Preskočiť na obsah

Keir Starmer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Keir Starmer
Oficiálny portrét, 2024
Oficiálny portrét, 2024
Keir Starmer, podpis
58. predseda vlády Spojeného kráľovstva
V úrade
5. júl 2024 – 20. júl 2026
PanovníciKarol III.
Predchodca Rishi Sunak Andy Burnham Nástupca
Líder opozície
V úrade
4. apríl 2020 – 5. júl 2024
PanovníciAlžbeta II.
Karol III.
PremiériBoris Johnson
Liz Trussová
Rishi Sunak
Predchodca Jeremy Corbyn
Predseda Labouristickej strany
V úrade
4. apríl 2020 – 17. júl 2026
Predchodca Jeremy Corbyn Andy Burnham Nástupca
Poslanec dolnej komory parlamentu
volebný obdvod Holborn and St Pancras
Momentálne v úrade
od 7. máj 2015
Predchodca Frank Dobson
Biografické údaje
Rodné menoKeir Rodney Starmer
Narodenie2. september 1962 (64 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Politická stranaLabouristická strana
Alma materUniversity of Leeds
University of Oxford
Rodina
Manželka
Victoria Alexander
(2007-)
Deti2
Odkazy
Keir Starmer na keirstarmer.com
Spolupracuj na CommonsKeir Starmer
(multimediálne súbory)

Sir Keir Rodney Starmer KCB KC (* 2. september 1962, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský politik a právnik, ktorý bol roku 2024 do roku 2026 predsedom vlády Spojeného kráľovstva. Stal sa ním po výhre vo voľbách a následnej rezignácii jeho predchodcu, ktorým bol Rishi Sunak.[1] Od roku 2020 bol lídrom opozície a Labouristickej strany. Od roku 2015 je zároveň poslancom parlamentu za Holborn and St. Pancras. Ideologicky sa označuje za progresívca a súčasť politického stredu.

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Keir Rodney Starmer sa narodil v Southwarku v Londýne 2. septembra 1962. Vyrastal v malom mestečku Oxted v Surrey.[2][3][4] Bol druhým zo štyroch detí Josephine, zdravotnej sestry, a Rodneyho Starmera, ktorý bol nástrojárom.[4][5] Jeho matka mala Stillovu chorobu.[6] Obaja jeho rodičia boli priaznivcami Labouristickej strany a pomenovali ho po prvom parlamentnom vodcovi strany Keirovi Hardiem,[7][8] hoci v roku 2015 priznal, že o tom nevedel.[3] Keir Starmer zložil skúšku 11 plus a dostal sa na Reigate Grammar School, vtedy výberové gymnázium s dobrovoľnou podporou.[8] Škola zmenila formu na samostatnú spoplatnenú školu v roku 1976, keď bol študentom. Až do veku 16 rokov bol oslobodený od platenia poplatkov za štúdium; neskoršie poplatky sa platili zo štipendia, ktoré dostával od charity súkromnej školy.[9][10][11] Medzi jeho spolužiakov patril aj hudobník Norman Cook, s ktorým Starmer chodil na hodiny huslí; Andrew Cooper, ktorý sa stal politikom Konzervatívnej strany; a budúci konzervatívny novinár Andrew Sullivan. Podľa Starmera sa on a Sullivan „hádali kvôli všetkému... politike, náboženstvu a tak ďalej“.[4]

Vo svojich tínedžerských rokoch bol Starmer aktívny v labouristickej politike; bol členom Labouristickej strany mladých socialistov v East Surrey.[12][13] Do 18 rokov bol mladším štipendistom na Guildhall School of Music and Drama a hral na flaute, zobcovej flaute, klavíri a husliach.[14] Starmer študoval právo na Univerzite v Leedse, stal sa členom univerzitného Labouristického klubu a v roku 1985 promoval s vyznamenaním a titulom bakalára práv (LLB), čím sa stal prvým členom svojej rodiny, ktorý promoval.[3][15] Absolvoval postgraduálne štúdium na St Edmund Hall v Oxforde, kde v roku 1986 ukončil štúdium na Oxfordskej univerzite ako bakalár občianskeho práva (BCL).[16][3] V rokoch 1986 až 1987 Starmer pôsobil ako redaktor trockistického radikálneho časopisu Socialist Alternatives. Časopis vydávala organizácia s rovnakým názvom, ktorá zastupovala britskú sekciu International Revolutionary Marxist Tendency (IRMT).[17][18]

