Preskočiť na obsah

Keir Starmer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Keir Starmer
Oficiálny portrét, 2017
Oficiálny portrét, 2017
Keir Starmer, podpis
Líder opozície
Momentálne v úrade
od 4. apríl 2020
PanovníciAlžbeta II.
Karol III.
PremiériBoris Johnson
Liz Trussová
Rishi Sunak
Predchodca Jeremy Corbyn
Predseda Labouristickej strany
Momentálne v úrade
od 4. apríl 2020
Predchodca Jeremy Corbyn
Poslanec dolnej komory parlamentu
volebný obdvod Holborn and St Pancras
V úrade
7. máj 2015 – 30. máj 2024
Predchodca Frank Dobson TBC Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoKeir Rodney Starmer
Narodenie2. september 1962 (61 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Politická stranaLabouristická strana
Alma materUniversity of Leeds
University of Oxford
Rodina
Manželka
Victoria Alexander
(2007-)
Deti2
Odkazy
Keir Starmer na keirstarmer.com
Spolupracuj na CommonsKeir Starmer
(multimediálne súbory)

Sir Keir Rodney Starmer KCB KC (* 2. september 1962, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský politik a právnik, ktorý je od roku 2020 lídrom opozície a Labouristickej strany. Od roku 2015 je zároveň poslancom parlamentu za Holborn and St Pancras. Ideoloicky sa označuje za progresívca a súčasť politického stredu.

Raný život a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Keir Rodney Starmer sa narodil v Southwarku v Londýne 2. septembra 1962. Vyrastal v malom mestečku Oxted v Surrey.[1][2][3] Bol druhým zo štyroch detí Josephine, zdravotnej sestry, a Rodneyho Starmera, ktorý bol nástrojárom.[3][4] Jeho matka mala Stillovu chorobu.[5] Obaja jeho rodičia boli priaznivci Labouristickej strany a pomenovali ho po prvom parlamentnom vodcovi strany Keirovi Hardiemu,[6][7] hoci v roku 2015 priznal, že o tom nevedel.[2] Keir Starmer zložil skúšku 11 plus a dostal sa na Reigate Grammar School, vtedy dobrovoľné výberové gymnázium.[7] Škola bola konvertovaná na samostatnú spoplatnenú školu v roku 1976, keď bol študentom. Až do veku 16 rokov bol oslobodený od platenia poplatkov za štúdium; poplatky v šiestej forme sa platili zo štipendia, ktoré dostával od charity súkromnej školy.[8][9][10] Medzi jeho spolužiakov patril aj hudobník Norman Cook, s ktorým Starmer chodil na hodiny huslí; Andrew Cooper, ktorý sa stal politikom Konzervatívnej strany; a budúci konzervatívny novinár Andrew Sullivan. Podľa sa Starmera on a Sullivan „hádali kvôli všetkému... politike, náboženstvu, a tak ďalej“.[3]

Vo svojich tínedžerských rokoch bol Starmer aktívny v labouristickej politike; bol členom Labouristickej strany mladých socialistov v East Surrey.[11][12] Do 18 rokov bol mladším exhibicionistom na Guildhall School of Music and Drama a hral na flaute, zobcovej flaute, klavíri a husliach.[13] Starmer študoval právo na Univerzite v Leedse, stal sa členom univerzitného klubu práce a v roku 1985 promoval s vyznamenaním a titulom bakalára práv (LLB), čím sa stal prvým členom svojej rodiny, ktorý promoval.[2][14] Absolvoval postgraduálne štúdium na St Edmund Hall v Oxforde, kde v roku 1986 ukončil štúdium na Oxfordskej univerzite ako bakalár občianskeho práva (BCL).[15][2] V rokoch 1986 až 1987 Starmer pôsobil ako redaktor trockistického radikálneho časopisu Socialist Alternatives. Časopis vyrábala organizácia s rovnakým názvom, ktorá zastupovala britskú sekciu International Revolutionary Marxist Tendency (IRMT).[16][17]

