Kokin wakašú
Kokin wakašú alebo Kokon wakašú (jap. こきんわかしゅう alebo 古今和歌集) alebo skrátene Kokinšú/Kokonšú (古今集) je cisárska antológia poézie publikovaná v roku 922 po Kr. v období Heian, práce na nej boli začaté v roku 906 po Kr.[1] na príkaz cisára Daigjóa. Jej hlavným zostavovateľom bol Ki-no Curajuki (872-945 po Kr.) a zároveň autorom japonsky písaného úvodu. Celá kronika je písaná v japonskom slabičnom písme kana. Úvod je aj v čínštine napísaný dvoranom Ki-no Jošimoči- mom.[1]
Obsahuje 1 111 básní rôznych žánrov.
- väčšinou tanka – básne – 31 slabičná sloha
- nagauta básne – dlhé básne z dvojverší 5 a 7 slabičných, na konci je trojveršie 5-7-7-
- sedóka básne – v trojveršiach 577 - 577
Kronika je štrukturovaná podľa tém:
- štyri ročné obdobia
- Príležitostné piesne
- Piesne o lúčení
- Cesty
- Inotaje
- Láska
- Smútok
- Rozličné
- Ceremoniálne piesne šintó náboženstva.
|
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Kokinšú: piesne z Cisárskeho úradu pre poéziu. Preklad Karol Strmeň. Bratislava : Petrus, 1998. 149 s. (Preklady Karola Strmeňa; zv. 3.) ISBN 80-967836-9-6. Kapitola Doslov Ivana.R.Rumjana, s. 133-150.