Predseda Labouristickej strany (2020 – 2026)

[upraviť | upraviť zdroj]

Líder opozície (2020 – 2024)

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Starmerovho funkčného obdobia sa strana posunula bližšie k politickému stredu.[19][20][21] Vo svojom prvom prejave na výročnej konferencii strany, odkedy sa stal lídrom, v roku 2021 prezentoval svoje zameranie na silnejšiu ekonomiku a tvrdšie postoje voči zločinu, čím stranu posunul od predchádzajúceho vedenia.[22] Do roku 2022 Starmer upustil od väčšiny socialistických politík, ktoré presadzoval počas svojej kandidatúry na predsedu, vrátane prísľubov znárodniť vodárne a energetiku, zrušiť školné a brániť voľný pohyb v rámci EÚ.[23][24] Starmer reagoval na kritiku v roku 2023 vyhlásením, že tieto postoje zostali „dôležitými výrokmi o hodnote a zásadách“, ale vzhľadom na pandémiu COVID-19, vojnu na Ukrajine a hospodársku krízu vyplývajúcu z minirozpočtu na rok 2022 museli byť prispôsobené.[25] Počas Starmerovho funkčného obdobia strana stále podporuje opätovné znárodnenie britských železníc[26] a zaviazala sa vytvoriť energetickú spoločnosť vo verejnom vlastníctve, GB Energy, aby „súťažila so súkromným priemyslom a podporovala čistú energiu“, odlišujúc sa od úplného znárodnenia energetického priemyslu, ako bolo predtým sľúbené.[27][28]

V prejave z 23. februára 2023 Starmer predstavil päť „národných misií“, ktoré mali byť základom pre program labouristov pre všeobecné voľby v roku 2024, pričom vyzval na „desaťročie národnej obnovy“.[29] V prejave sa Starmer zameral na to, aby Spojené kráľovstvo do konca jeho prvého funkčného obdobia dosiahlo najvyšší trvalý rast v G7.[30] Zameral sa tiež na to, aby sa Spojené kráľovstvo stalo „veľmocou čistej energie“ s elektrinou s nulovými uhlíkovými emisiami do roku 2030.[30] Starmer sa tiež zaviazal k reforme zdravotníctva a starostlivosti, zlepšeniu súdneho systému a tiež k „prelomeniu bariér pre príležitosti“ prostredníctvom reforiem vzdelávania a starostlivosti o deti.[30]

Starmer s vtedajším predsedom vlády Borisom Johnsonom a bývalou predsedníčkou vlády Theresou Mayovou na Národnej službe pamäti v roku 2021.

Po minulých obvineniach z antisemitizmu v strane počas Corbynovho úradovania sa Starmer počas ďakovnej reči zaviazal ukončiť antisemitizmus v strane:[31][32] ospravedlnil za „škvrnu“ antisemitizmu vo vnútri strany a dodal, že „tento jed vytrhne z koreňov“.[33] V októbri 2020 Starmer po zverejnení správy komisie pre rovnosť a ľudské práva (EHRC) o antisemitizme v strane prijal jej zistenia a v plnom rozsahu sa v mene strany ospravedlnil Židom.[34][35] Podľa vyjadrenia Corbyna z toho istého dňa bol rozsah problému dramaticky prehnaný z politických dôvodov.[36] Kvôli tejto reakcii mu bolo v strane pozastavené členstvo [36] a 14. novembra 2022 bolo oznámené, že vedenie Labouristickej strany neobnoví Corbynovi členstvo, čo mu zabráni kandidovať vo voľbách za Labouristickú stranu. Vo februári 2023 Starmerove reformy antisemitizmu dosiahli, že EHRC už stranu prestalo monitorovať.[37]