Predseda Labouristickej strany (2020 – súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Líder opozície[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Starmerovho funkčného obdobia sa strana posunula bližšie k politickému stredu.[18][19][20] Vo svojom prejave na výročnej konferencii strany v roku 2021, keď Starmer prvýkrát osobne vystúpil na výročnej konferencii odkedy sa stal lídrom, prezentoval svoje zameranie na silnejšiu ekonomiku a tvrdšie postoje voči zločinu, čím stranu posunul od predchádzajúceho vedenia.[21] Do roku 2022 Starmer upustil od väčšiny socialistických politík, ktoré presadzoval počas svojej kandidatúry na predsedu, vrátane prísľubov znárodniť vodu a energiu, zrušiť školné a brániť voľný pohyb v rámci EÚ.[22][23] Starmer reagoval na kritiku v roku 2023 vyhlásením, že tieto politiky zostali „dôležitými výrokmi o hodnote a zásadách“, ale citoval pandémiu COVID-19, vojnu na Ukrajine a hospodársku krízu vyplývajúcu z minirozpočtu na rok 2022, ako dôvody, ktoré znamenali, že tieto sľuby museli byť prispôsobené.[24] Počas Starmerovho funkčného obdobia strana stále podporuje renacionalizáciu britských železníc[25] a zaviazala sa vytvoriť energetickú spoločnosť vo verejnom vlastníctve, GB Energy, aby „súťažila so súkromným priemyslom a podporovala čistú energiu“, odlišujúc sa od úplného znárodnenia energetického priemyslu, ako bolo predtým sľúbené.[26][27]

V prejave z 23. februára 2023 Starmer predstavil päť „národných misií“, ktoré mali byť základom pre program labouristov pre všeobecné voľby v roku 2024, pričom vyzval na „desaťročie národnej obnovy“.[28] V prejave sa Starmer zameral na to, aby Spojené kráľovstvo do konca svojho prvého funkčného obdobia dosiahlo najvyšší trvalý rast v G7.[29] Zameral sa tiež na to, aby sa Spojené kráľovstvo stalo „veľmocou čistej energie“ s elektrinou s nulovými uhlíkovými emisiami do roku 2030.[29] Starmer sa tiež zaviazal k reforme zdravotníctva a starostlivosti, zlepšeniu súdneho systému a tiež k „prelomeniu bariér pre príležitosti“ prostredníctvom reforiem vzdelávania a starostlivosti o deti.[29]

Starmer s vtedajším predsedom vlády Borisom Johnsonom a bývalou predsedníčkou vlády Theresou Mayovou na Národnej službe pamäti v roku 2021.

Po minulých obvineniach z antisemitizmu v strane počas Corbynovho úradovania sa Starmer počas ďakovnej reči zaviazal ukončiť antisemitizmus v strane:[30][31] ospravedlnil za „škvrnu“ antisemitizmu vo vnútri strany a dodal, že „tento jed vytrhne z koreňov“.[32] V októbri 2020 Starmer po zverejnení správy komisie pre rovnosť a ľudské práva (EHRC) o antisemitizme v strane prijal jej zistenia v plnom rozsahu sa ospravedlnil sa Židom v mene strany.[33][34] Neskôr v ten deň Corbyn uviedol, že „rozsah problému bol tiež dramaticky prehnaný z politických dôvodov“.[35] Neskôr bol mu bolo pozastavené členstvo kvôli jeho reakcii na správu.[35] 14. novembra 2022 bolo oznámené, že vedenie Labouristickej strany neobnoví Corbynovi bič, čo mu zabráni kandidovať vo voľbách v mene Labouristickej strany. Vo februári 2023 Starmerove reformy antisemitizmu dosiahli, že EHRC už stranu prestalo monitorovať.[36]

Počas priemyselných štrajkov v rokoch 2022 až 2023 Starmer naliehal na členov tieňovej vlády, aby sa zdržali vstupu do demonštračných skupín. Sam Tarry, tieňový minister pre autobusy a miestnu dopravu, sa objavil na štrajkovej demonštrácii Národnej únie pracovníkov železničnej, námornej a dopravy pred vlakovou stanicou Euston. Následne bol odvolaný z funkcie ministra, čo kritizovali odborári.[37][38] Hovorca labouristickej strany však povedal, že prepustenie nebolo „o vystúpení na demonštrácii. Členovia frontbench sa zaväzujú ku kolektívnej zodpovednosti. To zahŕňa schvaľovanie mediálnych vystúpení a rozhovorov dohodnutými frontbench pozíciami“.[38]

