Klára Kubičková
| Klára Kubičková | |
| historička architektúry | |
 | |
| Narodenie | 15. august 1936 (87 rokov) Levice |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Klára Kubičková |
Klára Kubičková, rod. Kucserová (* 15. august 1936, Levice) je slovenská historička architektúry. Pseudonym: KKK, kkk
Životopis
V roku 1953-1959 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Filozofickej fakulte UK v Prahe. Doktorantské štúdium: externe na Oddelení životného prostredia Ústavu dějín umenia ČSAV v Prahe v rokoch 1968-1973, školiteľ Ing. arch.Otakar Nový.
Pôsobila v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici (1960-1965, 1974-1977) ako odborná pracovníčka na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a ako odborná asistentka (1965-1971), Ďalej pôsobila v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici ako vedúca odborného oddelenia (1971-1974) a v SPTÚ v Bratislave ako samostatná vedecká pracovníčka (1983-1987). V rokoch 1987-1992 pôsobila v SNG v Bratislave najskôr ako zakladateľka a kurátorka architektonickej zbierky, od roku 1990 ako riaditeľka Galérie architektúry, úžitkového umenia a dizajnu SNG.[1] Od roku 1990 je predsedkyňou Rady galérií Slovenska. V roku 1991 spolu s Ing.arch Sedlákovou kurátorka československej výstavy na 5. bienále architektúry v Benátkach. Od decembra 1989 členka medzinárodnej organizácie DOCOMOMO (Dokumentácia a ochrana modernej architektúry), v rokoch 1992-1998 pôsobila v tejto organizácii ako predsedkyňa Slovak Working Party DOCOMOMO,[1] v rámci ktorej okrem prezentovania slovenskej architektúry vo svete koordinovala a spoluorganizovala 4. medzinárodnú konferenciu o architektúre na Slovensku (1996). Od roku 1997 žije v Banskej Bystrici a spracováva dejiny architektúry mesta Banská Bystrica v 20. storočí pre knižné vydanie.
Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na teórie hodnôt, metódy hodnotenia a kritiky architektúry. Je autorkou mnohých umeleckohistorických výskumov historickej architektúry. Spracovala koncepcie a bola kurátorkou vyše 70-tich výstav na Slovensku a v zahraničí. Od roku 1992 je členkou redakčnej rady časopisu Projekt-revue slovenskej architektúry. Autorka odborných monografií,odborných štúdií a článku predovšetkým v odborných časopisoch. Pripravila mnohé rozhlasové a televízne relácie. Je členkou Spolku architektov Slovenska, Slovenskej výtvarnej únie, Združenie historikov moderného umenia a i.
V roku 2012 spoločne s architektom Igorom Teplanom založila Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca (C.A.L.E.H. n. o.)[1][2] a venuje sa aj prezentácii kultúrneho odkazu Hudecovho diela.
Ocenenie
Klára Kubičková získala viacero ocenení:
- 1991 Cena Mariána Várossa - výročná cena Asociácie teoretikov a kritikov výtvarného umenia za teoretickú a umeleckohistorickú činnosť v oblasti architektúry.
- 1997 Cena Spoločnosti maďarských výtvarných umelcov na Slovensku
- 2001 Strieborná plaketa Slovenskej republiky pri príležitosti 65. narodenín[1]
- 2005 Cena profesora Martina Kusého[1]
- 2010 Kvet umenia a kultúry - Cena Banskobystrického samosprávneho kraja
- 2012 Cena primátora Banskej Bystrice za rok 2011
- 2014 Cena Andreja Kmeťa - cena Ministerstva kultúry SR udelená za celoživotnú činnosť v oblasti obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva[1]
- 2019 Cena Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry[3]
- 2020 štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky[4]
Literatúra
- Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001
Referencie
- ↑ a b c d e f PhDr. Klára Kubičková, PhD. [online]. archinfo.sk, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Centrum architekta L. E. Hudeca (C.A.L.E.H. n.o.) [online]. [Cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Historička architektúry Klára Kubičková dostala cenu Emila Belluša za celoživotné dielo [online]. Bystricoviny.sk, 2019-12-01, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Prezidentka vyznamenala 20 osobností [online]. Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky, 2020-01-02, [cit. 2020-01-03]. Dostupné online.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.