Počas priemyselných štrajkov v rokoch 2022 až 2023 Starmer naliehal na členov tieňovej vlády, aby sa zdržali vstupu do demonštračných skupín. Sam Tarry, tieňový minister pre autobusovú a miestnu dopravu, sa objavil na štrajkovej demonštrácii Národného odboru pracovníkov železničnej a námornej dopravy pred železničnou stanicou Euston. Následne bol odvolaný z funkcie ministra, čo odborári kritizovali.[38][39] Hovorca Labouristickej strany však povedal, že prepustenie nebolo o vystúpení na demonštrácii, ale o schvaľovaní mediálnych vystúpení a rozhovorov.[39]

V septembri 2023 poprehadzoval svoj tieňový kabinet.[40] Toto poprehadzovanie bolo vnímané ako povýšenie členov centristickej Blairovskej frakcie a zbavenie sa viac ľavicových osobností.[41][42]

Od konca roku 2021 si strana udržiavala vedúce postavenie v prieskumoch verejnej mienky pred vládnucou Konzervatívnou stranou, často s veľmi veľkými rozdielmi, vrátane najvyššieho náskoku v prieskumoch zo všetkých strán za viac ako 20 rokov počas vládnej krízy za vlády Liz Trussovej.[43][44] Počas komunálnych volieb v roku 2023 získala Labouristická strana viac ako 500 miestnych poslancov a kontrolu nad 22 radami, čím sa stala po prvýkrát od roku 2002 najväčšou stranou v miestnej samospráve.[45] Labouristi dosiahli zisky v komunálnych voľbách v roku 2024, vrátane víťazstva vo voľbách starostu West Midlands.[46] Starmer doviedol svoju stranu do všeobecných volieb v roku 2024, o ktorých povedal, že sú „príležitosťou na zmenu“ a ponúkol tri dôvody, prečo by voliči mali voliť labouristov: po prvé „zastaviť chaos“, po druhé „pretože je čas na zmenu“ a po tretie preto, lebo „Labouristi majú dlhodobý plán na prestavbu Británie“, ktorý „je pripravený a bude plne financovaný“.[47]

Predseda vlády (2024 – 2026)

[upraviť | upraviť zdroj]
Starmerov prvý prejav na poste predsedu vlády

Vo voľbách 4. júla 2024 získali Starnerovi Labouristi drvivú väčšinu kresiel v Dolnej snemovni, čím sa skončila 14-ročná vláda Konzervatívnej strany. Starmer bol ako líder najväčšej strany v Dolnej snemovni 5. júla vymenovaný za premiéra kráľom Karolom III., ktorý ho poveril zložením novej vlády. Krátko potom sa presunul z Buckinghamského paláca na Downing Street, kde ho prívitali jeho podporovatelia a kde predniesol svoj prvý prejav ako premiér, v ktorom si okrem iného uctil odchádzajúceho premiéra Rishiho Sunaka, pričom poďakoval za „oddanosť a ťažkú prácu, ktorú vykonal pri vedení krajiny.“[48]

Kabinet

[upraviť | upraviť zdroj]

Starmer si po nástupe do úradu, od 5. do 7. júla, začal vyberať ministrov do svojho kabinetu, pričom sa jeho kabinet prvýkrát stretol 6. júla. V Starmerovom kabinete boli rekordne zastúpené ženy, ktoré tvoria polovicu jeho kabinetu, vrátane troch z piatich najvyšších postov v britskej vláde.[49]

Domáca politika

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci domácej politiky Starmer za svoje priority označil veci obsiahnuté v programe Labouristov z roku 2024, t.j. ekonomický rast, reformu plánovacieho systému, infraštruktúru, energetiku, zdravotníctvo, školstvo, detskú starostlivosť a posilnenie práv pracujúcich. Pri prvom zasadnutí novozvoleného parlamentu predstavil 39 návrhov, ktoré mali Labouristi v nasledujúcich mesiacoch predniesť, ako napríklad zoštátnenie železníc a lokálnej autobusovej dopravy, zosilnenie práv zamestancov, riešenie nelegálnej migrácie, reforma Snemovne lordov a zrýchlenie výstavby „kvalitnej infraštruktúry a domov“. Zahrnuté boli aj návrhy zákona od predchádzajúcej konzervatívnej vlády, najmä Zákon o tabaku a vapeoch.[50][51]