V septembri 2023 poprehazdoval svoj tieňový kabinet.[39] Toto poprehadzovanie bolo vnímané ako provýšenie Blairovcov a degradácia tých na mäkkej ľavici.[40][41]

Od konca roku 2021 si strana udržiava vedúce postavenie v prieskumoch verejnej mienky nad vládnucou Konzervatívnou stranou, často s veľmi veľkými rozdielmi, vrátane najvyššieho náskoku v prieskumoch zo všetkých strán za viac ako 20 rokov počas vládnej krízy za vlády Liz Trussovej.[42][43] Počas komunálnych volieb v roku 2023 získala Labouristická strana viac ako 500 členov rady a 22 rád, čím sa stala po prvýkrát od roku 2002 najväčšou stranou v miestnych samosprávach.[44] Labouristi dosiahli zisky v komunálnych voľbách v roku 2024, vrátane víťazstva vo voľbách starostu West Midlands.[45] Starmer viedol svoju stranu vo všeobecných voľbách v roku 2024, o ktorých povedal, že sú „príležitosťou na zmenu“ a ponúkol tri dôvody, prečo by voliči mali voliť labouristov, po prvé „zastaviť chaos“, po druhé „pretože je čas na zmenu“ a po tretie preto, lebo Labouristi majú „dlhodobý plán na prestavbu Británie“, ktorý „je pripravený ísť a bude plne financovaný“.[46]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Starmer sa oženil s Victoriou Alexandrovou v roku 2007.[47] Predtým bola právničkou, ale teraz pracuje v NHS v oblasti ochrany zdravia pri práci.[3][48] Ich dve deti sú vychovávané k poznaniu židovskej viery a pôvodu ich starých rodičov z matkinej strany.[49] Sám Starmer uviedol, že neverí v Boha, ale verí vo vieru a jej silu spájať ľudí.[50] Starmer osobne je peskatarián a jeho manželka je vegetariánka. Svoje deti vychovávali ako vegetariánov až do veku 10 rokov, vtedy dostali možnosť jesť mäso.[51]

Starmer je vášnivý futbalista, ktorý hral za amatérsky tím zo severného Londýna Homerton Academicals,[7] a podporuje Arsenal v Premier League.[3]

Počas vystúpenia v Dolnej snemovni 31. januára 2022 vtedajší premiér Boris Johnson neprávom obvinil Starmera z toho, že nestíhal sériového sexuálneho delikventa Jimmyho Savileho, keď bol riaditeľom prokuratúry (DPP) v Korunnej prokuratúre (CPS). Starmer bol DPP v rokoch bezprostredne pred Savileho smrťou, ale neexistujú dôkazy, že by sa podieľal na rozhodnutí o jeho stíhaní.[52] 3. februára, počas rozhovoru pre Sky News, Johnson obhajoval svoje komentáre a uviedol, že v roku 2013 sa Starmer ospravedlnil, pretože CPS nevyšetrila Savilea; Johnson však potom povedal: „Úplne chápem, že on [Starmer] nemal s týmito rozhodnutiami nič spoločné“.[53]

