Preskočiť na obsah

Kašubovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kašubovia
Kaszëbi
Populácia
v Poľsku medzi 500 000 (2007)[1] až 570 000 (2005), z ktorých 233 000 prehlasuje etnicko-národnú identitu
Jazyk(y)

kašubčina, poľština

Náboženstvo

rímskokatolícka cirkev, protestantizmus

Príbuzné národy

Poliaci, Pomoranskí Slovinci, Lužickí Srbi

Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.

Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočiam kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 1648 – 1720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska, sa švédski králi titulovali aj ako kašubskí vojvodovia. V roku 1843 bol v Kašubsku, už ako súčasť Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.

Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643. Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:

  • Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta;
  • Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.

Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 1866 – 1868), a napísali niekoľko diel.

Obývané oblasti

[upraviť | upraviť zdroj]

V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin; Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.

  • mestá: Gdansk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdyňa, Sopot – v ktorých spolu žije okolo 70 000 Kašubov

V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6 200 km².

Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300 000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50 000 až 500 000. V sčítaní obyvateľov v Poľsku v roku 2002 len 5 100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51 000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.

Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdansk a Gdyňa, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy – poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.

Známi Kašubovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. The Institute for European Studies, Ethnological institute of UW [online]. [Cit. 2012-08-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kašubovia

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]