Kochav ha-Jarden

Kochav ha-Jarden je archeologická lokalita v [Izrael]i. Jej najznámejším prvkom sú ruiny križiackej pevnosti (hradu) známej po francúzsky ako Belvoir [vyslov: belvuár], alebo le Coquet [lkoke]. Nachádza sa v kopcoch plošiny Neftali, dvadsať kilometrov južne od Tiberiadskeho jazera a 500 metrov nad údolím Jordánu. V časoch križiackych výprav bol hrad súčasťou feudálneho panstva francúzskeho rodu Velos, ktorí sídlil v Tverji.

Meno

Hebrejský názov כוכב הירדן Kochav ha-Jarden znamená „Hviezda Jordánu“. Hviezdou (Kochav) sa myslí židovská dedina, ktorá tu existovala v časoch rímskej a byzantskej nadvlády. Moslimovia miesto nazývajú Kaukab al-Hawa - „Hviezda vetrov“, čo symbolizuje silné vetry na vrchole kopca.

Dejiny

Pevnosť Belvoir slúžila ako významná prekážka moslimkému postupu do križiackeho Jeruzalemského kráľovstva z východu. V roku 1180 odolal útoku tureckých vojsk.

Počas sérií Saladinovych víťazstiev nad križiakmi po bitke pri Hattíne bol aj hrad Belvoir obliehaný moslimskou armádou. Obliehanie sa vlieklo rok a pol, až do 5. januára 1189, kedy posádka kapitulovala.

Opevnenie hradu bolo v rokoch 1217 až 1218 rozbúrané víťazmi, ktorí sa obávali znovudobytia pevnosti križiakmi.

V roku 1240 bol hrad Belvoir na základe dohody postúpený križiakom, ale nedostatok peňazí im nedovoľoval znova vybudovať opevnenie a pevnosť sa tak zakrátko dostala znova pod vládu moslimov.