Ocenenia a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda udelená tým, ktorí boli vymenovaní za veliteľa rytiera Rádu lázne, vrátane Starmera.
  • V roku 2002 bol vymenovaný za poradcu kráľovnej (QC).[54]
  • Cena Bar Council Sydney Elland Goldsmith Award v roku 2005 za jeho výnimočný prínos k pro bono práci pri spochybňovaní trestu smrti v Ugande, Keni, Malawi a Karibiku.[55]
  • Čestný člen St Edmund Hall, Oxford.[56]
  • V roku 2014 vymenovaný za rytiera veliteľa Rádu lázne (KCB) v rámci novoročných vyznamenaní za „služby v oblasti práva a trestného súdnictva“.[57]
  • Zložil prísahu v súkromnej rade Spojeného kráľovstva 19. júla 2017.[58] To mu umožnilo byť štylizovaný ako „The Right Honourable“.[59]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MOSS, Stephen. Labour’s Keir Starmer: ‘If we don’t capture the ambitions of a generation, it doesn’t matter who is leading the party’ [online]. The Guardian, 2016-04-09, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d LAMDEN, Tim. Sir Keir Starmer: ‘My mum’s health battles have inspired me’ [online]. Ham&High, 2015-03-27, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d e MAGUIRE, Patrick. Keir Starmer: The sensible radical [online]. The New Statesman, 2020-03-31, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ ASHTON, Emily. Keir Starmer Is Not Who You Think He Is [online]. BuzzFeed, 2020-02-12, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ STEWART, Heather. Keir Starmer had no enemies. Can he keep it that way?. The Guardian, 2020-03-27. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  6. ↑ BATES, Stephen. 'He has an ability to motivate and is not easily cowed. If there is a row with the government he will fight his corner'. The Guardian, 2008-07-31. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  7. ↑ a b c MOSS, Stephen. Keir Starmer: 'I wouldn't characterise myself as a bleeding heart liberal . . .'. The Guardian, 2009-09-20. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  8. ↑ Schools (Status) (Hansard, 5 November 1980) [online]. api.parliament.uk, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  9. ↑ HARRIS, Tom. Lord Ashcroft’s unauthorised biography of Keir Starmer is as dry as the Labour leader. The Telegraph, 2021-08-12. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  10. ↑ TURNER, Camilla. Exclusive: 'Hypocrite' Keir Starmer benefited from private school charity. The Telegraph, 2023-01-28. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  11. ↑ ASHTON, Emily. Keir Starmer Is Not Who You Think He Is [online]. BuzzFeed, 2020-02-12, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ MAGUIRE, Patrick. Keir Starmer: The sensible radical [online]. The New Statesman, 2020-03-31, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Hello: MP Keir Starmer – On The Hill [online]. On The Hill, 2015-11-22, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Labour leadership winner: Sir Keir Starmer. BBC, 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  15. ↑ Keir STARMER [online]. Debrett's, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. Archivované 2015-02-23 z originálu. (po anglicky)
  16. ↑ KENBER, Billy. Keir Starmer: Radical who attacked Kinnock in Marxist journal [online]. www.thetimes.com, 2024-06-09, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ British Pabloism [online]. British Pabloism, 2016-09-01, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ ‘No Drama Starmer’: Is the UK Labour Party quietly marching back to power? [online]. POLITICO, 2022-09-27, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ CECIL, Nicholas. Sir Keir Starmer to declare Labour is ‘party of the centre-ground’ once again [online]. Evening Standard, 2022-09-26, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Labour set to ditch pledge for free university tuition, Starmer says. BBC, 2023-05-02. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  21. ↑ CASTLE, Stephen. U.K. Labour Leader Makes a Firm Push to the Political Center. The New York Times, 2021-09-29. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  22. ↑ GUTTERIDGE, Nick. Sir Keir Starmer scraps 10 ‘socialist’ Labour pledges. The Telegraph, 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  23. ↑ Keir Starmer revealed his ‘real politics’ by ditching left-wing pledges, ally says [online]. POLITICO, 2023-06-30, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ ALLEGRETTI, Aubrey. Keir Starmer denies abandoning Labour leadership pledges. The Guardian, 2023-02-23. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  25. ↑ BUNN, Jonathan. Labour commits to bringing railways back into public ownership. The Independent, 2023-10-09. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  26. ↑ Labour conference votes to nationalise energy. BBC, 2023-10-09. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  27. ↑ Keir Starmer speech: Labour plans publicly owned renewable energy giant. BBC, 2022-09-27. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. (po anglicky)