Nová ministerka financií Rachel Reevesová obvinila predchádzajúcu vládu zo zanechania fiškálnej „čiernej diery“ v hodnote 22 miliárd libier a 29. júla 2024 ohlásila škrtnutie dávok na zimné vykurovanie pre zhruba 10 miliónov dôchodcov.[52][53] Starmer uprostred kritiky obhajoval tento škrt nutnosťou robiť ťažké finančné rozhodnutia.[54] 9. júna 2025 však vláda zvrátila väčšinu týchto škrtov, podľa nej vďaka „zlepšeným verejným financiám“.[55]

Starmerova vláda dosiahla dohodu s odborármi zastupujúcimi železničný a zdravotnícky personál, čím počas prvých mesiacov jej pôsobenia ukončila súvisiace štrajky.[56] V auguste 2024 odsúhlasila vláda zvýšenie miezd zamestancov verejného sektoru o 5 až 7%.[57] V októbri 2024 vláda predstavila Zákon o právach zamestancov, ktorý nadobudol platnosť v decembri 2025.[58] Tento zákon zahŕňa zvýšenie minimálnej mzdy a niekoľko ďalších práv, vrátane ochrany pred neférovým prepustením a právo zamestanca na požiadanie o flexibilné pracovné pomery.[59][60]

V oblasti imigrácie medzi prvé Starmerove kroky patrilo zrušenie plánu na procesovanie žiadostí o azyl v Rwande.[61] V novembri 2024 sľúbil opatrenia na zníženie miery imigrácie.[62] V máji 2025 vyhlásil, že vysoká miera imigrácie spôsobila „nevypočítateľné škody“ v spoločnosti a varoval, že zo Spojeného kráľovstva sa môže stať „ostrov cudzích ľudí“, čo bolo kritizované v ľavicových kruhoch.[63][64] V novembri 2025 označil Starmer medziročný pokles čistej migrácie (počet imigrantov mínus počet emigrantov) na 204 000 za „krok správnym smerom“.[65]

Starmer odmietol zrušiť limit rodičovských dávok na dve deti, ktoré zaviedla Cameronova vláda v roku 2013 kvôli finančným dôvodom. Jeho Labouristická strana dočasne pozastavila členstvo siedmim jej poslancom, ktorí hlasovali za návrh zákona od Škótskej národnej strany na zrušenie tohto limitu.[66]

Ako riešenie na preplnenosť väzníc Starmerova vláda zaviedla plán na predčasné prepustenie tisícok väzňov v Anglicku a Walese. Predčasné prepustenie bolo možné po odslúžení 40% dĺžky rozsudku namiesto predchádzajúcich 50% pod predošlou vládou.[67] Viac ako 1 700 väzňov bolo prepustených v septembri.[68] Neskôr sa ukázalo, že jeden z predčasne prepustených väzňov bol obvinený zo sexuálneho násilia v ten istý deň, v ktorý bol prepustený.[69] Starmer obhajoval tento plán a obvinil predchádzajúcu vládu zo zanedbania väzenského systému, pričom sľúbil výstavbu nových väzníc.[70][71]

Počas prvého mesiaca Starmerovho pôsobenia došlo k útoku nožom v Southporte, pri ktorom zahynuli tri malé dievčatá.[72] V reakcii na nepokoje spojené s útokom Starmer ohlásil zriadenie nového Národného programu pre násilné nepokoje, ktorého cieľom je zlepšiť spoluprácu medzi policajnými jednotkami počas nepokojov.[73]

Zahraničná politika

[upraviť | upraviť zdroj]

V zahraničnej politike Starmer pokračoval v podpore Ukrajiny počas prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu a Izrael vo vojne v Gaze. V prípade druhej menovanej vojny však žiadal o prímerie a 21. septembra 2025 britská vláda diplomaticky uznala Palestínsky štát.[74]

