Keby som mal pušku
| Keby som mal pušku | |
|---|---|
| Dĺžka | 87 min minút |
| Štát | ČSSR |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1971 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Štefan Uher |
| Scenár | Milan Ferko, |
| Produkcia | Československý štátny film, Štúdio hraných filmov Bratislava |
| Hudba | Ilja Zeljenka |
| Kamera | Stanislav Szomolányi |
| Herecké obsadenie | |
| Obsadenie | Marián Bernát, Daniel Lapúnik, Ľudovít Kroner, Vilma Jamnická |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Keby som mal pušku je celovečerný hraný film režiséra Štefana Uhra z roku 1971. Je nakrútený podľa rovnomennej literárnej predlohy slovenského prozaika a scenáristu Milana Ferka. Námet pôvodne písal Ferko spolu s režisérom Elom Havettom, ktorému ale kvôli normalizačným tlakom nebolo dovolené nakrúcať, preto Štúdio hraných filmov ponúklo tému Uhrovi.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Film je zasadený do obdobia Slovenského národného povstania a predstavuje pohľad na vojnu očami detského hrdinu, trinásťročného Vlada. Tak ako v prípade filmu Pieseň o sivom holubovi od Stanislava Barabáša, je tu detská perspektíva možnosťou vniesť do vojnovej tematiky fantáziu a vyhnúť sa predpísanému ideologickému pozitivizmu v prospech väčšej subjektivity. Ústredný motív rozprávania tvorí dospievanie chlapcov, ktoré zosobňuje túžba po naozajstnej puške.
Dej filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Hlavný hrdina Vladko žije s rodinou v skromných pomeroch v zapadnutej dedinke na úpätí hôr plných partizánov. Spolu s kamarátmi Viktorom a Badžom vystrájajú susedom rôzne huncútstva. Obdivujú vojenských hrdinov a keď Vlado dostane od strýka pušku s príkazom ju ukryť a strážiť, predstavuje si, ako by s jej pomocou zjednal spravodlivosť. Vlado žije so svojím invalidným otcom, mamou, malou sestrou Haničkou a starou mamou v jednej malej izbe, jedla ani peňazí veľa nemajú. Bezútešné pomery sa ho však príliš nedotýkajú, dni trávi hrou s kamarátmi. Prichádza aj objavovanie sexuality a prvá láska v podobe staršej Milky. Smrť je ale vždy nablízku a filmom prestupuje ako sieť odkazov, či už prostredníctvom odvozu "židule" Maríny, otcovho pokusu o samovraždu alebo priamym zásahom do deja pri úmrtí malej Haničky či Badžovho otca. Chlapčenská túžba po pomoci v boji prestane byť hrou, keď Vlado puškou od strýka zastrelí nemeckého veliteľa pri odchode vojsk z dediny. O identite strelca sa Nemci nedozvedia a Vlado sa so svojim pocitom viny a strachu z potrestania zverí len otcovi. Tento dotyk s tragičnom znamená pre mladého chlapca budovanie zodpovednosti a zblíženie jeho snov s realitou.
Rozbor[upraviť | upraviť zdroj]
Abstraktná idea protifašistického odboja tvoriaca podmienku povstaleckej témy sa hneď v úvode filmu premieňa na konkrétne dobro a zlo. Subjektívny pohľad cez prizmu nevinnosti detí trochu pripomína výsadné postavenie šašov a bláznov a v čase "tvrdej" normalizácie znamená uchovanie istej miery tvorivej slobody. Humor autorského podania zároveň dovoľuje vymeniť pohľad determinizmu marxisticko-leninskej histórie za sféru jednotlivostí a rozdielov.
Keby som mal pušku sa vyznačuje mozaikovou epickou štruktúrou rozprávania, napriek silnému napätiu jednotlivých epizód autori úmyselne rezignujú na zovretú dramatickú klenbu. Uprednostňujú systém drobných kolízií, ktorý vyrastá z epického radenia kontrastov. Subjektivita rozprávania je formálne zavŕšená vnútorným monológom, ktorý vytvára priestor pre vyjadrenie myšlienok hrdinu. Uher však okrem využitia hlasu mimo obraz komentujúceho dej využíva aj obrazové subjektívne rozprávanie. Vladove nevyslovené želania sú inscenované a po nich nasleduje situácia tak, ako naozaj prebehla. V komickom balanse vznešených ideálov a závratných pádov sa odkrýva naivné čaro chlapčenskej túžby byť dospelým.
Kamera Stanislava Szomolányiho sa od asociatívnych obrazov v Organe či Panne zázračnici posúva smerom ku kultivovanejšej a realistickejšej vonkajšej výtvarnosti. Zeljenkova hudba je tiež "zrozumiteľnejšia" a opiera sa o ľahkú čitateľnosť symbolov. Napriek pomerne veľkému počtu postáv pôsobí Keby som mal pušku intímne a komorne. Obranou proti pátosu vojnového heroizmu sa pre Uhra stáva prelínanie komického s tragickým, v čom nadväzuje na filmy ako Zvony pre bosých či Muž, ktorý luže.
Herecké obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Marián Bernát – Vlado Magdolen
- Daniel Lapúnik – Viktor
- Jozef Gráf – Badžo
- Emília Došeková – Mama
- Ľudovít Kroner – Otec
- Vilma Jamnická – Stará mama
- Brigita Hausnerová – Milka
- Anton Šulík – Strýko
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, c1997. 599 s. ISBN 80-217-0400-4.
- Keby som mal pušku. (online)