Klasicizujúci romantizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klasicizujúci romantizmus (tiež tereziánsky klasicizmus alebo barokový klasicizmus) je poklasistický prúd v architektúre na území Slovenska.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Romantizmus ako úplný protiklad klasicizmu odmietal dogmatické pravidlá a jeho racionalizmus. Začalo sa presadzovať emotívne videnie sveta, ktoré prinieslo nové prvky aj do architektúry. Predovšetkým sa uvoľnila prísna symetričnosť a zmnožil sa ornament. Okná úž nelícovali s fasádou, mali ostenia a strechy boli jednoduché, sedlové alebo valbové. Tento štýl ešte bez historizujúcich tendencií, špeciálne na Slovensku nazývame klasicizujúcim romantizmom. Stal sa spojovacím článkom medzi klasicizmom a jeho znovuoživením na konci 19. storočia v podobe neoklasicizmu. Príklady stavieb nachádzame do konca 70. rokov 19. storočia.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ v Bystranoch, 1860.
  • Krajinská nemocnica v Bratislave, výstavba 1858 – 64.
  • Csákyho škola v Bratislave, 1870.
  • Pôrodnícka klinika v Bratislave, 1872.
  • Katolícke gymnázium v Banskej Bystrici, 1858.
  • Mestský hostinec v Revúcej, 1858-61.
  • Prvé slovenské vyššie gymnázium v Revúcej, 1871-73.
  • Hotel Čierny orol v Prešove, 1865.
  • Kúpeľná budova Sima v Trenčianskych tepliciach

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Baleka, J.: Výtvarné umění, výkladový slovník, vyd. Academia Praha, 1997.