Klearchos z Rhégia
Klearchos (starogr. Κλέαρχος) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.[1][2]
Sochár Klearchos pochádzal z Rhégia, činný bol pravdepodobne v 6. storočí pred Kr. Zo starovekých autorov nám o jeho sochárskom diele zanechal správu jedine grécky cestovateľ Pausanias, ktorý ho videl na akropole mesta Sparty: „Vzadu za bohyňou umiestnenou (Atény) v kovovom chráme (Chalkioikos) je svätyňa Bojovnej Afrodity (Areia) so starobylými drevenými sochami, aké sa môžu nájsť len medzi Grékmi. Po pravom boku kovového chrámu sa vypína socha Dia Najvyššieho (Hypatos), najstaršia zo všetkých sôch, ktoré sú z kovu. Nebola zhotovená v celku, avšak po častiach, každý diel potom vzájomne spojili klincami, takže sa nemôžu od seba oddeliť. Sochu zhotovil rhégijský Klearchos, podľa niektorých žiak Dipoina a Skyllida, podľa iných samého Daidala.“[3] Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku, ale na inom mieste uvádza, že jeho učiteľom bol Korinťan Eucheiros.[4]
Akropola mesta Sparty (starovekého mesta zloženého zo štvrtí Limnai, Kynosureis, Mesoé a Pitané) bola len nízka vyvýšenina.[5] Na terase akropoly, severne od divadla, boli objavené zvyšky základov a stien chrámu Atény. Názov chrámu Chalkioikos vznikol pravdepodobne podľa bronzových dosiek s reliéfmi, s ktorými bol vo vnútornej strane ozdobený.[6]
V prípade, že ak je Pausaniovo svedectvo o technike zhotovenia tejto bronzovej sochy správne, musíme veriť, že bola z dávnych čias.[1] Existujú totiž doklady o tom, že v Grécku sa bronz na zhotovovanie sôch používal už od konca 6. storočia pred Kr. Týchto sôch sa však zachovalo len málo, pretože bronz z nich sa počas ďalších stáročí bežne opakovane používal.[7]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Klearchos [1]
- ↑ Karel Vladislav Zap, Tisk Jaroslava Pospíšila, Praha 1860, Památky archeologické a místopisné: organ Archaeologického Sboru Musea království Českého a Historického Spolku v Praze, str. 80 [2]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 250-251.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 437.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 249.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. vysvětlivky 541.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 392.