Verejná mienka

[upraviť | upraviť zdroj]

Starmer nebol populárny medzi medzi britskou verejnosťou.[75] Jeho priemerná miera čistej dôvery (počet dôverujúcich mínus počet nedôverujúcich) začala na kladných číslach a počas jeho priemérstva sa predpadla na -46% v novembri 2025. Podľa prieskumu od Ipsosu bol Starmer najnepopulárnejším predsedom vlády odkedy Ipsos začal robiť prieskumy v roku 1977. 13% ľudí bolo spokojných s jeho výkonom, 79% nie.[76] Počas jeho predsedníctva došlo k výraznému poklesu podpory Labouristickej strany, exodusu jej ľavicovejších voličov (najmä v prospech Zelenej strany) a stratám v komunálnych voľbách v roku 2025 a 2026, čo napokon vyústilo v jeho rezignáciu.[77] Svoju demisiu odovzdal kráľovi Karolovi III. 20. júla 2026. Vo funkcii ho nasledoval Andy Burnham, bývalý starosta Veľkého Manchesteru.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Starmer sa oženil s Victoriou Alexandrovou v roku 2007.[78] Predtým bola právničkou, ale teraz pracuje v NHS v oblasti ochrany zdravia pri práci.[4][79] Ich dve deti sú vychovávané k poznaniu židovskej viery a pôvodu ich starých rodičov z matkinej strany.[80] Sám Starmer uviedol, že neverí v Boha, ale verí vo vieru a jej silu spájať ľudí.[81] Starmer osobne je peskatarián a jeho manželka je vegetariánka. Svoje deti vychovávali ako vegetariánov až do veku 10 rokov, vtedy dostali možnosť jesť mäso.[82]

Starmer je vášnivý futbalista, ktorý hral za amatérsky tím zo severného Londýna Homerton Academicals,[8] a podporuje Arsenal v Premier League.[4]

Počas vystúpenia v Dolnej snemovni 31. januára 2022 vtedajší premiér Boris Johnson neprávom obvinil Starmera z toho, že nestíhal sériového sexuálneho delikventa Jimmyho Savileho, keď bol riaditeľom prokuratúry (DPP) v Korunnej prokuratúre (CPS). Starmer bol DPP v rokoch bezprostredne pred Savileho smrťou, ale neexistujú dôkazy, že by sa podieľal na rozhodnutí o jeho stíhaní.[83] 3. februára, počas rozhovoru pre Sky News, Johnson obhajoval svoje komentáre a uviedol, že v roku 2013 sa Starmer ospravedlnil, pretože CPS nevyšetrila Savilea; Johnson však potom povedal: „Úplne chápem, že on [Starmer] nemal s týmito rozhodnutiami nič spoločné“.[84]

