – história a súčasný stav regiónu Archivované 2005-02-07 na Wayback Machine (po poľsky)
- Malý kašubsko-poľsko-slovenský slovník Archivované 2019-10-23 na Wayback Machine