  28. ↑ CRERAR, Pippa. Keir Starmer: Labour already planning second term in government. The Guardian, 2023-02-23. Dostupné online [cit. 2024-06-09]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  29. ↑ a b c Labour’s Keir Starmer sets out ‘5 missions,’ promises detail later [online]. POLITICO, 2023-02-23, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Labour leadership winner: Sir Keir Starmer. BBC News, 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  31. ↑ A guide to Labour Party anti-Semitism claims. BBC News, 2018-08-01. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  32. ↑ New Labour leader Keir Starmer vows to lead party into 'new era'. BBC News, 2020-04-04. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  33. ↑ WALKER, Peter. Keir Starmer: EHRC antisemitism report is day of shame for Labour. The Guardian, 2020-10-29. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  34. ↑ SYAL, Rajeev. Antisemitism in Labour: what did the report find and what happens next?. The Guardian, 2020-10-29. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  35. ↑ a b Jeremy Corbyn vows to fight suspension from Labour Party over response to antisemitism report [online]. Sky News, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ SCOTT, Jennifer; MORRIS, Sophie. Starmer rules out Jeremy Corbyn standing for Labour at next election as watchdog ends antisemitism probe [online]. Sky News, 2023-02-15, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ TAYLOR, Harry. Keir Starmer tells Labour frontbench they should not join rail strike pickets. The Guardian, 2022-06-20. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  38. ↑ a b ELGOT, Jessica. Shadow ministers question Labour’s stance on strikes after Tarry sacking. The Guardian, 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  39. ↑ Labour reshuffle: Sir Keir Starmer to shake up shadow cabinet. BBC News, 2023-09-03. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  40. ↑ FORREST, Adam. Keir Starmer accused of promoting ‘narrow band of Blairites’. The Independent, 2023-09-04. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  41. ↑ BROWN, Alexander. Labour reshuffle: Sir Keir Starmer's reshuffle purges left with right in complete control as Lisa Nandy suffers demotion [online]. The Scotsman, 2023-09-04, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Britons now think that Labour will win a majority at the next election | YouGov [online]. yougov.co.uk, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ Labour surge to 33-point lead over the Conservatives in new poll [online]. itv, 2022-09-22, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Local elections 2023: Tory losses a clear rejection of Rishi Sunak, says Labour. BBC News, 2023-05-05. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  45. ↑ Seven takeaways from the local elections. BBC News, 2024-05-03. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  46. ↑ Keir Starmer delivering a speech on the announcement of the UK General Election [online]. Labouristická strana, 2024-05-22, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ BICKERSTAFF, Isaac. What do we know about Sir Keir Starmer’s wife, Lady Starmer? [online]. Tatler, 2020-04-24, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Keir Starmer: ‘The government has been slow in nearly all of the major decisions’ [online]. www.ft.com, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
  49. ↑ HARPIN, Lee. Starmer: Our kids are being brought up to know their Jewish backgrounds [online]. www.thejc.com, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ WILLIAMS, Rhiannon. Keir Starmer: I may not believe in god, but I do believe in faith [online]. inews.co.uk, 2021-04-11, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. Archivované 2021-07-09 z originálu. (po anglicky)
  51. ↑ HOLL-ALLEN, Genevieve. Sir Keir Starmer: I didn’t let my children eat meat until they were 10. The Telegraph, 2023-07-26. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  52. ↑ No evidence for Boris Johnson's claim about Keir Starmer and Jimmy Savile. BBC News, 2022-02-01. Dostupné online [cit. 2024-06-10]. (po anglicky)
  53. ↑ Boris Johnson tries to 'clarify' Jimmy Savile 'slur' against Sir Keir Starmer after days of criticism [online]. Sky News, 2022-02-03, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. ↑ Crown Office | The Gazette [online]. www.thegazette.co.uk, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
  55. ↑ Knighthood: former Director of Public Prosecutions Keir Starmer QC [online]. Awards Intelligence, 2014-01-02, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. Archivované 2019-10-21 z originálu.
  56. ↑ Sir Keir Starmer Honorary Fellow [online]. St Edmund Hall, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. ↑ The New Year Honours List 2014 – Higher Awards [online]. 2014, [cit. 2024-06-10]. S. 2. Dostupné online. (po anglicky)
  58. ↑ BUSINESS TRANSACTED AND ORDERS APPROVED AT THE PRIVY COUCIL HELD BY THE QUEEN AT BUCKINGHAM PALACE ON 19TH JULY 2017 [online]. 2017-07-19, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ↑ History [online]. The Privy Council Office, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Keir Starmer

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Keir Starmer na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Keir_Starmer&oldid=7868095“