Ocenenia a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
Hviezda udelená tým, ktorí boli vymenovaní za veliteľa rytiera Rádu kúpeľa, vrátane Starmera.
  • V roku 2002 bol vymenovaný za poradcu kráľovnej (QC).[85]
  • Cena Bar Council Sydney Elland Goldsmith Award v roku 2005 za jeho výnimočný prínos k pro bono práci pri spochybňovaní trestu smrti v Ugande, Keni, Malawi a Karibiku.[86]
  • Čestný člen St Edmund Hall, Oxford.[87]
  • V roku 2014 vymenovaný za rytiera veliteľa Rádu kúpeľa (KCB) v rámci novoročných vyznamenaní za „služby v oblasti práva a trestného súdnictva“.[88]
  • Zložil prísahu v súkromnej rade Spojeného kráľovstva 19. júla 2017.[89] To mu umožnilo byť oslovovaný ako „The Right Honourable“.[90]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TASR. Karol III. vymenoval Keira Starmera za nového premiéra. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-07-05. Dostupné online [cit. 2024-07-05].
  2. ↑ MOSS, Stephen. Labour’s Keir Starmer: ‘If we don’t capture the ambitions of a generation, it doesn’t matter who is leading the party’ [online]. The Guardian, 2016-04-09, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 3 4 LAMDEN, Tim. Sir Keir Starmer: ‘My mum’s health battles have inspired me’ [online]. Ham&High, 2015-03-27, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. 1 2 3 4 5 MAGUIRE, Patrick. Keir Starmer: The sensible radical [online]. The New Statesman, 2020-03-31, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ ASHTON, Emily. Keir Starmer Is Not Who You Think He Is [online]. BuzzFeed, 2020-02-12, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ STEWART, Heather. Keir Starmer had no enemies. Can he keep it that way?. The Guardian, 2020-03-27. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  7. ↑ BATES, Stephen. 'He has an ability to motivate and is not easily cowed. If there is a row with the government he will fight his corner'. The Guardian, 2008-07-31. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  8. 1 2 3 MOSS, Stephen. Keir Starmer: 'I wouldn't characterise myself as a bleeding heart liberal . . .'. The Guardian, 2009-09-20. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  9. ↑ Schools (Status) (Hansard, 5 November 1980) [online]. api.parliament.uk, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  10. ↑ HARRIS, Tom. Lord Ashcroft’s unauthorised biography of Keir Starmer is as dry as the Labour leader. The Telegraph, 2021-08-12. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  11. ↑ TURNER, Camilla. Exclusive: 'Hypocrite' Keir Starmer benefited from private school charity. The Telegraph, 2023-01-28. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  12. ↑ ASHTON, Emily. Keir Starmer Is Not Who You Think He Is [online]. BuzzFeed, 2020-02-12, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ MAGUIRE, Patrick. Keir Starmer: The sensible radical [online]. The New Statesman, 2020-03-31, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Hello: MP Keir Starmer – On The Hill [online]. On The Hill, 2015-11-22, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Labour leadership winner: Sir Keir Starmer. BBC, 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  16. ↑ Keir STARMER [online]. Debrett's, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. Archivované 2015-02-23 z originálu. (po anglicky)
  17. ↑ KENBER, Billy. Keir Starmer: Radical who attacked Kinnock in Marxist journal [online]. www.thetimes.com, 2024-06-09, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ British Pabloism [online]. British Pabloism, 2016-09-01, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ ‘No Drama Starmer’: Is the UK Labour Party quietly marching back to power? [online]. POLITICO, 2022-09-27, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ CECIL, Nicholas. Sir Keir Starmer to declare Labour is ‘party of the centre-ground’ once again [online]. Evening Standard, 2022-09-26, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Labour set to ditch pledge for free university tuition, Starmer says. BBC, 2023-05-02. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  22. ↑ CASTLE, Stephen. U.K. Labour Leader Makes a Firm Push to the Political Center. The New York Times, 2021-09-29. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  23. ↑ GUTTERIDGE, Nick. Sir Keir Starmer scraps 10 ‘socialist’ Labour pledges. The Telegraph, 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  24. ↑ Keir Starmer revealed his ‘real politics’ by ditching left-wing pledges, ally says [online]. POLITICO, 2023-06-30, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ ALLEGRETTI, Aubrey. Keir Starmer denies abandoning Labour leadership pledges. The Guardian, 2023-02-23. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  26. ↑ BUNN, Jonathan. Labour commits to bringing railways back into public ownership. The Independent, 2023-10-09. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  27. ↑ Labour conference votes to nationalise energy. BBC, 2023-10-09. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  28. ↑ Keir Starmer speech: Labour plans publicly owned renewable energy giant. BBC, 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  29. ↑ CRERAR, Pippa. Keir Starmer: Labour already planning second term in government. The Guardian, 2023-02-23. