Kino morálneho nepokoja

Kino morálneho nepokoja (poľ. Kino moralnego niepokoju) je umelecký prúd poľskej kinematografie rozvíjajúci sa v rokoch 1976 – 1981. Autorom názvu tohto prúdu je režisér Janusz Kijowski. Prúd vznikol po vystúpení režisérov Andrzeja Wajdu a Krzysztofa Zanussiho na Filmovom fóre v Gdansku v roku 1975. Tvorcovia vyčítali komunistickej vláde, že obmedzuje tvorivú slobodu, a tak zabraňuje diskusiám o aktuálnych spoločenských témach. Manifest podporilo niekoľko umelcov z Filmovej školy v Lodži, ktorých učil Andrzej Wajda. Názov prúdu bol oficiálne prijatý na Medzinárodnom seminári kritiky v Gdansku v septembri v roku 1979.

Hraný film Personel z roku 1976, ktorý bol debutom Krzysztofa Kieślowskieho zaznamenal začiatok Kina morálneho nepokoja, avšak jeho popularita vzrástla až po premiére filmu Andrzeja Wajdu Človek z mramoru. Na spolutvorení prúdu sa okrem iných podieľali aj Agnieszka Holland a Feliks Falk.

Dej filmov sa odohráva v malých, vidieckych sídlach. Charakteristické črty pre inštitúcie a prostredia, z ktorých pochádzajú hlavní hrdinovia filmov sú korupcia a rodinkárstvo (Kontrakt). V prvej verzii scenáru je hlavnou postavou mladý idealista – predstaviteľ inteligencie, ktorý sa pokúša vzoprieť miestnej oligarchii, avšak v konflikte s režimom prehráva (Aktorzy prowincjonalni, Ochranné sfarbenie). V druhej verzii scenáru systém demoralizuje hrdinu, ktorý uprednostňuje konformizmus nad morálnymi hodnotami a podriaďuje sa vláde (Wodzirej, Amatér, Indeks). Nezávisle od svojho konania je hrdina nešťastný a vyradený z politického (Bez znieczulenia), ale aj spoločenského života (Kobieta samotna).

Tvorbu filmov „morálneho nepokoja“ charakterizuje relatívna súčasnosť deja od konca 60. rokov do konca vlády Edwarda Gierka. Prúd zanikol v roku 1981 vyhlásením výnimočného stavu.

Hlavní predstavitelia

• Filip Bajon (Wahadełko)
• Feliks Falk (Wodzirej)
• Agnieszka Holland (Aktorzy prowincjonalni, Kobieta samotna)
• Krzysztof Kieślowski (Personel, Amatér, Náhoda)
• Janusz Kijowski (Kung-fu, Indeks)
• Wiesław Saniewski (Wolny strzelec)
• Andrzej Wajda (Človek z mramoru, Bez znieczulenia)
• Janusz Zaorski (Zaległy urlop)
• Krzysztof Zanussi (Ochranné sfarbenie, Konštanta, Kontrakt)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kino moralnego niepokoju na poľskej Wikipédii.