Preskočiť na obsah

Liz Trussová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Liz Trussová
britská politička
Oficiálny portrét Liz Trussovej ako premiérky zo septembra 2022
Oficiálny portrét Liz Trussovej ako premiérky zo septembra 2022
Liz Trussová, podpis (z wikidata)
78. predseda vlády Spojeného kráľovstva
V úrade
6. septembra 2022 – 25. októbra 2022
PanovníkAlžbeta II.
Karol III.
Predchodca Boris Johnson Rishi Sunak Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoMary Elizabeth Truss
Narodenie26. júl 1975 (49 rokov)
Oxford, Spojené kráľovstvo
Alma materUniversity of Oxford (B.A.)
Rodina
RodičiaJohn Truss
Manžel
Hugh O'Leary
Odkazy
Liz Trussová na elizabethtruss.com
Spolupracuj na CommonsLiz Trussová
(multimediálne súbory)

Mary Elizabeth Trussová (neprechýlene Truss, výslovnosť IPA: [trʌs]; * 26. júl 1975, Oxford, Spojené kráľovstvo)[1] je britská politička, ktorá od 6. septembra do 25. októbra 2022[2] zastávala funkciu predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva a predsedníčky Konzervatívnej strany,[1] ako tretia žena v týchto úradoch po Margaret Thatcherovej a Therese Mayovej.[3] Je najkratšie slúžiacou predsedníčkou vlády v histórii Spojeného kráľovstva s iba 49-dňovým funkčným obdobím.[4]

V júli 2016 ju premiérka Theresa Mayová menovala ministerkou spravodlivosti a kráľovná Alžbeta II. lordom kancelárom, čím sa stala prvou ženou v tisícročnej histórii tohto úradu (s výnimkou anglickej kráľovnej Eleonóry Provensálskej z roku 1253).[5][6][7] Po parlamentných voľbách v roku 2017 bola menovaná hlavnou tajomníčkou ministerstva financií.[8]

Vo vláde Borisa Johnsona zastávala v rokoch 2019 – 2022 úrad ministerky pre ženy a rovné príležitosti[9] a v rokoch 2021 – 2022 bola aj ministerka zahraničných vecí.[10] Ako členka konzervatívcov pôsobila aj v administratíve premiéra Davida Camerona.

Jej otec John Truss bol matematik a profesor na University of Leeds, matka Priscilla Grasby bola zdravotná sestra a učiteľka. Má troch mladších bratov.

V mladosti žila s rodičmi v Paisley v Škótsku, neskôr v okolí Leedsu a rok v Burnaby v Britskej Kolumbii (Kanada). Študovala odbor filozofia, politika a ekonomika na Merton College na Oxforde, kde získala B.A. Bola aktívna v mládežníckej organizácii liberálnej strany.

V rokoch 1996 – 2000 pracovala pre Shell. V roku 1999 sa kvalifikovala ako kvalifikovaná účtovníčka v Chartered Management Accountant (ACMA).

V roku 2006 bola zvolená za členku rady v Greenwichi a v roku 2010 za poslankyňu za juhozápadný Norfolk. Bola jednou z prvých poslancov, ktorí vstúpili do vlády v roku 2012.

Odvtedy pôsobila ako ministerka školstva, štátna tajomníčka pre životné prostredie (hrdo obhajuje prednosti britského syra), ministerka spravodlivosti, hlavná tajomníčka ministerstva financií a štátna tajomníčka pre medzinárodný obchod a predsedníčka rady pre obchod, ako aj ministerka pre ženy a rovnosť.

Ako verná obhajkyňa záujmov juhozápadného Norfolku bojovala za túto oblasť s mnohými úspešnými kampaňami, vrátane zdvojenia A11, stíhačiek F35, ktoré majú byť umiestnené v RAF Marham, a za lepšie vidiecke širokopásmové pripojenie. Verí, že kľúčom k našej ekonomickej budúcnosti je oslobodenie ľudí, aby mohli začať podnikať a rozvíjať ich bez zaťažujúcej byrokracie. Ostro argumentovala proti politike Veľkého štátu Labouristickej strany Jeremyho Corbyna, ktorá podľa nej poškodí výber, inováciu a prosperitu.

Ako hlavná tajomníčka mala za úlohu dohliadať na verejné financie a zvyšovať produktivitu vo verejných službách, aby daňoví poplatníci dostali za každú vynaloženú libru maximum. Precestovala Japonsko, Južnú Kóreu, Brazíliu a Čile, aby videla, ako krajiny na celom svete preplňujú ekonomický rast, kontrolujú verejné financie a poskytujú verejné služby svetovej úrovne. V júli 2019 sa stala štátnou tajomníčkou pre medzinárodný obchod a predsedníčkou rady pre obchod. Ako ministerka pre medzinárodný obchod bola Liz poverená zabezpečovaním nových obchodných dohôd a partnerstiev po celom svete. Ako ministerka pre ženy a rovnosť bola zodpovedná za medzivládnu stratégiu a legislatívu v oblasti rovnosti.

V septembri 2021 bola vymenovaná za štátnu tajomníčku pre zahraničné veci, záležitosti Spoločenstva národov a rozvoj.

V septembri 2022 vyhrala súťaž o líderstvo konzervatívcov, aby sa stala líderkou Konzervatívnej strany a predsedníčkou vlády Spojeného kráľovstva.

Žije s manželom a dvoma dcérami.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Liz Truss. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. RTVS, TASR. Premiérka Trussová sa lúčila s funkciou posledným prejavom [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-25, [cit. 2022-10-26]. Dostupné online.
  3. MATIŠÁK, Andrej. Bieli muži už nevládnu Británii. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-08. Dostupné online [cit. 2022-10-03]. ISSN 1336-197X.
  4. TASR. Trussová oficiálne odstúpila. Vo funkcii predsedníčky vlády bola iba 49 dní. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-10-25. Dostupné online [cit. 2022-10-26]. ISSN 1336-2674.
  5. BOWCOTT, Owen. Liz Truss sworn in as first ever female lord chancellor. The Guardian, 21-07-2016. Dostupné online [cit. 2017-01-30].
  6. GRIFFITHS, Emma. Cabinet: Leadsom in, Gove out, Hunt stays: Round-up of today's news [online]. BBC News, 14-07-2016, [cit. 2016-07-14]. Dostupné online.
  7. GERBER, Louis. Liz Truss is the new Secretary of Justice. Cosmopolis (Switzerland), 14-07-2016. Dostupné online [cit. 2016-07-17].
  8. Theresa May carries out Cabinet reshuffle [online]. BBC News, 11-06-2017, [cit. 2017-06-11]. Dostupné online.
  9. Norfolk MP Liz Truss made international trade secretary [online]. 24-07-2019, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online. Archivované 2019-07-24 z originálu.
  10. Britská ministryně: Ukažme Rusku, že útok na Ukrajinu by měl následky. Seznam Zprávy (Seznam.cz). Dostupné online [cit. 2021-12-21].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liz Truss na anglickej Wikipédii.