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  30. 1 2 3 Labour’s Keir Starmer sets out ‘5 missions,’ promises detail later [online]. POLITICO, 2023-02-23, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Labour leadership winner: Sir Keir Starmer. BBC News, 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  32. ↑ A guide to Labour Party anti-Semitism claims. BBC News, 2018-08-01. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  33. ↑ New Labour leader Keir Starmer vows to lead party into 'new era'. BBC News, 2020-04-04. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  34. ↑ WALKER, Peter. Keir Starmer: EHRC antisemitism report is day of shame for Labour. The Guardian, 2020-10-29. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  35. ↑ SYAL, Rajeev. Antisemitism in Labour: what did the report find and what happens next?. The Guardian, 2020-10-29. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  36. 1 2 Jeremy Corbyn vows to fight suspension from Labour Party over response to antisemitism report [online]. Sky News, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ SCOTT, Jennifer; MORRIS, Sophie. Starmer rules out Jeremy Corbyn standing for Labour at next election as watchdog ends antisemitism probe [online]. Sky News, 2023-02-15, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ TAYLOR, Harry. Keir Starmer tells Labour frontbench they should not join rail strike pickets. The Guardian, 2022-06-20. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  39. 1 2 ELGOT, Jessica. Shadow ministers question Labour’s stance on strikes after Tarry sacking. The Guardian, 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  40. ↑ Labour reshuffle: Sir Keir Starmer to shake up shadow cabinet. BBC News, 2023-09-03. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  41. ↑ FORREST, Adam. Keir Starmer accused of promoting ‘narrow band of Blairites’. The Independent, 2023-09-04. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  42. ↑ BROWN, Alexander. Labour reshuffle: Sir Keir Starmer's reshuffle purges left with right in complete control as Lisa Nandy suffers demotion [online]. The Scotsman, 2023-09-04, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ Britons now think that Labour will win a majority at the next election | YouGov [online]. yougov.co.uk, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Labour surge to 33-point lead over the Conservatives in new poll [online]. itv, 2022-09-22, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Local elections 2023: Tory losses a clear rejection of Rishi Sunak, says Labour. BBC News, 2023-05-05. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  46. ↑ Seven takeaways from the local elections. BBC News, 2024-05-03. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  47. ↑ Keir Starmer delivering a speech on the announcement of the UK General Election [online]. Labouristická strana, 2024-05-22, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Keir Starmer's first speech as Prime Minister: 5 July 2024 [online]. GOV.UK, 2024-07-05, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ Who's in Keir Starmer's new cabinet? [online]. www.bbc.com, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ King's Speech: Keir Starmer pledges growth but warns of 'no quick fix' [online]. www.bbc.com, 2024-07-17, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ Key points in King's Speech at a glance [online]. www.bbc.com, 2024-07-17, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ Chancellor Rachel Reeves scraps some winter fuel payments as she reveals cuts to fill 'black hole' in public finances [online]. Sky News, 2024-07-29, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ Winter fuel payment: Warning more older people to live in poverty [online]. www.bbc.com, 2024-10-01, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ Keir Starmer defends tough decision to cut winter fuel payment [online]. www.bbc.com, 2024-09-08, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ UK restores winter fuel payments to millions of pensioners in major U-turn [online]. Reuters, 2025-06-09, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Starmer Faces Growing UK Strike Action in Next Test for Premier. BNN Bloomberg, 2024-08-19. Dostupné online [cit. 2026-08-19]. (po anglicky)
  57. ↑ MASON, Rowena; EDITOR, Rowena Mason Whitehall. Tories accuse Starmer of losing control of public sector pay with strike deals. The Guardian, 2024-08-16. Dostupné online [cit. 2026-08-19]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  58. ↑ Employment Rights Act 2025 [online]. Acas, 2026-07-07, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ Government envisages four phase implementation for flagship employment bill [online]. Business Weekly, 2025-08-08, [cit. 2029-08-19]. Dostupné online. Archivované 2025-09-14 z originálu. (po anglicky)
  60. ↑ Government unveils significant reforms to employment rights [online]. GOV.UK, 2024-10-10, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. ↑ Starmer kills off Rwanda plan on first day as PM [online]. The Telegraph, 2024-07-05, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ UK's Starmer pledges to reduce immigration with points-based reform [online]. Reuters, 2024-11-28, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. ↑ STAFF, Pa Political. Starmer lays out immigration controls after ‘incalculable damage’ to society [online]. The Standard, 2025-05-12, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. ↑ Starmer apologises for ‘island of strangers’ remark [online]. Financial Times, 2025-06-27, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  65. ↑ UK net migration falls sharply with drop in arrivals for work and study [online]. www.bbc.com, 2025-11-27, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  66. ↑ Labour suspends seven rebel MPs over two-child benefit cap [online]. BBC News, 2024-07-23, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  67. ↑ Thousands of prisoners to be released early to ease overcrowding [online]. www.bbc.com, 2024-07-12, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  68. ↑ Prisoners released early but some victims 'not warned' [online]. www.bbc.com, 2024-09-10, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ Government defends early release scheme after freed prisoner charged with sexual assault [online]. www.bbc.com, 2024-09-15, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  70. ↑ Starmer defends releasing prisoners from jail early to free up cell space [online]. The Independent, 2024-09-11, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  71. ↑ New 1,500-place prison opens as government grips crisis [online]. GOV.UK, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  72. ↑ DAVIES, Alys. Clashes in Southport after town mourns in vigil for victims of stabbing attack [online]. BBC News, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  73. ↑ Starmer announces new plan for police forces to tackle violent disorder [online]. www.bbc.com, 2024-08-01, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. ↑ Hamas declares ‘victory’ after UK recognition of Palestine [online]. The Telegraph, 2025-09-21, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  75. ↑ ELLYATT, Holly. Starmer has delivered some key wins for the UK recently, so why is he so unpopular? [online]. CNBC, 2025-05-25, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  76. ↑ EDWARDS, Christian. Keir Starmer is polling as the UK’s most unpopular prime minister on record. Where did it all go wrong? | CNN. CNN, 2025-09-30. Dostupné online [cit. 2026-08-19]. (po anglicky)
  77. ↑ For Starmer, the clock is ticking [online]. POLITICO, 2026-02-05, [cit. 2026-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  78. ↑ BICKERSTAFF, Isaac. What do we know about Sir Keir Starmer’s wife, Lady Starmer? [online]. Tatler, 2020-04-24, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  79. ↑ Keir Starmer: ‘The government has been slow in nearly all of the major decisions’ [online]. www.ft.com, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
  80. ↑ HARPIN, Lee. Starmer: Our kids are being brought up to know their Jewish backgrounds [online]. www.thejc.com, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  81. ↑ WILLIAMS, Rhiannon. Keir Starmer: I may not believe in god, but I do believe in faith [online]. inews.co.uk, 2021-04-11, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. Archivované 2021-07-09 z originálu. (po anglicky)
  82. ↑ HOLL-ALLEN, Genevieve. Sir Keir Starmer: I didn’t let my children eat meat until they were 10. The Telegraph, 2023-07-26. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  83. ↑ No evidence for Boris Johnson's claim about Keir Starmer and Jimmy Savile. BBC News, 2022-02-01. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  84. ↑ Boris Johnson tries to 'clarify' Jimmy Savile 'slur' against Sir Keir Starmer after days of criticism [online]. Sky News, 2022-02-03, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  85. ↑ Crown Office | The Gazette [online]. www.thegazette.co.uk, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
  86. ↑ Knighthood: former Director of Public Prosecutions Keir Starmer QC [online]. Awards Intelligence, 2014-01-02, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. Archivované 2019-10-21 z originálu.
  87. ↑ Sir Keir Starmer Honorary Fellow [online]. St Edmund Hall, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  88. ↑ The New Year Honours List 2014 – Higher Awards [online]. 2014, [cit. 2024-06-10]. S. 2. Dostupné online. (po anglicky)
  89. ↑ BUSINESS TRANSACTED AND ORDERS APPROVED AT THE PRIVY COUCIL HELD BY THE QUEEN AT BUCKINGHAM PALACE ON 19TH JULY 2017 [online]. 2017-07-19, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. Archivované 2017-08-30 z originálu. (po anglicky)
  90. ↑ History [online]. The Privy Council Office, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. Archivované 2021-01-07 z originálu. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Keir Starmer

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Keir Starmer na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Keir_Starmer&oldid=8362695“